Explore
Also Available in:

Žijúce fosílie: silný argument podporujúci stvorenie.

Don Batten robí rozhovor s Dr. Carlom Wernerom, autorom knihy Živé fosílie (Evolúcia: veľký expermient vol. 2)

preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

9840Carl-Werner
Dr. Werner

Dr. Werner vyštudoval Univerzitu v Missouri s vyznamenaním z Biológie (summa cum laude). Získal svoj doktorský titul vo veku 23 a pracuje s urgentnou medicínou v St. Louis.

Dr. Werner vysvetľoval, čo sú živé fosílie a prečo sa začal o ne zaujímať a zbierať ich fotografie, počas posledných 14 rokov: „Živé fosílie sú fosilizované zvieratá a rastliny, ktoré vyzerajú veľmi podobne ako moderné organizmy. Začal som sa zaujímať o živé fosílie ako o nástroj pre vyskúšanie evolúcie.“

„V podstate existujú dva modely toho, ako vznikol život: Evolučný model navrhuje, že sa chemikálie spojili a vytvorili prvú žijúcu bunku pred asi 4 miliardami rokov a potom sa tá bunka zmenila v priebehu dlhých periód času vo všetky žijúce bytosti. Príklady evolučných zmien zahrňujú zmenu dinosaura vo vtáka, alebo štvornohé zviera vo veľrybu. Ďalší model, stvorenie, navrhuje, že externá nadprirodzená bytosť (Boh) stvorila všetky rôzne typy zvierat a rastlín naraz, a že tieto organizmy sa málo zmenili v priebehu času, okrem variácii jedného typu.“

Dr. Werenerove použitie slova „typ“ je podobné k Biblickému použitiu slova „druh“ v knihe Genesis. Napríklad, zviera sa môže zmeniť, ale iba v rámci svojho druhu, ako napríklad vlk sa zmení v psa – nie taká radikálna zmena ako štvornohé zviera vo veľrybu.1

Dr. Werener pokračoval: „Živé fosílie mi poskytovali jednoduchý spôsob, ako preskúšať evolúciu. Ak evolúcia neprebehla (zvieratá sa nezmenili radikálne v priebehu času) a ak boli všetky zvieratá a rastliny stvorené naraz a žili spoločne (ľudia, dinosaury, duby, ruže, mačky, vlci, atď.), tak potom by sme mali nájsť fosílie aspoň niektorých moderných zvierat a moderných rastlín na tom istom mieste, ako dinosaury vo vrstvách skál. Išiel som vyskúšať túto myšlienkubez predchádzajúcich vedomostiach* o moderných organizmoch v skalných vrstvách. Môj výsledok (ako je zadané v knihe a videu Živé fosílie) poukázal na to, že mnohé moderné organizmy a rastliny sú objavené s dinosaurami – oveľa viac ako som ich očakával nájsť.“

*O predchádzajúcich vedomostiach / bez predchádzajúcich vedomostí

Dr. Werner a jeho manželka Debbie cestovali viac ako 100 000 mil (160 000 km) a urobili 60 000 fotografii popri tom ako nahrávali televízny seriál Evolúcia: Veľký experiment (Evolution: The Grand Experiment) (druhá epizóda tejto série, živé fosílie, presne odhaľuje, čo našli.) Upriamili svoju pozornosť na fosílie, ktoré sú objavené v skalách dinosaurov, a porovnávali tieto fosílie k moderným zvieratám a rastlinám.

„Pozerali sme sa iba na fosílie, ktoré sú objavené na vykopávkach dinosaurov, aby vedci ktorí podporujú evolúciu nemohli navrhnúť, že fosílie, na ktoré sme sa pozerali, nie sú „staré“. Všetky fosílie, ktoré sme použili (s ktorými sme pracovali), boli nájdené v skalách z dinosaurích vrstiev (Trias, Jura a krieda).“

Mnohé moderné zvieratá v dinosaurích skalách

Pýtal som sa Carla, presne koľko moderných druhov zvierat našli v dinosaurích skalných vrstvách.

„Našli sme príklady fosílií každého hlavného kmeňa bezstavovcového zvieraťa žijúceho vrátane dnes: článkonožce (hmyz, kôrovce, atď.), mäkkýše, ostnatokožce (hviezdice, ľaliovky, hadovky, atď.), koraly, hubky a segmentované červy (dážďovky, morské červy).

„Stavovce – zvieratá s chrbticou ako napríklad ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce –ukazujú rovnaký vzor.“

Moderné ryby, obojživelníky a plazy

„Chrupkovité ryby (žraloci a raje), kostnaté ryby (ako napríklad jesetery, lososy, slede, platesy a amie), bezčeľústnatce (sliznatky a mihule) boli nájdené v skalách dinosaurov a vyzerajú rovnako ako moderné formy.

„Moderne vyzerajúce žaby a salamandre boli nájdené vo vykopávkach dinosaurov.“

„Všetky dnešné plazivé skupiny boli nájdené v dinosaurích vrstvách a vyzerajú rovnako alebo podobne moderným formám: hady (boa constrictor), jaštery (pozemné jašterice a lietajúce jašterice), korytnačky (Terrapene a Trionychidae) a krokodíly (aligátory, krokodíly a gaviály).“

Moderné vtáky

„Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, aj moderné typy vtákov boli nájdené vrátane papagájov, sov, tučniakov, kačíc, potápok, albatrosov, kormoránov, jespác, tenkozubcov, atď. Zdalo sa, že keď vedci, ktorí veria v evolúciu, zverejnili túto informáciu počas našich televíznych rozhovorov, tak nemohli uveriť tomu, čo povedali pred kamerou.“

Dr William Clemens, UC Berkeley, o moderných vtákov nájdených v „kriedových“ skalách. (Klip z Living Fossils DVD)

Cicavce

„Na mieste vykopávok dinosaurov našli vedci mnohé neobvyklé vyhynuté formy cicavcov, ako sú napríklad Multituberculata2, našli však aj fosílie cicavcov, ktoré vyzerali ako veveričky, vačice, diabol tasmánsky, ježe, bobry, primáty a vtákopysky. Neviem, ako veľmi sa podobajú tieto cicavce moderným formám, pretože som nedokázal vidieť väčšinu z nich, dokonca aj potom ako som navštívil mnoho múzeí.“

Málo ľudí si je vedomých množstva druhov cicavcov, ktoré sa nachádzajú s dinosaurami. Paleontológovia našli 432 druhov cicavcov vo vrstvách dinosaurov;3 skoro také veľké množstvo ako druhov dinosaurov. To zahŕňa skoro 100 celých kostier cicavcov. Kde sú však tieto fosílie? Navštívili sme 60 múzeí, ale nevideli sme ani jednu kompletnú kostru cicavca z dinosaurích vrstiev, ktorá by bola ukázaná v jednom z týchto múzeí. To je úžasné. Taktiež sme videli iba niekoľko tuctov nekompletných kostier/jednotlivých kostí z tých 432 druhov cicavcov, ktoré boli zatiaľ objavené. Prečo múzeá neukazujú tieto fosílie cicavcov ani fosílie vtákov?“

Mnohé moderné rastliny v dinosaurích skalách!

„V dinosaurích skalných vrstvách sme našli fosílie z každého veľkého rastlinného druhu, ktorý žije dnes, vrátane kvitnúcich rastlín, ginka, nahosemenných rastlín, machov, cykasorastov a papradí. Znova, ak sa pozriete na tieto fosílie a porovnáte ich s modernými formami, rýchlo zistíte, že tieto rastliny sa nezmenili. Fosílie sekvojí, magnólií, drieňov, topoľov, podložky ľalií, cykasov, papradí, prasličiek, atď. boli nájdené vo vykopávkach dinosaurov.“

9840fossil-sea-urchin
Fosília morského ježa

Boli nejaké moderné organizmy nenájdené?

„Nenašiel som fosílie každého organizmu žijúceho dnes v dinosaurích vrstvách, ale našiel som príklady zástupcov všetkých hlavných zvieracích kmeňov žijúcich dnes a všetky hlavné rastlinné divízie žijúce dnes. Išiel by som o jeden krok ďalej, lebo som často našiel v týchto väčších skupinách zástupcov všetkých hlavných skupín alebo tried v jednom kmeni. Napríklad, z echinodermov (hviezdice, morské ježe, atď.) som našiel fosílie všetkých hlavných typov žijúcich dnes. To isté platí pre hmyz a krokodílov, atď. Nenašiel som žiadne veľké cicavce. Najväčší cicavec objavený v dinosaurej vrstve zatiaľ (životná veľkosť) má 30 libier (13 kg). Napriek tomu, s toľkými živými fosíliami rastlín a zvierat z každého hlavného kmeňa a zo všetkých hlavných rastlinných divízii máme ukážku stagnácie (nedostatok zmeny), nie evolúcie. Musím upozorniť, že keď sa pozrieme na vážne problémy v systéme fosílneho záznamu (geologický stĺpec ako je ukázaný dnešnými geológmi), absencia väčších cicavcov môže byť ľahko vysvetlená, ale to si nechám na iný deň.“

Je evolučné rozprávanie príbehov „nepotopiteľné“?

9840living-sea-urchin
Moderný morský jež

Spýtal som sa Dr. Wernera, ako sa evolucionistickí vedci vysporiadajú s týmto dôkazom, vzhľadom na tieto pozoruhodné objavy. Dr. Werner poznamenal: „Ak celým svojím srdcom veríte teórii, tak vždy dokážete udržať tú vieru – aj keď ste postavený rozporným dôkazom. Pridaním záchrannej hypotézy k tej teórii. Ak napríklad vedec verí evolúcii a vidí fosíliu, ktorá vyzerá ako moderný organizmus vo vykopávkach dinosaurov, môže vytvoriť hypotézu na „vysvetlenie“ živých fosílii takýmto spôsobom: „Áno, verím tomu, že zvieratá sa veľmi zmenili v priebehu času (evolúcia), ale niektoré zvieratá a rastliny boli tak dobre prispôsobené svojmu prostrediu, že sa nepotrebovali zmeniť. Takže živé fosílie ma vôbec netrápia.“ Táto pridaná hypotéza hovorí, že niektoré zvieratá sa nevyvíjali. Ak je však teória tak flexibilná, že sa dá pridať hypotéza, ktorá predpovedá opak hlavnej teórie, tak by sa nikdy nedala dokázať nepravdivosť tej teórie. Teória sa potom stane nepotopiteľnou a nepotopiteľná teória nie je vedou.“

Rôzne mená toho istého zvieraťa?

Carl hovoril, ako evolucionistickí vedci dávajú fosíliám mená rodu a druhu odlišné od mien živých foriem, vytvárajúc tým ilúziu evolúcie: „Dovoľte mi dať vám príklad. Vedec nájde fosíliu morského ježa v skalách kriedy, ktorý vyzerá skoro identicky ako moderný morský jež (rod Spantangus), ale zaradil ho do úplne nového rodu (Holaster). Ak by ste dnes videli tohto tvora živého v oceáne, rozpoznali by ste, že je to morský jež rodu Spantangus. Odlišné meno napovedá, že morské ježe sa zmenili v priebehu času, ale to nie je prirodzený „dôkaz“ evolúcie. Táto fosília vyzerá presne ako ten živý tvor.“ (Pozrite fotografie vpravo).

Evolúcia vyvrátená?

Spýtal som sa Dr. Wernera, či jeho výskum vyvracia evolúciu.

„Je to čím ďalej ťažšie pre evolučný model, aby obstál vzhľadom na obrovské množstvo živých fosílii. Keď pridáme veľké množstvo ostatných problémov evolúcie (fosílny záznam, pôvod prvého života, problémy geologického vrstvenia, podobnosti medzi nepríbuznými zvieratami, atď.), tak musíme s istotou povedať, áno, teória je v koncoch. Ak by bolo nájdených niekoľko väčších cicavcov v dinosaurích vrstvách, bol by to koniec aj pre tých najtvrdších veriacich v evolúciu, ale ľudia zvyknú ísť až do hrobu s teóriami, ktoré sa naučili na univerzitách. Nová generácia sa musí pozrieť na to všetko a spýtať sa, nad čím vôbec rozmýšlali?

Referencie

  1. Sarfati, J., Variation and natural selection versus evolution, Refuting Evolution chapter 2; creation.com/rech2 Návrat k textu.
  2. Bol to druh cicavcov podobný hlodavcom, nazvaný po ich zuboch (niekoľko radov hŕč alebo úzličiek na ich stoličiek). Návrat k textu.
  3. See Kielan-Jaworowska, Z., Cifelli, R.L. and Luo, Z.X., Mammals from the Age of Dinosaurs: Origins, Evolution, and Structure, Columbia University Press, NY, 2004. Návrat k textu.

Helpful Resources