Praktické evanjelizovanie: Odstraňovanie strechy

autor: Paul Price
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Stav ľudstva by sa dal istým spôsobom porovnať s analógiou vytvorenou evanjelistom a filozofom Francisom Shaefferom.¹ Predstavte si, žeby ste museli vyzistiť príbeh napísaný v knihe, ktorej skoro všetky strany boli vytrhnuté a ostali z nej iba prúžky písma na každej strane. Keby ste sa pozreli iba na ostávajúci text, bolo by nemožné, aby ste zistili znenie celého príbehu. Keby ste si však ďalej predstavili, že tie odtrhnuté časti boli schované v podkroví a vedeli by ste ich nájsť a preskúmať, potom by bolo možné prísť na to, že sú to tie chýbajúce časti knihy, ktorú držíte v ruke. Keď sa potom pozriete na kompletné strany, dokázali by ste zistiť celý príbeh. V tejto analógii, kniha s prúžkami písma predstavuje fakty, ktoré sú k dispozícii všetkým ľuďom: Vonkajší svet a ľudská podstata. Odtrhnuté časti strán reprezentujú Božie zjavenie ľuďom – Bibliu. Keď porovnáme nám dané Božie zjavenie k svetu okolo nás, vidíme perfektnú zhodu. Biblia, na rozdiel všetkých iných tvrdení o pravde, celistvo a konzistentne vysvetľuje rozsah dôkazov, ktoré sú nám dostupné: Vonkajší svet a ľudská podstata.

Biblia jedinečne vysvetľuje, prečo vidíme úžasný dizajn spolu s tragickým rozpadom a zlom. Vysvetľuje paradox ľudskej prirodzenosti: že sme v tom istom čase dobrí a zlí, láskaví a krutí. Na rozdiel od ateistických alebo polyteistických systémov, biblický svetonázor poskytuje potrebný referenčný rámec pre vykonávanie vedy: stabilný a predpovedateľný vesmír, ktorému vládnu absolútne a nemenné fyzikálne a logické zákony, obývateľnú zónu pre život a vykonávanie vedy (napriek všetkým očakávaniam!) a ľudské telá a mysle s vrodenou kapacitou schopnou vhodne pozorovať a chápať svet okolo nich. Navyše fakty vedy a histórie, ktoré sú nám dostupné, sa zhodujú podporujú tvrdenia Písma. Namiesto toho, aby sa jednalo o ojedinelé a čisto hypotetické riešenie, biblický svetonázor je plne osvedčený mnohými dôkazmi. Apoštol Pavol vzhľadom na to právom vyhlasuje, že „nemáme ospravedlnenie“, ak odmietame Boha (Rim. 1:20). Avšak, ako dokázala naša misia mnohokrát na mnohých miestach, ľudia často interpretujú dôkazy cez „okuliare“ svojich svetonázorov, čo znamená, že neveriaci sú často zaslepení jasnému a mocnému dôkazu, ktorý podporuje Bibliu – nevidia to, pretože nevykročia mimo svojich predpokladov.

Ako by sme mali hlásať evanjelium ľuďom, ktorí odmietajú Bibliu?

Čo by sme teda mali urobiť ako kresťania, keď čelíme neveriacim, ktorí popierajú skutočnosť, že je Biblia pravdivá? Predtým, ako budeme pokračovať, je nutné, aby sme si uvedomovali, že neexistuje „magická strela“ pri svedčení a v apologetike. V konečnom dôsledku je náš záväzok Bohu súčasťou vnútornej práce Svätého Ducha na našich životoch a na stave nášho srdca – nie mysle. Preto je súčasťou našej práce ako apologistov a evanjelistov hlásať evanjelium, prípadne odstraňovať intelektuálne kamene úrazu. Bez ohľadu na naše zručnosti, neexistuje žiaden spôsob, ako vyargumentovať človeka do Božieho Kráľovstva!

Aj keď máme toto všetko na mysli, niekedy môže byť nápomocné mať pripravený plán na vysporiadanie sa s neveriacimi. Schaeffer používal prístup, ktorý nazýval: „Odstraňovanie strechy“, čo by informovaní kresťania mali určite napodobňovať. Na to, aby sme skutočne niekomu svedčili, sa musíme k nemu správať ako k ľudskej bytosti. Mali by sme sa s ním spoznať ako s osobou a zhodnotiť jeho svetonázor a jeho podmienky. Apologetika – svedčenie skeptickému neveriacemu odpovedaním na jeho námietky – ak má byť úspešná, musí byť pravdivou osobnou interakciou a nie len nejakou akademickou činnosťou alebo šancou, ako mať posledné slovo. Keďže nekresťanské svetonázory sa rozpadajú na niektorých miestach a nedokážu vysvetliť realitu, vždy budú existovať „body napätia“, kde sa dostane názor neveriaceho do rozporu so skutočným svetom. V tomto kritickom momente si buduje neveriaci psychologickú „strechu“ nad svojou hlavou, aby sa ochránil od reality, s ktorou sa ich svetonázor nedokáže vysporiadať. Na to, aby sme skutočne prenikli do takej osoby, musíme najprv „odstrániť strechu“ tým, že osobe ukážeme nepríjemné a neuspokojivé dôsledky jej vlastného systému viery a donútime ju prijať tieto dôsledky.² To pre ňu môže (a malo by) byť skutočne nepríjemnou skúsenosťou. Jedine týmto spôsobom sa dokážeme dostať k jadru veci a možno s vedením Ducha Svätého ich dostať z ich nevery a obrátiť ich k Bohu.

Ako by to mohlo vyzerať v každodennom živote? Predstavte si, že ste práve stretli osobu a zistili ste, že sa veľmi zaujíma o vedu a technológiu a že sa stala ateistom kvôli záväzku k Darvinistickému naturalistickému svetonázoru. Mohli by ste sa ich spýtať: „Aká je pointa robenia vedy?“ Pravdepodobne dostanete odpoveď, ktorá poeticky poukazuje na to, ako veda vylepšuje život ľudí – tým, že ich robí šťastnejšími a zdravšími – a pravdepodobne ich vedie v konečnom dôsledku k novému utopickému veku blahobytu, ktorý je poháňaný vedeckým vývojom. V tomto prípade čelíte svetonázoru (evolucionistický naturalizmus), ktorý nedokáže poskytnúť základ pre význam a dôvod života alebo pre hodnotu ľudského života.

„Strecha“ tohto neveriaceho je ich iracionálny slepý krok viery v tom, že veda dokáže vyriešiť všetky problémy smrti a trápenia na tomto svete a že ľudský život má vnútornú hodnotu bez Boha. Odstránenie ich strechy a odhalenie skutočnej ohavnosti Darvinistického svetonázoru im ukáže ich potrebu Stvoriteľa a Spasiteľa a pripraví ich na prijatie evanjelia. To je známe ako „pred-evanjelizovanie“. Na to, aby sme to urobili, potrebujeme jemne poukázať na skutočnosť, že ak mal Darwin pravdu o tom, že je život produktom slepých prírodných procesov, potom ľudský život nemá žiadnu vnútornú hodnotu. V Darwinovej schéme ľudia nie sú nič viac ako vyššie ľudoopy – ináč povedané, nie sme špeciálni. Sme iba zvieratá, ktoré sa náhodou vyvinuli inak, ako ostatné zvieratá (nemôžeme ani povedať, že „lepšie“ alebo „vyššie“, keďže by to naznačovalo objektívny štandard, ktorý nie je podložený skutočnosťou). V skutočnosti ani život nie je ničím špeciálnym, iba reprezentuje odlišné konfigurácie tých istých „vecí“, ktoré tvoria zbytok vesmíru. Jediný skutočný rozdiel medzi ľudskou bytosťou a kokosovým orechom – alebo kameňom – by bol, že ľudia majú inú konfiguráciu atómov. Teda nemá zmysel hovoriť, žeby sme mali robiť vedu, aby sme vylepšili ľudský život, pretože ľudský život nie je vzácny! Keďže vnútorná hodnota ľudského života je samozrejmá všetkým (pravdepodobne okrem sociopatov), poukázanie na túto skutočnosť poskytuje možnosť produktívnej diskusie.

Môžeme aj pokračovať. Táto osoba naznačila, že je užitočné konať vedu, pretože dokáže vylepšiť ľudský život a viesť k zlepšeniu sveta. Keby sme ignorovali predchádzajúci argument, stále nemáme skutočný základ pre optimizmus alebo nádej v budúcnosti bez Boha, pretože aj v najlepšom prípade neexistuje spôsob, ako ľudská veda dokáže dosiahnuť akékoľvek trvalé ciele. Dokonca aj sekulárni evolucionistickí vedci priznávajú, že naša planéta je odsúdená na zánik, pretože jej jediný zdroj energie , ktorý potrebuje pre život, Slnko, pomaly vyhorí a zhasne:

„Všetko musí skončiť. To platí pre nás, to platí pre Zem a platí to aj pre Slnko. Nestane sa to zajtra, ale niekedy v ďalekej budúcnosti, Slnko spotrebuje svoje palivo a ukončí svoj život hlavnej hviezdy a zomrie.“³

Lepšia budúcnosť?

Počkajte chvíľu! Ak vieme, že sme v konečnom dôsledku odsúdení k zahynutiu ako druh, tak prečo počujeme od vedcov toľko grandiózneho optimizmu, čo sa týka budúcnosti? Bez ohľadu na to, koľko mrakodrapov vybudujeme, alebo koľko liekov na choroby nájdeme, všetci musíme jedného dňa zomrieť– ako aj Ježiš poukázal v Mat. 6:27, náš strach a snahy nedokážu predlžiť náš život ani o jednu hodinu. Aj v tom hypotetickom scenári, kde veda dokázala uspieť v nesmiernom predlžení ľudského života, stále nedokážeme žiť bez Slnka! Problém je dokonca ešte horší. Aj keby sme sa vyvinuli do tej miery, žeby sme dokázali odletieť na nejakú vzdialenú hviezdu, a keby sme skolonizovali úplne novú planétu, časom by sa tá planéta tiež stala neobývateľnou. Tomu sa hovorí entropia – všetky veci sa rozpadajú – a nakoniec celý vesmír stratí všetku použiteľnú energiu.⁴ Takže inými slovami, nie je kam utiecť. Aj my, aj naša veda skončíme márne zabudnutí. Samotná veda nám nedokáže poskytnúť nádej pre budúcnosť.

Takže, keďže sme odobrali falošnú nádej tomuto neveriacemu, bude teraz stáť nahý v svetle pravdy: ich svetonázor nakoniec poskytuje bezvýznamnú a beznádejnú realitu. Teraz je všetko pripravené na to, aby ste vy poskytli alternatívu v Ježišovi Kristovi a v evanjeliu. Jedine v Kristovi dokážeme nájsť skutočnú nádej, pretože Kristus je vtelený Boh a Boh nie je obmedzený Svojím stvorením. Božia moc presahuje fyzikálny rozpad tohto vesmíru a preto nám môže ponúknuť skutočnú nádej pre budúcnosť.

Samozrejme, v skutočnom živote nie sú tieto interakcie skoro nikdy jednoduché a skoro nikdy nie sú obmedzené na jeden problém. Väčšina vyučených neveriacich má pripravený plný arzenál námietok proti kresťanstvu a vysporiadať sa so všetkými kameňmi úrazu ich viery by mohlo trvať. Preto ich musíme spoznať osobne a mať s nimi trpezlivosť, pričom si musíme urobiť čas, aby sme sa informovali o tom, ako sa vysporiadať so širokým rozsahom námietok a problémov. Je to však bremeno, ktoré si musíme vziať na plecia ako Kristovi učeníci, pretože On nám prikázal dostať evanjelium až do končín Zeme – to zahrňuje vášho suseda a vašu fakultu! Ako napísal apoštol Pavol:

„zbrane nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby; boríme mudrlantstvo a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu” (2. Kor. 10:4–5)