G.K. Chesterton: Darvinizmus je „útok na samotné myslenie“

autor: Lita Sanders
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

zdroj: Wikipedia.com

G.K. (Gilbert Keith) Chesterton (1874–1936) bol plodným Britským spisovateľom, ktorého poézia, fikcia, knihy a eseje dokazovali kresťanský¹ svetonázor na začiatku 20. storočia, dávno predtým, ako bol vytvorený pojem „svetonázor.“ To robil nielen v tradičných apologetických prácach (napriek tomu, že niektoré, ako Heretics a Orthodoxy, môžu byť tak kategorizované), ale vo všetkom, pretože videl vo všetkom potenciál byť za alebo proti Kristovi (porov. Matúš 12:30). Mnohé z jeho prác, ktoré riešili spoločenské a morálne otázky, sú dodnes relevantné, pretože dokázal predvídať následky mnohých deštruktívnych vplyvov svojho času. Jeho práca bola veľmi vplyvná na myšlienky kresťanského apologetika a autora C.S. Lewisa (1898–1963).

Uctievanie vedy

Už v roku 1920, G.K. Chesterton argumentoval proti tomu, čo videl ako uctievanie vedy (teraz niekedy nazývané „scientizmus“), ktorý sa už vtlačil do vyučovania a etiky.² Taktiež spozoroval už skoro pred storočím, že Darvinistickí vedci stále viac a viac premieňali vedu na filozofiu.³ Týmto vedcom nedovolilo ich vlastné vierovyznanie veriť v zázraky, bez ohľadu na to, kam viedli dôkazy. To nevyhnutne viedlo k tomu, že vedci robili bizarné tvrdenia o tom, čo všetko dokážu samotné prirodzené procesy urobiť. „Veci, ktoré by stará veda aspoň úprimne odmietla ako zázraky, sú každou hodinou presadzované novou vedou.“⁴

Chesterton pripustil, že títo materialisti boli úplne logickí a racionálni vo svojom vierovyznaní, ale že to bola malá vnútorná dôslednosť, ktorá popierala aj možnosť existencie zázrakov. Ich vierovyznanie vysvetľovalo všetko pomocou prirodzených udalostí, čo môže byť dostatočne logické (vzhľadom na to, že existuje rozdiel medzi logickou konzistenciou a pravdou), ale pretože to bolo základným princípom ich ideológie, nemohli priznať ani len jeden zázrak. Hovoril, že ortodoxný kresťan je slobodnejší ako materialista, pretože kresťan môže veriť aj v prirodzené aj v nadprirodzené príčiny udalostí. Kresťanstvo môže vysvetliť aj fyzikálne zákony aj zázraky. Ako napísal Chesterton:

„Tí, ktorí veria v zázraky, ich akceptujú (právom alebo neprávom), pretože majú o nich dôkaz. Tí, ktorí neveria v zázraky ich popierajú (právom alebo neprávom), pretože majú proti nim doktrínu.“⁵

To je pre materialistický svetonázor „druh bláznivej jednoduchosti“:

„Ako vysvetlenie sveta má materializmus istý druh bláznivej jednoduchosti. Má iba kvalitu argumentu šialenca; v tom istom čase máme z nej pocit, že všetko zahŕňa a pocit, že všetko vynecháva. … Rozumie všetkému, ale nezdá sa mu, že všetko je hodné porozumenia. Jeho kozmos môže byť kompletný, čo sa týka každej nite a ozubeného kolieska, ale aj tak je jeho kozmos menší ako náš svet.“⁶

„Tá moderná inteligencia, ktorá ničí samu seba“

zdroj: Wikipedia.com

Chestertonové výroky o evolúcii ako o vedeckej teórii sú niekedy dvojzmyselné a môžu byť chápané ako podporujúce názor teistickej evolúcie; napríklad vraví, že aj keby bola biologická evolúcia pravdivá, neznamenalo by to, že kresťanstvo je falošné, pretože Boh je mimo času a môže robiť, čo chce, akýmkoľvek spôsobom.⁷ (Samozrejme, to nie je pohľad, ktorý by CMI schvaľovala; napríklad pozrite 10 nebezpečenstiev teistickej evolúcie (v angličtine)). Iné spisy však obsahujú celkom jasné anti-evolucionistické výroky, zvlášť keď sú implikácie Darvinizmu aplikované na filozofiu. (Môžeme si aj všimnúť, že Chestertonove anti-evolucionistické výroky sú oveľa dôslednejšie so zbytkom jeho myšlienok a písaním; a ťažko by sme mohli očakávať od takého veľkého množstva neinšpirovaných spisov, že budú úplne dôsledné a presné!) O evolúcii takto aplikovanej, sa vyjadril spôsobom, že je „dobrým príkladom modernej inteligencie, ktorá ak zničí niečo, tak najprv zničí samu seba.“⁷

Jedna z Chestertonových hlavných sťažností proti Darvinizmu spočíva v tom, že bol podávaný ako fakt dávno pred tým, ako by bol, čo i len dobre založenou hypotézou (na čo poukázali aj niektorí z Darwinových eminentných vedeckých rovesníkov, napr. nemecký riaditeľ múzea, Dr. Johann Blasius). Chesterton argumentoval, že by bolo bývalo produktívnejšie objaviť, „čo je skutočne známe o variácii druhov, a čo môže byť iba hodnoverne odhadnuté, a čo je vecou celkom náhodnej domnienky“, ale „Darvinisti to posunuli s takou prenikavou a prenáhlenou intoleranciou, že to už nie je otázka posúvania jednej vedeckej teórie proti inej. … Zaobchádza sa s ňou ako s odpoveďou; a konečnou a nespochybniteľnou výpoveďou.“⁸

Všimol si, že aj tí najhorlivejší evolucionisti sa zdali byť váhaví, čo sa týka obrany Darvinizmu v jeho časoch:

„O Darwinových návrhoch sa Huxly v jeho posledných dňoch vyjadril tak, že sa neukazujú byť v rozpore so žiadnym novým objavom; a každý, kto pozná to ovzdušie, je zasiahnutý jednotným tónom jeho popretia. Keď začal Huxly písať, určite očakával, že koncom svojho života Darwinov návrh bude potvrdený množstvom pozitívnych objavov. Dnes o tom vôbec nikto nehovorí ako o dokázanom vedeckom zákone. Dokonca aj kritik, ktorý sa posťažoval na moje poznámky, nazval Darvinizmus „hypotézou“, a priznal, že bola „nesmierne upravená“. A pridal k tomu ešte jedinečnú a významnú frázu: že Darwinova hypotéza bola stále „tá najrozumnejšia vo svojich základoch.“ Ak niekto v tom nepočuje ten negatívny tón, tak si myslím, že nevie, ako znie ľudský hlas.“⁹

„Ak by nejaký nevzdelaný človek hovoril, že je Zem plochá, vedecký človek by ihneď s istotou odpovedal: „Nezmysel; samozrejme, že je guľatá.“ Možno by sa znížil na jeho úroveň a dal mu aj nejaké skutočné dôvody, ktoré sú, ako si myslím, iné ako tie súčasné. Keby sa však nejaká osoba s divokými očami ponáhľala dole cestami Heliopolisu v Nebraske, a kričala by: „Počuli ste najnovšie správy? Darwin sa mýlil!“ Vedecký človek nepovie „Nezmysel, samozrejme, že má pravdu.“ Ale odpovie bojazlivo: „Nemýlil sa úplne; určite sa úplne nemýlil“; a z toho si môžeme urobiť záver.“¹⁰

Proti-evolucionistické argumenty

zdroj: Wikipedia.com

Chesterton argumentoval, že „človek nemusí poznať nič viac ako len zárodky biologických sporov na to, aby vedel, že čo sa týka 20 náhodných problémov, [evolúcia] je veľmi nevyhovujúcou odpoveďou a to z rôznych hľadísk.“⁸ Niekoľko Chestertonových argumentov proti evolúcii znie veľmi podobne ako moderné kreacionistické argumenty:

„Nepoznám pravý dôvod, prečo netopier nemá perie; Viem iba to, že Darwin dal falošný dôvod, prečo má krídla. A čím viac Darvinisti vysvetľujú, tým som si istejší, že darvinizmus sa mýlil. Všetky ich vysvetlenia ignorujú fakt, že Darwin predpokladá najprv objavenie črty u zvieraťa, nie v nevyvinutom štádiu, ale v štádiu skoro nepostrehnuteľnom. Člen nejakého druhu myši, ktorý je predurčený na to, aby zakladal rodinu netopierov, by sa musel líšiť od svojich myších bratov iba drobnou stopou membrány; a ako by mu to pomohlo utiecť od nejakého prírodného masakru myší? Alebo, aj keby sme predpokladali, že to nejakým spôsobom pomohlo, mohlo by to byť iba náhodou; a to by sme si museli predstaviť milióny náhod, ktoré sa budú zodpovedať za každé stvorenie. Špeciálna prozreteľnosť, ktorá by strážila netopiera, by bola oveľa realistickejšou myšlienkou ako takáto číra náhoda.“^11,12

Chesterton taktiež spochybňoval užitočnosť čiastočne vyvinutých štruktúr v zvieratách; krídlo, ktoré dovoľuje let, je bezpochyby výhodnejšie pre zviera, ale napoly vyvinuté krídlo nemá žiadne využitie. „Napriek tomu darvinizmus predpokladá, že nespočetné generácie musia prežiť predtým, ako jedna generácie dokáže lietať.“¹³

Taktiež obviňuje evolucionistov z toho, že nemajú dostatočné množstvo dôkazov vo fosílnom zázname pre ich tvrdenia:

„Nič si nevyžadujem, v zmysle sťažovania sa na niečo [sic] alebo na nedostatok niečoho. Som celkom spokojný s úplne mysterióznym kozmom. Nenadávam na skaly ani nepreklínam večné vrchy preto, že neobsahujú tieto veci. Iba vravím, že to sú veci, ktoré by mali obsahovať, aby som mohol uveriť tomu, čomu iní chcú aby som uveril. Tieto pozostalé stopy nie sú niečím, čo by si anti-darvinista vyžadoval. Sú to veci, ktoré si Darvinista vyžaduje. Darvinista si ich vyžaduje, aby presvedčil oponenta o darvinizme; jeho oponent môže mať pravdu alebo sa môže mýliť, ale nemôže očakávať, že oponent bude akceptovať ich nedostatok ako dôkaz Darvinizmu. Ak dôkazy, ktoré podporujú teóriu, sú nanešťastie skryté, prečo teda nevieme, či podporujú teóriu? Ak dôkazy prirodzeného výberu sú stratené,¹⁴ prečo teda neexistuje dôkaz prirodzeného výberu? A tu má vec svoj koniec.

„Rád by som sa tiež úctivo opýtal týchto kritikov, čo by bolo považované za teologický argument, alebo argument založený na zázraku, keď je sám zakladaný na medzerách vo svojom dôkaze.“¹³

Chesterton o evolučnej filozofii

Tak ako sa Chestertonovi zdali byť vedecké tvrdenia evolúcie pochybné, filozofické implikácie darvinizmu boli pre neho ešte nebezpečnejším útokom. Prvý problém, ktorý evolucionisti mali, spočíval v ich samotnom vzťahu k iným tvorom. Evolucionisti môžu byť veľmi krutí k iným zvieratám; koniec koncov, pod doktrínou „prežitia najschopnejších“, aj tie najzbytočnejšie a najbolestivejšie činy môžu byť zdôvodnené ako také, ktoré pomáhajú prirodzenému výberu. Alebo na opačnej strane spektra (čo je dnes veľmi bežné), evolucionisti môžu povýšiť zvieratá na úroveň človeka ako takí, ktorí chcú ľudoopom pripočítať ľudské práva na tom istom základe, že sme všetci príbuzní, a preto takže ľudia nemajú nárok na špeciálny status.

Chesterton obratne poukázal na bláznovstvo takejto Darvinistickej reality v porovnaní s rozumnou mravnosťou zjavenou v písme:

„Darvinizmus môže byť použitý na podporu dvoch typov bláznivých mravností, ale nemôže byť použitý na podporu jednej rozumnej veci. Príbuzenstvo a súťaživosť medzi všetkými živými bytosťami môže byť použitá ako dôvod byť bláznivo pre kruté a bláznivé správanie sa alebo pre bláznivú sentimentálnosť, ale nie k zdravej láske k zvieratám … To, že ty a tiger ste jedno, môže byť dôvodom byť milý k tigrovi, ale takisto aj dôvodom byť krutý ako tiger. Jedna cesta je vytrénovať tigra aby vás napodobňoval. Druhá a kratšia cesta je imitovať tigra. Ale ani v jednom prípade vám evolúcia nevraví, ako sa chovať múdro k tigrovi, teda tak, aby si obdivoval jeho pruhy pritom, ako sa vyhýbaš jeho pazúrom.

„Ak sa chcete múdro chovať k tigrovi, tak sa musíte vrátiť k záhrade Eden. Pretože vytrvalá pripomienka sa stále vracia: Jedine supernaturalista (ktorý verí v nadprirodzeno) má rozumný pohľad na prírodu. Podstata celého panteizmu, evolúcie a moderného kozmického náboženstva je v skutočnosti vecou jedného tvrdenia: príroda je našou matkou. Nanešťastie, ak pokladáte prírodu za matku, zistíte, že je nevlastnou matkou. Celá pointa kresťanstva bola toto: príroda nie je našou matkou. Príroda je našou sestrou. Môžeme byť hrdí na jej krásu, keďže máme rovnakého otca; ale ona nemá nad nami žiadnu autoritu; máme ju obdivovať, ale nie imitovať.“¹⁵

Ešte nebezpečnejšou implikáciou evolúcie je to, ako nám dovoľuje sa správať k iným ľuďom. Chesterton videl možnosť toho, že silnejší by mohli použiť evolucionistické argumenty na to, aby vykoristili tých, čo sú v nevýhode – nevideli sme, že by sa jeho pestré predpovede o vyšľachtení ľudí pre zvláštne povolania splnili presne tak, ako boli predpovedané,¹⁶ ale evolučná filozofia vytvorila eugeniku v Amerike a ešte v extrémnejšej miere aj v Nemecku. Tam boli „neschopní“ jednotlivci násilne sterilizovaní, a v prípade nacistických táborov vyhladení pre dobro toho, čo bolo vnímané ako ideál ľudskej rasy. Napriek tomu, že by dnes málokto obhajoval také taktiky, evolučná filozofia značne znížila hodnotu ľudského života, čo môžeme vidieť podľa miliónov potratov, ktoré sa dejú každý rok iba v Amerike, zvlášť ak dieťa má Downov syndróm alebo nejakú deformáciu – mnohé z týchto hendikepovaných detí nikdy nemali šancu sa nadýchnuť prvý krát. Existujú aj takí evolucionisti, ako sú napríklad Erik Pianka a John Reid, ktorým by nevadilo drastické zníženie ľudskej populácie pre „zachránila planéta“.

Chesterton dokázal vidieť, aký dopad tieto myšlienky z jeho doby budú môcť mať na myslenie ľudí v budúcnosti, a vyjadroval nesúhlas voči tomu, čo videl ako následky takýchto chybných argumentoch. Je odhaľujúce, že po takmer jednom storočí odvtedy, ako vytvoril svoje argumenty proti evolúcii a Darvinizmu, tie isté argumenty sú tak isto relevantné dnes, ako boli začiatkom 20. st. Darvinizmus bol vtedy otvorený vážnemu útoku, a napriek obrovského prílivu vedeckých informácii nielenže evolucionisti zlyhali pri odpovedi na relatívne jednoduché otázky, ktoré predložil Chesterton, ale kreacionisti sami získali viac argumentov ako kedykoľvek v minulosti proti stále viac neprirodzenému pro-evolucionistickému postoju, ktorý sa uchýlil k učeniu podvodom, aby získal veriacich.

Tvrdý obranca

Chesterton taktiež úspešne debatoval s niektorými hlavnými anti-kresťanmi svojho času, ako boli napríklad George Bernard Shaw, H.G. Wells, Bertrand Russel a Clarence Darrow.¹⁷ Proti Darrowovi bol oveľa úspešnejší ako William Jennings Bryan, a vyhral hlas divákov 2–1. Jedna správa uvádza:

„Na záver debaty bol každý požiadaný, aby vyjadril svoj názor o tom, koho považuje za víťaza; a pre ten účel boli rozdané kusy papiera. Ocenenie sa dostalo priamo k Chestertonovi. V porovnaní Darrow sa zdal byť nemotorným, neinšpirujúcim a pomalým mysľou, pričom G.K.C. bol radostný, živý a zábavný … , celkom taký Chesterton, akého by človek očakával z jeho kníh. Celá záležitosť sa podobala pretekom medzi pomalou plachetnicou a moderným parníkom. Pani Frances Taylor Patterson si taktiež vypočula debatu medzi Chestertonom a Darrowom, ale išla na stretnutie s nejakými obavami, pretože mala trochu strach z toho, že Chestertonové „schopnosti sa budú prejavovať príliš knižné v porovnaní s vytrénovanou vedeckou mysľou a ostrým jazykom známeho súdneho právnika. Naopak, vedecká myseľ, jasné rozmýšľanie, blesková rýchlosť v pochopení myšlienky a vrhania odpovedí sa stali súčasťou Chestertona. Nikdy som nepočula samotného Pána Darrowa, ale braný relatívne, teda relatívne vzhľadom k Chestertonovi, vyzerá pozitívne zmätený.“

„… Ako to aj Chesterton zhrnul, mal pocit, akoby sa Darrow hádal celé popoludnie s jeho fundamentálnou tetou, a zbytok času pokračoval v hádaní sa s bábikou vytvorenou jeho vlastnými predstavami. Keď sa stalo niečo s mikrofónom, Darrow čakal, pokiaľ to nevedeli opraviť, pričom Chesterton pokračoval svojím prirodzeným hlasom. „Veda, ako vidíte, nie je bezchybná!“ Nech mal Darrow akúkoľvek genialitu sám o sebe, bola celkom zatemnená. Pretože napriek všetkému lesku, ktorým vyžaroval, mohol byť iba vzdialenou hviezdou napoludnie, zahltenou jasným žiarivým svetlom slnka. Chesterton mal publikum na svojej strane od začiatku, a keď to skončilo, všetci tam jednoducho zostali sedieť a priali si, aby nemuseli ani odísť.

…

Zdalo sa, že obranca vedy proti pánovi Chestertonovi [Darrow] zjavne vedel o vede oveľa menej, ako pán Chesterton; keď sa pokúsil odpovedať svojmu oponentovi na názory Eddingtona a Jeansa, bolo očividné, že nemal najmenšie poňatie o tom, o čom bola nová fyzika.“¹⁸

Napriek tomu ho títo oponenti rešpektovali a pokladali ho za priateľa. Niečo také, ako keď Richard Dawkins hovoril o priateľstve s Henrym Morrisom v oveľa neskoršom čase. Napríklad Shaw povedal:

„Svet nie je dostatočne vďačný za Chestertona.“

A Darrow napísal:

„Bol som priaznivo dojatý, srdečne pripútaný k G.K. Chestertonovi. Užil som si svoje debaty s ním, a zistil som, že je to muž kultúry a zdravého zmýšľania.“