Also Available in:

Dôkazy pre mladý svet

autor
preložil Mojmír Marčaník (KZTN.sk)

Young earth

Predkladáme vám tucet prírodných javov, ktoré sú v rozpore s evolučnou myšlienkou, že vesmír má miliardy rokov. Čísla, ktoré uvádzam nižšie tučným písmom (často milióny rokov), predstavujú maximálny možný vek stanovený každým procesom, nie skutočný vek. Čísla kurzívou predstavujú vek požadovaný evolučnou teóriou pre každú položku. Ide o to, že maximálny možný vek je vždy oveľa menší ako požadovaný vývojový vek, zatiaľ čo Biblický vek (6 000 až 10 000 rokov) sa vždy pohodlne zmestí do maximálneho možného veku. Nasledujúce položky sú teda dôkazom proti vývojovej časovej stupnici a za biblickú časovú škálu.

Existuje oveľa viac dôkazov o mladom svete, ale tieto body som vybral pre stručnosť a jednoduchosť. Niektoré položky na tomto zozname môžu byť zladené s dlhovekým vesmírom iba prostredníctvom série nepravdepodobných a nepreukázaných predpokladov; iné sa zmestia iba do mladého vesmíru. Zoznam začína vzdialenými astronomickými fenoménmi a postupuje smerom dole na Zem až po každodenné fakty.

1. Galaxie rotujú príliš rýchlo

1221-galaxies
Špirálna galaxia NGC 1232 v konštelácii Eridanus (zverejnené s povolením European Southern Observatory).

Viezdy našej vlastnej galaxie, Mliečnej dráhy, sa otáčajú okolo galaktického centra rôznymi rýchlosťami, vnútorné rotujú rýchlejšie ako vonkajšie. Pozorované rýchlosti rotácie sú také rýchle, že ak by naša galaxia bola staršia ako niekoľko stoviek miliónov rokov, bol by to bezvýrazný disk hviezd namiesto súčasného tvaru špirály.1

Avšak naša galaxia by mala byť stará najmenej 10 miliárd rokov. Evolucionisti to nazývajú „likvidačná dilema“, a je známa už päťdesiat rokov. Vymysleli mnoho teórií, aby sa pokúsili túto dilemu vysvetliť, pričom každá z nich po krátkom období popularity zlyhala. Rovnaká likvidačná dilema platí aj pre iné galaxie.

Priaznivým pokusom o vyriešenie tejto dilemy je v posledných niekoľkých desaťročiach komplexná teória nazývaná „density waves“.1 Teória má koncepčné problémy, musí byť svojvoľne a veľmi jemne naladená. Táto teória čelí vážnym otázkam po tom, ako bola Hubblovým vesmírnym teleskopom detailne preskúmaná špirálovitá štruktúra v centre Rotujúcej galaxie M51.2

2. Kométy sa rozpadajú príliš rýchlo

Podľa evolučnej teórie sa predpokladá, že kométy majú rovnaký vek ako slnečná sústava, teda asi 5 miliárd rokov. Avšak zakaždým, keď kométa obieha blízko Slnka, stráca toľko materiálu, že nemôže prežiť oveľa dlhšie ako 100 000 rokov. Mnohé kométy sú vo veku asi 10 000 rokov.3

Evolucionisti vysvetľujú túto nezrovnalosť tým, že predpokladajú, že (a) kométy pochádzajú z nevideného sférického „Oortovho oblaku“ ďaleko za obežnou dráhou Pluta, (b) nepravdepodobné gravitačné interakcie so zriedkavo prechádzajúcimi hviezdami často vrhajú kométy do slnečnej sústavy a (c) iné nepravdepodobné interakcie s planétami spomaľujú prichádzajúce kométy dosť často na to, aby zodpovedali stovkám pozorovaných komét.4 Zatiaľ žiadny z týchto predpokladov nebol podložený ani pozorovaním, ani realistickými výpočtami.

V poslednej dobe sa veľa hovorilo o „Kuiperovom páse“, disku údajných zdrojov komét ležiacich v rovine slnečnej sústavy hneď za orbitou Pluta. Aj keby v tom mieste boli nejaké ľadové telesá, nevyriešili by skutočne problém evolucionistov, pretože podľa evolučnej teórie by sa Kuiperov pás rýchlo vyčerpal, keby neexistoval Oortov oblak, ktorý by ho zásoboval. [Viac informácií nájdete v podrobnom technickom článku Kométy a vek slnečnej sústavy. (v angličtine)]

3. Nedostatok blata na dne morí

14477-mud

Erózia vplyvom vody a vetra odstráni každý rok z kontinentov asi 25 miliárd ton hliny a hornín a ukladá ich do oceánu.5 Tento materiál sa hromadí ako sypký sediment (tj. blato) na tvrdom čadičovom (lávou vytvorenom) dne oceánov. Priemerná hĺbka bahna v celom oceáne vrátane kontinentálnych šelfov je menšia ako 400 metrov.6

Hlavným spôsobom, ako sa odstraňuje bahno z dna oceánu, je pohyb tektonických dosiek. To znamená, že morské dno sa pomaly posúva (niekoľko cm za rok) pod kontinenty, pri tomto posuve berie so sebou aj časť sedimentu. Podľa sekulárnej vedeckej literatúry tento proces v súčasnosti odstraňuje iba 1 miliardu ton ročne.6 Pokiaľ je to tak, zvyšných 24 miliárd ton ročne sa jednoducho hromadí. Pri tomto tempe by erózia uložila súčasné množstvo sedimentu za menej ako 12 miliónov rokov.

Podľa evolučnej teórie však erózia a pohyb dosiek prebiehajú odvtedy, odkedy existujú oceány, teda údajne 3 miliardy rokov. Ak by to tak bolo, vyššie uvedené čísla znamenajú, že oceány by boli masívne zanesené bahnom do hĺbky desiatok kilometrov. Alternatívnym (kreacionistickým) vysvetlením je, že erózia spôsobená vodou počas globálnej Biblickej potopy uložila súčasné množstvo bahna počas krátkej doby asi pred 5000 rokmi.

4. Nedostatok sodíka v mori

14477-salt

Rieky7 a ďalšie zdroje9 každý rok privedú do oceánu viac ako 450 miliónov ton sodíka. Iba 27% tohto sodíka sa dokáže každoročne dostať späť z mora.8,9 Ak by to tak bolo, zvyšok sa jednoducho hromadí v oceáne. Keby v mori nebol na začiatku sodík, nahromadilo by to jeho súčasné množstvo za menej ako 42 miliónov rokov pri súčasnom vstupnom a výstupnom množstve.9 To je oveľa menej ako vývojový vek oceánu, 3 miliardy rokov. Obvyklá odpoveď na tento rozpor je, že minulé vstupy sodíka musia byť menšie a výstupy väčšie. Výpočty, ktoré sú podľa možnosti čo naj štedrejšie pre scenáre evolúcie, však ešte stále dávajú maximálny vek len 62 miliónov rokov.9 Výpočty10 pre mnoho ďalších prvkov morskej vody dávajú oceánu oveľa mladší vek. [Pozri tiež Slané moria: Dôkazy o mladej Zemi. (v angličtine)]

14477-earths-core

5. Magnetické pole Zeme slabne príliš rýchlo

Celková energia uložená v magnetickom poli Zeme sa za posledných 1 000 rokov11 znížila o hodnotu 2,7. Evolučné teórie vysvetľujúce tento rýchly pokles, ako aj to, ako si Zem mohla udržať svoje magnetické pole miliardy rokov, sú veľmi zložité a nedostatočné.

Existuje oveľa lepšia kreacionistická teória. Je to poctivá, na fyzike zvuku založená teória a vysvetľuje mnohé vlastnosti poľa: jeho vznik, rýchle obrátenie počas Biblickej potopy. Povrchová intenzita klesá a stúpa až do času Krista. Odvtedy ustálene klesá.12 Táto teória zodpovedá paleomagnetickým, historickým aj súčasným údajom.13 Hlavným výsledkom je to, že celková energia poľa (nie intenzita povrchu) bola vždy upadajúca aspoň tak rýchlo ako teraz. Pri tomto tempe nemohlo byť pole staršie ako 10 000 rokov.14 [Pozri tiež magnetické pole Zeme: Dôkazy o tom, že Zem je mladá. (v angličtine)]

6. Mnoho vrstiev horniny je poohýbaných príliš na tesno

V mnohých horských oblastiach sú vrstvy tisíce stôp zhrnuté a zložené do tvaru vlásenky. Podľa konvenčnej geologickej časovej stupnice boli tieto útvary hlboko pochované a spevnené stovky miliónov rokov predtým, ako boli ohnuté. K skladaniu však došlo bez praskania, s polomermi tak malými, že celá formácia musela byť ešte vlhká a nespevnená, keď došlo k ohybu. To znamená, že k skladaniu došlo menej ako tisíce rokov po uložení.15

7. Strekovaný pieskovec skracuje geologický „vek“

E xistujú presvedčivé geologické dôkazy,16 že pieskovec vo vrstve Cambrian Sawatch - vytvorený údajne pred 500 miliónmi rokov – v Ute Pass fault západne od Colorado Springs bol stále nespevnený, keď bol vytláčaný na povrch počas zdvíhania Skalistých hôr, údajne pred 70 miliónmi rokmi. Je veľmi nepravdepodobné, že by pieskovec nestvrdol počas predpokladaných 430 miliónov rokov, keď bol pod zemou. Namiesto toho je pravdepodobné, že tieto dve geologické udalosti boli od seba vzdialené menej ako stovky rokov, čím sa výrazne skrátilo geologické časové obdobie.

1221-radio-halo
Radiohalos (zdroj Mark Armitage)

8. Rádioaktivita fosílií skracuje geologický „vek“ na niekoľko rokov

ádiohalos sú farebné kruhy tvorené rušením okolo mikroskopických kúskov rádioaktívnych minerálov v kryštáloch horniny. Sú fosílnymi dôkazmi rádioaktívneho rozpadu.17 Radiohalos “zdrveného“ Polonia-210 naznačujú, že formácie Jurassic, Triassic a Eocene na plošine v Colorade boli uložené v mesiacoch jeden od druhého, nie stovky miliónov rokov od seba, ako vyžaduje konvenčný časový rámec.18 „Osirelé“ rádiohalos Polonia-218, ktoré nemajú žiadny dôkaz o svojich materských elementoch, znamenajú buď okamžité vytvorenie, alebo drastické zmeny v miere rozpadu rádioaktivity.19,20

9. Hélium na nesprávnych miestach

Všetky prirodzene sa vyskytujúce skupiny rádioaktívnych látok generujú hélium pri svojom rozpade. Ak by tento rozpad prebiehal miliardy rokov, ako udávajú evolucionisti, Zemská atmosféra by obsahovala mnoho hélia. Úbytok hélia z atmosféry do vesmíru je vypočítateľný a je malý. Pri zohľadnení tejto straty, atmosféra dnes obsahuje iba 0,05% z množstva ktoré by sa nahromadilo počas 5 miliárd rokov.21 To znamená že naša atmosféra je mladšia ako údajný evolučný vek. Výskum, ktorý bol publikovaný v Journal of Geophysical Research ukazuje že hélium, ktoré sa uvoľnilo zo žeravej horniny vo veľkej hĺbke nemalo čas na únik. Aj keď majú byť tieto horniny staršie ako jedna miliarda rokov, ich veľký obsah hélia naznačuje vek len tisíce rokov.22 [Pozri aj Odfúknutie viery v starú Zem: Helium dáva dôkazy o tom, že Zem je mladá. (v angličtine)]

10. Príliš málo pozostatkov kostier z doby kamennej

Evoluční antropológovia tvrdia, že doba kamenná trvala najmenej 100 000 rokov, počas ktorých bola svetová populácia človeka neandertálskeho a človeka kromaňonského zhruba konštantná, medzi 1 a 10 miliónmi. Počas tejto doby pochovávali svojich mŕtvych aj s artefaktami.23 Podľa tohto scenára mali pochovať najmenej 4 miliardy tiel.24 Ak je evolučný časový rozsah správny, pochované kosti by mali zotrvať oveľa dlhšie ako 100 000 rokov, takže mnoho z predpokladaných 4 miliárd kostlivcov by malo byť ešte niekde v zemi (a určite aj pochovaných artefaktov). Zistilo sa však len niekoľko tisíc pozostatkov. To znamená, že doba kamenná bola omnoho kratšia, ako si myslia evolucionisti, maximálne niekoľko sto rokov.

11. Pôda sa začala obrábať len nedávno

14477-number-of-documents

Bežný obrázok evolucionistov ukazuje mužov ako lovcov a zberačov po dobu 100 000 rokov v dobe kamennej, kým objavili poľnohospodárstvo pred menej ako 10 000 rokmi.23 Archeologické dôkazy však ukazujú, že muži v dobe kamennej boli rovnako inteligentní ako my. Je veľmi nepravdepodobné, že žiaden zo 4 miliárd ľudí uvedených v bode 10 by nemal objaviť, že rastliny rastú zo semien. Je pravdepodobnejšie, že muži boli bez poľnohospodárstva menej ako niekoľko sto rokov po povodni, ak vôbec.24

12. História je príliš krátka

Podľa evolucionistov, človek doby kamennej existoval pred 100 000 rokmi a začal písať záznamy asi pred 4 000 až 5 000 rokmi. Praveký človek budoval megalitické pamiatky, zhotovoval krásne jaskynné maľby a zaznamenával mesačné fázy.25 Prečo by čakal tisíc storočí, aby podobnou zručnosťou zaznamenal aj históriu? Biblická časová stupnica je oveľa pravdepodobnejšia.24

Referencie:

  1. Scheffler, H. and H. Elsasser, Physics of the Galaxy and Interstellar Matter, Springer-. Verlag, 1987, Berlin, pp. 352–353, 401–413. Návrat k textu.
  2. D. Zaritsky et al., Nature, 22 July 1993. Sky & Telescope, December 1993, p. 10. Návrat k textu.
  3. teidl, P.F., Planets, comets, and asteroids’, Design and Origins in Astronomy, pp. 73–106, G. Mulfinger, ed., Creation Research Society Books, 1983, 5093 Williamsport Dr., Norcross, GA 30092. Návrat k textu.
  4. Whipple, F.L., Background of modern comet theory, Nature 263:15–19, 2 September 1976. Návrat k textu.
  5. Gordeyev, V.V. et al., The average chemical composition of suspensions in the world’s rivers and the supply of sediments to the ocean by streams, Doklady Akademii Nauk SSSR 238:150, 1980. Návrat k textu.
  6. Hay, W.W., et al., Mass/age distribution and composition of sediments on the ocean floor and the global rate of subduction, Journal of Geophysical Research 93(B12):14,933–14,940, 10 December 1988. Návrat k textu.
  7. Maybeck, M., Concentrations des eaux fluviales en elements majeurs et apports en solution aux oceans, Revue de Geologie Dynamique et de Geographie Physique 21:215, 1979. Návrat k textu.
  8. Sayles, F.L. and P.C. Mangelsdorf, Cation-exchange characteristics of Amazon River suspended sediment and its reaction with seawater, Geochimica et Cosmochimica Acta 41:767–779, 1979. Návrat k textu.
  9. Austin, S.A. and D.R. Humphreys, The sea’s missing salt: a dilemma for evolutionists, Proceedings of the 2nd International Conference on Creationism, Vol. II, Creation Science Fellowship, 1991, icr.org/article/sea-missing-salt. Návrat k textu.
  10. Austin, S.A., Evolution: The ocean says NO! ICR Impact No. 8, October 1973, Institute for Creation Research. Návrat k textu.
  11. Merrill, R.T. and M. W. McElhinney, The Earth’s Magnetic Field, Academic Press, London, 1983, pp. 101–106. Návrat k textu.
  12. Humphreys, D.R., ‘Reversals of the earth’s magnetic field during the Genesis flood’, Proceedings of the 1st International Conference on Creationism, August 1986, Pittsburgh, Creation Science Fellowship, 1987, 362 Ashland Ave., Pittsburgh, PA 15228, Vol. II, pp. 113–creationicc.org/abstract.php?pk=22Návrat k textu.
  13. Coe, R.S., M. Prévot, and P. Camps, New evidence for extraordinarily rapid change of the geomagnetic field during a reversal, Nature 374:687–692, 20 April 1995. Návrat k textu.
  14. Humphreys, D.R., Physical mechanism for reversals of the earth’s magnetic field during the flood, Proceedings of the 2nd International Conference on Creationism, Vol. II, Creation Science Fellowship, 1991, icr.org/article/reversals-earths-magnetic-field-floodNávrat k textu.
  15. Austin, S.A. and J.D. Morris, Tight folds and clastic dikes as evidence for rapid deposition and deformation of two very thick stratigraphic sequences, Proceedings of the 1st International Conference on Creationism Vol. II, Creation Science Fellowship, 1986, pp.3–15, creationicc.org/abstract.php?pk=16Návrat k textu.
  16. ibid., pp. 11–12. Návrat k textu.
  17. Gentry, R.V., Radioactive halos, Annual Review of Nuclear Science 23:347–362, 1973. Návrat k textu.
  18. Gentry, R.V. et al., Radiohalos in coalified wood: new evidence relating to time of uranium introduction and coalification, Science 194:315–318, 15 October 1976. Návrat k textu.
  19. Gentry, R. V., Radiohalos in a Radiochronological and cosmological perspective, Science 184:62–66, 5 April 1974. Návrat k textu.
  20. Gentry, R. V., Creation’s Tiny Mystery, Earth Science Associates, 1986, P.O. Box 12067, Knoxville, TN 37912-0067, pp. 23–37, 51–59, 61–62. Návrat k textu.
  21. Vardiman, L., The Age of the Earth’s Atmosphere: A Study of the Helium Flux through the Atmosphere, Institute for Creation Research, 1990, P.O.Box 2667, El Cajon, CA 92021. Návrat k textu.
  22. Gentry, R. V. et al., Differential helium retention in zircons: implications for nuclear waste management, Geophysical Research Letters 9:1129–1130, October 1982. See also ref. 20, pp. 169–170. Návrat k textu.
  23. Deevey, E.S., The human population, Scientific American 203:194–204, September 1960. Návrat k textu.
  24. Marshak, A., Exploring the mind of Ice Age man, National Geographic 147:64–89, January 1975. Návrat k textu.
  25. Dritt, J. O., Man’s earliest beginnings: discrepancies in the evolutionary timetable, Proceedings of the 2nd International Conference on Creationism, Vol. I., Creation Science Fellowship, 1990, pp. 73–78, creationicc.org. Návrat k textu.

Pôvodná publikácia od:

Dr Russell Humphreys
Creation Science Fellowship of New Mexico, Inc.
P.O. Box 10550
Albuquerque, NM 87184