Explore
Also Available in:

Ten citát!-o chýbajúcich prechodných fosíliách

Zahanbení evolucionisti sa snažia ‘zakaliť vody’

autor:
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Každý, kto číta kreacionistickú literatúru už niekoľko rokov, si čoskoro uvedomí, že často používame evolucionistické citáty, ktoré spochybňujú ich vlastnú vieru. To hnevá mnohých v evolucionistickom zriadení a často obviňujú kreacionistov z toho, že "vytrhávajú ich poznámky z kontextu". To sa deje zriedkakedy. Dalo by sa však očakávať, že strach z odsúdenia zo strany evolucionistických kolegov, by mal v dnešnej dobe obmedziť akékoľvek neopatrné poznámky z pro-evolucionistického tábora.

Jeden z najznámejších a najčastejšie používaných citátov povedal pred pár desaťročiami pán Dr. Colin Patterson, ktorý bol v tom čase vyššie postaveným paleontológom (expertom na fosílie) v prestížnom múzeu "British Museum of Natural History".

Do takej miery bol ten citát – o nedostatku prechodných foriem ("medzi-druhy" očakávané evolúciou) vo fosílnom zázname – usvedčujúci, že jeden anti-kreacionista si dal za úlohu "opraviť omyly kreacionistov". Napísal niečo, čo malo byť veľkou esejou, ktorá poukazovala na to, ako sme "nesprávne citovali" Dr. Pattersona.1 Toto obvinenie sa stále z času na čas objavuje v anti-kreacionistických kruhoch, takže je vhodné si ho znova prezrieť do detailov.

Dr. Patterson napísal knihu pre Britské múzeum, ktorá sa jednoducho nazývala Evolúcia.2 Kreacionista Luther Sunderland napísal Dr. Pattersonovi zisťujúc, prečo vo svojej knihe neuviedol ani jednu fotografiu prechodnej fosílie. Patterson mu odpísal s nasledujúcim úžasným priznaním, ktoré bolo vydané v úplnom znení v Sunderlandovej knihe Darwinova enigma:

„Plne súhlasím s vaším komentárom o nedostatku priamej ilustrácie evolučných prechodov vo svojej knihe. Keby som vedel o existencii nejakých fotografií, či už fosílií alebo živých článkov, tak by som ich určite zahrnul. Navrhujete, že by mal byť použitý umelec na vizualizáciu takýchto prechodov. Odkiaľ by však získal tie informácie? Pravdupovediac, ja by som ich nedokázal poskytnúť a keby som to nechal na umeleckej tvorivosti, či by to nebolo zavádzanie čitateľa?“

Pokračoval:

„Je však ťažké odporovať Gouldovi [Stephen J. Gould – dnes zosnulý profesor paleontológie na Harvarde] a Americkému múzeu, keď hovoria, že neexistujú žiadne prechodné fosílie. … Vravíte, že by som mal aspoň „ukázať fotografiu fosílie, z ktorej sa každý typ organizmu vyvinul.“ Odvážim sa však povedať – neexistuje ani jedna taká fosília, pre ktorú by sme mohli použiť nevyvrátiteľný argument.“3

použité s povolením,
www.boneclones.com
9843piltdown_man

Čo sú prechodné fosílie?

Prechodné fosílie sú zvyšky tých tvorov, ktoré by mali byť nájdené ako prechod "medzi" jedným druhom tvorov a ďalším druhom. Napríklad, evolucionisti sa dlho snažili nájsť "chýbajúci článok" medzi opicou a človekom – nejaký druh prechodnej podoby poločloveka/poloopice. Žiaden nebol ešte nájdený, napriek tomu, že mnohí kandidáti prišli a odišli. Túžba objaviť takúto fosíliu, bezpochyby posilnená lákavou predstavou prestíže, slávy a bohatstva, viedla niektorých až k falšovaniu dôkazov, ako napríklad slávny podvod Piltdownského muža. V tomto prípade, aj keď páchateľ nebol nikdy definitívne identifikovaný, bola do ľudskej lebky "zasadená" čeľusť opice, ktorá bola surovo "upravená". Výsledok oklamal svet na niekoľko desaťročí, aby si myslel, že je to dôkaz ľudskej evolúcie.

Anti-kreacionista sa snaží minimalizovať škody

9843missing_link_fossil
Evolucionisti sa snažili vtlačiť ľuďom myšlienku, že dinosaury sa premenili na vtákov. Výstavy múzeí, naplnené umelecky vymyslenými tvormi medzi dinosaurom a vtákom vytvárajú dojem, že také tvory naozaj existovali. Fosílie ako hore vpravo majú znaky, ktoré evolucionisti interpretovali, ako perie, napriek tomu, že iní s tým nesúhlasia.

Vyššie spomenutý anti-kreacionistický skeptik napísal Pattersonovi a pýtal sa na vyjasnenie komentárov v Sunderlandovej knihe. Patterson odpovedal, že citát bol reprodukovaný presne, ale jeho interpretácia bola chybná, pretože taktiež napísal:

„Dôvodom je, že výroky o predkoch a potomkoch nie sú aplikovateľné na fosílny záznam. Je Archaeopterix predkom všetkých vtákov? Možno áno, možno nie: Neexistuje žiaden spôsob, ako odpovedať na túto otázku.“1

Presne tak. Prečo potom evolucionistické učebnice skoro univerzálne a dogmaticky prehlasujú, že Archaeopterix je jasná prechodná forma? Ale problém je ešte hlbší. Zdá sa, že Pattersonova „revízia“ tvrdí (alebo aspoň to tak vyzeralo v tom, akým spôsobom ju skeptik zdôraznil), že jediné, čo myslel svojim pôvodným citátom bolo to, že nie je možné stanoviť, či nejaký fosílny „kandidát“ (taký, ktorý by mal vzhľad prechodnej fosílie) je skutočne prechodnou formou – nie to, že existuje výrazná zriedkavosť alebo absencia prechodných foriem vo fosílnom zázname. Inými slovami, mohli by vyzerať ako chýbajúce články, ale ako si tým môžeme byť istí?

9843archaeopteryx
Fosílny vták Archaeopteryx (hore) mal plne funkčné krídla a perie, a našli sa aj vtáky, ktoré sú "staršie". Dokonca aj niektorí evolucionistický experti popierajú, že to je "článok".

Navrhnúť však, že to je všetko, čo tým chcel povedať, je nemožné, ak to máme skĺbiť so slovami samotného citátu. Všimnite si napríklad, ako sa Patterson odvolával na komentáre Stephena J. Goulda a „ľudí z amerického múzea“, ktorí sú všeobecne známi tým, že špecificky priznali zriedkavosť prechodných foriem vo fosílnom zázname. Oni dokonca navrhli teóriu „evolúcie v skokoch“4, aby ospravedlnili skutočnosť, že prechody sa zdajú byť neprítomné.

Gould dokonca na inom mieste povedal, že „Extrémna zriedkavosť prechodných foriem vo fosílnom zázname pretrváva ako obchodné tajomstvo paleontológie. Evolucionistické stromy, ktoré napĺňajú naše učebnice, majú dáta iba na vrcholoch a uzloch ich vetiev… v ktorejkoľvek miestnej oblasti sa jednotlivé druhy neobjavujú postupne, postupnou premenou ich predkov; objavujú sa naraz a „úplne vyvinuté.““5

Takže ak si znovu prečítame vyššie uvedený pôvodný citát od Pattersona, je jasné, že jeho použitie na zdôraznenie tejto „extrémnej zriedkavosti prechodných foriem“ vo fosílnom zázname, je úplne oprávnené. Inak je odvolanie sa na Goulda bezvýznamné.

Všimnite si, že Gould a kol. boli oddanými evolucionistami; dokonca aj pri interpretácii záznamu očami evolúcie, priznali, že je „extrémne zriedkavé“ nájsť prechodnú formu a nie, že je to v princípe nemožné! Kreacionisti by samozrejme tvrdili, že neexistujú žiadne, okrem tých, čo sú v rámci jedného stvoreného druhu. Ale dokonca aj kandidáti na prechodné formy sú zjavne takí zriedkaví, že Patterson sa mohol odvolať na Goulda a kol. ako tých, ktorí vravia, že (prakticky) neexistujú „žiadne prechodné fosílie.“ Avšak priame chápanie neo-Darwinizmu navrhuje, že existuje oveľa viac prechodných foriem ako „konečných“ foriem, ktoré vidíme dnes. Takže by sme očakávali, že „prechodné“ fosílie budú v zázname prevládať.

9843missing
Táto edícia Londýnskych novín z roku 1925 oznamuje nedávny "objav" údajného "prechodného článku" medzi ľuďmi a ľudoopmi, "Taungské dieťa". Pozri Creation 28(4):38–40, 2006.

Musíme taktiež pamätať na kontext Sunderlandovho listu Pattersonovi. Jednoducho sa iba pýtal, prečo Patterson vo svojej knihe nepoužil ani jednu fotografiu navrhovaných prechodných foriem. Z Pattersonovej odpovede je úplne zrejmé, že keby to urobil, bola by to len rozprávka a nie veda! V skutočnosti pokračoval vo svojej odpovedi Sunderlandovi nasledovne:

„Je dosť jednoduché vymyslieť príbehy o tom, ako sa z jednej formy vyvinula iná a nájsť dôvody, prečo by tie štádiá mali byť uprednostnené prirodzeným výberom. Ale takéto príbehy nie sú súčasťou vedy, pretože neexistuje spôsob ako ich podrobiť skúške.“ [Zdôraznenie pridané]

Nikdy nedovoľ faktom, aby stáli v ceste dobrému príbehu

Evolucionisti často robia takýto typ otvorených priznaní medzi sebou. Ale obvykle „nie sú určené pre verejnosť“, keďže verejná nezhoda sa považuje za zradu.

Všimnite si, čo Patterson povedal ako odpoveď na otázku anti-kreacionistovi:

„Zdá sa, že mojím osudom je robiť zo seba blázna pred kreacionistami. … Dúfam, že som sa už naučil byť obozretnejší, keď jednám s kreacionistami, či už tajnými alebo verejnými. Ale stále sa držím názoru, že skepticizmus je vedcova povinnosť, bez ohľadu na to, koľko posmechu nám tento postoj spôsobí.“1

Zdá sa, že vraví, že je v poriadku pochybovať, pokiaľ o tom kreacionisti nevedia.

Tým, že je Patterson svetoznámym fosílnym expertom, jeho otvorené priznania boli pre prívržencov „náboženstva evolúcie“ zahanbujúce-zdá sa, že vrátane jeho samého. Od Dr. Pattersona však mali prísť ešte zničujúcejšie odhalenia.

Počas verejnej prednášky prezentovanej v New Yorku, v múzeu „American Museum of National History“ 5. novembra 1981, hodil v ten večer medzi svojich kolegov „granát“. Veľmi sa nahnevali. Tu sú úryvky z toho, čo povedal:

„… Hovorím o dvoch témach, evolucionizmus a kreacionizmus, a verím, že je pravdivé povedať, že neviem vôbec nič ani o jednej z nich … Jeden z dôvodov, prečo som začal zastávať tento anti-evolucionistický názor, teda nazvime ho radšej ne-evolucionistický, bol ten, že som minulý rok zrazu pochopil jednu vec.

„… Jedno ráno som sa zobudil… a uvedomil som si, že už pracujem na tejto záležitosti [evolúcia] dvadsať rokov a neexistuje ani jedna vec, čo o nej viem.“ Potom dodal:

„Bol to dosť silný šok, že niekto sa môže tak dlho mýliť … Pokúsil som sa dať jednoduchú otázku niekoľkým ľuďom a skupinám ľudí: „Viete mi povedať čokoľvek o evolúcii, akúkoľvek jednu vec, o ktorej si myslíte, že je pravdivá?“ Skúsil som dať túto otázku pracovníkom geológie v múzeu „Field Museum of Natural History“, a jediná odpoveď, ktorú som dostal, bolo ticho. Dal som ju členom semináru evolucionistickej morfológie na Univerzite v Chicagu … a jediné, čo som tam dostal, bolo veľmi dlhé ticho a nakoniec sa niekto ozval: „Áno, viem jednu vec. Nemala by byť vyučovaná na strednej škole.“.“6

Napriek tomu, že sú to jediné úryvky z Pattersonovej veľmi otvorenej a znepokojujúcej prednášky v ten večer (celý text odhaľuje ešte viac), je jasne vidieť pochybnosti, ktoré mal. Poukazujú taktiež na to, že použitie takýchto citátov od Pattersona kreacionistami nie je „kreacionistickou nečistou hrou“.

Dr. Pattersonov sklon k otvorenosti mu nebol na úžitok v pro-evolucionistickej vedeckej organizácii, kde sa často prejavil hnev a ohromenie z jeho komentárov, keď na ne nemali výhovorky. Jeho skúsenosti a odbornosť ako držiteľa jednej z najvýznamnejších vedeckých pozícií na svete mu nezaistili imunitu od nátlaku za to, že sa opovážil prejaviť pochybnosti o evolucionistickom svetonázore. Je to smutná pripomienka toho, že politická a ideologická korektnosť môže byť v rozhodovaní o vedeckom prijatí nejakej myšlienky dôležitejšia, ako akékoľvek takzvané „objektívne fakty.“

Referencie a poznámky

  1. Theunissen, L., Patterson misquoted, 13 July 2005. Návrat k textu.
  2. Patterson, C., Evolution, The British Museum of Master Books, Natural History, London, 1978. Návrat k textu.
  3. Sunderland, L., Darwin’s Enigma, Master Books, Arkansas, USA, pp. 101–102, 1998. Pattersonov list bol napísaný v r. 1979. Návrat k textu.
  4. Taktiež nazývaná prerušované rovnováhy – myšlienka, že evolučné zmeny sa nedejú postupne a neustále v hlavnej populácii v priebehu dlhých časových období, ale v (relatívne) krátkych explóziách v malých izolovaných populáciách, ktoré majú preto menšiu pravdepodobnosť fosilizovať. Túto myšlienku by neboli vymysleli, nebyť skutočnosti, že fosílny záznam nezapadá do predpovedí Darwina a následných evolucionistov. Ich evolucionistickí oponenti ju nemilo nazývajú „evolúcia podľa hlupákov“. Taktiež pozrite Batten, D. J., Punctuated equilibrium: come of age? Journal of Creation 8(2): 131–137, 1994. Návrat k textu.
  5. Stephen Jay Gould, Evolution’s erratic pace, Natural History 86(5):14, May 1977. Návrat k textu.
  6. Can you tell me anything … about evolution?, 14 July 2005. Zdôraznenie v prepise, nutne neodráža verbálne zdôraznenie. Návrat k textu.