Also Available in:

‘To nie je veda

autor:
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

9841evolution-happen-lab
Evolucionistický učitelia často používajú dvojzmyselnosť k tomu, aby poučovali svojich nič netušiacich študentov o všeobecnej teórii evolúcii (GTE)

Anti-kreacionisti, ako napríklad ateisti podľa definície ateizmu, bežne namietajú, že kreacionizmus je náboženstvo a evolúcia je veda. Na obranu takéhoto tvrdenia citujú zoznam kritérií, ktoré definujú „dobrú vedeckú teóriu“. Bežné kritérium je to, že množstvo aktívnych vedcov v prítomnosti musí evolúciu akceptovať ako platnú vedu. Ďalšie kritérium, ktoré definuje vedu, je schopnosť teórie utvárať predpovede, ktoré môžu byť testované. Evolucionisti bežne tvrdia, že evolúcia robí mnohé predpovede, ktoré sa ukázali byť pravdivé. Rezistenciu na antibiotiká berú ako nejakú „predpoveď“ evolúcie, pričom spochybňujú hodnotu kreacionistického modelu vo vytváraní predpovedí. Vravia, že vzhľadom na to, že kreacionizmus nespĺňa ich definíciu „vedy“, čiže je to „náboženstvo“, môže byť jednoducho ignorovaný.

Odozva

Mnohé pokusy definovať „vedu“ sú kruhové. Myšlienka, ktorá vraví, že teória musí byť prijateľná súčasným vedcom na to, aby bola prijateľná, v podstate definuje vedu ako to, „čo vedci robia“! V skutočnosti podľa tejto definície by boli ekonomické teórie prijaté ako vedecké teórie, ak by ich „súčasní vedci“ prijali ako také.

V mnohých prípadoch tieto takzvané definície vedy nehanebne pomáhajú samy sebe a sú rozporné. Niekoľko evolucionistických propagandistov tvrdilo, že stvorenie nie je vedou, pretože sa údajne nedá testovať. V tom istom odseku však tvrdili: „…vedci dôkladne preskúmali tvrdenia kreacionistickej vedy a zistili, že myšlienky, ako sú napríklad mladá Zem alebo globálna potopa, nie sú zlučiteľné s dôkazmi.“ Je však jasné, že stvorenie nemohlo byť preskúmané (testované) a nemohlo byť zistené, že je falošné, ak sa „nedá testovať“!

Definícia „vedy“ znepokojovala filozofiu vedy v 20. storočí. Bacon, ktorý je považovaný za zakladateľa vedeckej metódy, mal celkom jasný prístup:

pozorovanie → indukcia → hypotéza → testovanie hypotézy experimentom → dôkaz/vyvrátenie → znalosti.

To samozrejme vplýva, ako aj celý prístup modernej vedy, na dva hlavné predpoklady: Kauzalita1 a indukcia2. Filozof Hume jasne poukázal na to, že to vieme iba „slepou vierou“ (podľa slov Bertranda Russela). Kant a Whitehead tvrdili, že tento problém vyriešili, ale Russel uznal, že Hume mal pravdu. Tieto predpoklady v skutočnosti vznikli z viery v Stvoriteľa-Boha Biblie, čo zistili aj historici vedy, napríklad Loren Eiseley. Mnohí vedci sú filozoficky a teologicky nevzdelaní do takej miery, že ani nevedia o tom, že majú tieto (aj iné) metafyzické predpoklady. Ako žaby v zohrievajúcej sa vode, mnohí si ani nevšimnú, že existujú filozofické predpoklady v základoch mnohých vecí, ktoré sa pokladajú za „vedu“. Je to súčasťou ich svetonázoru, preto si to ani nevšimnú. My v CMI sme úprimní vo veci vlastného prijatia zjavenia (Biblie). Na rozdiel od mnohých ateistov pripúšťame, že filozofia života nepochádza z údajov, ale naopak, že filozofiu prinášame k údajom a používame ju na ich interpretáciu.

Vnímanie a predpojatosť

Dôležitá otázka: „Je to veda?“ Niekto môže definovať „vedu“ tak, aby vylučovala všetko, čo sa mu nepáči, ako to robia mnohí evolucionisti dnes. Veda je v súčasnosti považovaná za naturalizmus – jedine materialistické myšlienky môžu byť zvážené bez ohľadu na to, čo ukazuje dôkaz. Významný evolucionista, profesor Richard Lewontin, povedal (zdôraznenie z originálu):

„Stojíme na strane vedy napriek očividnej nezmyselnosti niektorých jej výtvorov, napriek jej zlyhaniu naplniť mnohé z jej prehnaných sľubov o zdraví a živote, napriek tolerancii k nepodloženým príbehom vo vedeckej komunite, pretože sme predom oddaní materializmu. Nie je to zapríčinené tlakom metód a inštitúcií vedy, ktoré by nás nútili k prijatiu materialistických vysvetlení neobyčajného sveta, ale naopak, sme nútení našou oddanosťou k materiálnym príčinám, aby sme vytvorili aparát vyšetrovania a sadu konceptov, ktoré vytvárajú materialistické vysvetlenia bez ohľadu na to, aké sú neintuitívne a mätúce pre nezasvätených. Navyše materializmus je absolútny, pretože nemôžeme povoliť vstup Božskej nohy cez tieto dvere.“3

Tak to je nezaujaté, že? Nie je veda náhodou o nasledovaní dôkazov bez ohľadu na to, kam nás zavedú? To je bod, kde náboženstvo (v najširšom slova zmysle) vedca nasadzuje jemu samému klapky na oči. Naše jednotlivé svetonázory ovplyvňujú naše vnímanie. Ateistický paleontológ Stephen Jay Gould urobil následné úprimné pozorovanie:

„Naše spôsoby učenia sa o svete sú silno ovplyvnené spoločenskými predsudkami a zaujatými spôsobmi myslenia, ktoré musí každý vedec aplikovať na akýkoľvek problém. Stereotyp plne racionálnej a objektívnej „vedeckej metódy“ s jednotlivými vedcami, uvažujúcimi ako logickí (a zameniteľní) roboti, je sebe pomáhajúca mytológia.“4

Takže zásadne dôležitou otázkou je, „ktorý svetonázor (predpojatosť) je správny?“, pretože to pravdepodobne určí, ktoré uzávery môžeme dovoliť, aby boli odvodené z údajov. Napríklad, ak by ste sa pozerali na pôvod života, materialista má sklon urobiť všetko možné pre to, aby sa vyhol záveru, že život musel byť nadprirodzene stvorený.

Veda ako kreacionistický výmysel

Je samozrejmé, že zakladatelia modernej vedy neboli materialisti (Sir Izák Newton, široko-ďaleko uznávaný ako najvýznamnejší vedec všetkých čias, je najlepším príkladom) a nevideli, že by ich veda nejakým spôsobom vylučovala stvoriteľa, alebo dokonca, žeby kvôli nej bol ten stvoriteľ zbytočný (pozrite Biblické korene modernej vedy: Kresťanský svetonázor a najmä priame chápanie Písma a Adamovho pádu boli nevyhnutné pre vznik modernej vedy. (v Angličtine)). Táto nedávna myšlienka bola pašovaná do vedy materialistami.

Michael Ruse, kanadský filozof vedy, silno podotkol, že problém nie je v tom, žeby evolúcia bola veda a stvorenie náboženstvo, pretože tento rozdiel nie je v skutočnosti správny. Problémom sú „súvislosti pravdy“. Pozrite Náboženská podstata evolúcie (v Angličtine).

Inými slovami, neexistuje žiaden logicky platný spôsob, akým môžu materialisti definovať evolúciu ako „vedu“ a stvorenie ako „náboženstvo“, preto nemôžu ignorovať problematiku stvorenia.

Platný rozdiel

Dokážeme vytvoriť platný rozdiel medzi rôznymi druhmi vedy: Rozdiel medzi vedou o pôvode a operačnou vedou. Operačná veda zahŕňa objavovanie toho, ako veci fungujú v dnešnom svete — opakovateľné a pozorovateľné javy v prítomnosti. To je napríklad Newtonova, Einsteinova a Planckova veda. Veda o pôvode však pojednáva s pôvodom vecí v minulosti — jedinečné, neopakovateľné, nepozorovateľné udalosti. Preto ju taktiež môžeme nazvať „historickou vedou“. Existuje základný rozdiel v spôsobe práce oboch uvedených vied, napriek tomu, že obidve sú nazývané „vedou“, a že operačná veda má nejaké implikácie na vedu o pôvode. Operačná veda zahŕňa opakovateľné experimentovanie v tomto čase a na tomto mieste. Veda o pôvode rieši, ako niečo vzniklo v minulosti a preto nie je otvorená experimentálnemu overeniu/pozorovaniu (až na možnosť, že niekto vytvorí „stroj času“, aby cestoval do minulosti a mohol to pozorovať).5

9841operational-historical-science
Operačná veda je dosť odlišná od vede o pôvode, alebo historickej vede; nemôžeme vykonávať experimenty na minulosti a interpretácie dát sú silno poháňané svetonázorom vyšetrovateľa.

Samozrejme mnohým materialistom sa hodí pliesť si operačnú vedu a vedu o pôvode, i keď som si istý, že väčšina tohto zmätku pochádza z nevedomosti. Na vysokých školách a univerzitách sa väčšinou neučí filozofia vedy a určite sa nerobí ani žiaden rozdiel medzi experimentálnou/operačnou vedou a historickou vedou/ o pôvode.

Ako stvorenie, tak i evolúcia zapadá do kategórie vedy pôvodu. Oboje je poháňané filozofickými úvahami. Rovnaké údaje (pozorovania z prítomnosti) sú dostupné všetkým, ale rôzne interpretácie (príbehy) sú vytvorené na to, aby sa vysvetlilo, čo sa stalo v minulosti.

Všimnite si, že tento rozdiel medzi operačnou vedou a evolúciou nie je výmyslom kreacionistov. Rešpektovaní evolucionisti, ako sú Ernst Mayr a E.O. Wilson, uznávajú tento rozdiel.

Zahrnutie historickej vedy bez akéhokoľvek odlíšenia do „vedy“ určite prispelo k modernému zmätku v definovaní vedy. To vysvetľuje aj vyššie uvedený výrok Goulda, ktorý by ako paleontológ mal nerád nejaký rozdiel medzi jeho historickou vedou a experimentálnou vedou. Gould správne spozoroval rozhodujúcu dôležitosť predpokladov v jeho vlastnej vede a predpokladal, že to platí rovnako pre celú vedu. Nie je to tak napriek tomu, že niektoré predpoklady hrajú dôležitú rolu v operačnej vede.6

Veríš v horúcu vodu?

Kreacionisti nemajú žiaden problém s operačnou vedou, pretože je poháňaná dôkazmi. Nezáleží na tom, či si kresťan, moslim, hinduista alebo ateista, čistá voda sa stále varí v teplote 100°C na výške hladiny mora. Ozajstný hinduista by si však mohol stále myslieť, že to všetko je iba ilúzia, a niektorí ateisti, ktorí prijímajú postmodernizmus, zastávajú to, že „pravda“ je ilúzia. Veda o pôvode je však poháňaná filozofiou. Systém viery niekoho je základný pre určenie, aké príbehy bude akceptovať ako hodnoverné. Teda ak väčšina tých, ktorí pracujú s historickou vedou, majú nesprávny systém viery (materializmus), tak potom príbehy, ktoré budú považovať za prijateľné, budú taktiež nesprávne. Preto väčšinový hlas „súčasných vedcov“ nie je vôbec dobrým spôsobom na zistenie platnosti príslušných príbehov. Veda o pôvode, alebo historická veda, je v podstate cvičením v rozprávaní príbehov — Lewontin sa zmienil o tomto rozprávaní príbehov vo vyššie uvedenom citáte. James Conant, bývalý prezident Harvardu, na to poukázal celkom násilne s kritickým hodnotením vynaliezavých scenárov, ktoré často charakterizujú historickú vedu. Taktiež pozrite Naturalism (v Angličtine)

Na dôkaze záleží

Takže keď vravím, že predpoklady ovplyvňujú prijateľnosť príbehov v historickej vede, nehovorím, že to je iba záležitosťou týchto filozofických/náboženských predpokladov. Príbehy musia stále vysvetľovať dôkazy súladným spôsobom, teda poskytnuté príbehy môžu byť často testované podľa dôkazov. Napríklad tvrdenie, že ložiská uhlia v geologickej vrstve boli uložené v priebehu mnohých miliónov rokov, je rozhodne v rozpore s dôkazom polystrátových fosílií stromov s ich zlomenými koreňmi, ktoré prechádzajú cez tieto vrstvy (ako tam stáli počas miliónov rokov, kým sa vrstvy nánosov vybudovali pomaly okolo nich bez toho, aby za ten čas zhnili?). Existujú mnohé fakty, ktoré protirečia evolučnému príbehu: Tu máme 101 dôkazov, ktoré hovoria proti miliardám rokov, ktoré sa prisudzujú Zemi:Vek Zeme (v Angličtine). Existujú taktiež mnohé dôkazy proti príbehu biologickej evolúcie; pozrite 15 otázok pre zástancov evolúcie.

Keby tie isté údaje mohli byť dôsledne interpretované dvoma úplne rôznymi spôsobmi, potom by Rim. 1. nemal základ k tvrdeniu, že ľudia nemajú ospravedlnenie v odmietaní viery, ktorá vraví, že všetko bolo stvorené Bohom, pretože je to jasné z biologickej evolúcie.

Môžeme hovoriť o „súvislosti pravdy“, ako o teste toho, že pravdivý záznam histórie dá súvislú (logicky konzistentnú) správu o dôkazoch.

Definujte pojmy dôsledne!

Materialistom taktiež vyhovuje meniť definíciu evolúcie tak, aby to vyhovovalo argumentu. Aby sme si to vyjasnili, hovoríme o „Všeobecnej teórii evolúcie“ (GTE), ktorá bola definovaná evolucionistom Kerkutom ako „teória toho, ako vznikli všetky živé formy na svete z jedného zdroja, ktorý sám vznikol z neorganickej formy.“7 Mnohí, asi mimovoľne, predvádzajú tento trik výmeny definície, keď sa zmieňujú o mutáciách v baktériách, akoby potvrdzovali „evolúciu“. To nemá nič spoločné s ukazovaním platnosti viery v to, že vodík sa zmenil na ľudí v priebehu miliárd rokov. Kľúčový rozdiel je ten, že GTE si nevyžaduje iba zmenu, ale zmenu, ktorá podstatne zvyšuje informačný obsah biosféry. Pozrite tiež Diskusia o definícii (v Angličtine).

Predpovede alebo „popovede“?

Mnohí evolucionisti tvrdia, že mutácie a rezistencia na antibiotiká v baktériách (operačná veda) je niečo, čo predpovedala evolúcia (veda o pôvode). V skutočnosti genetika (operačná veda) bola zahanbujúca pre evolúciu, ktorá mohla byť zložkou Mendelovho priekopníckeho genetického výskumu, ktorý nebol uznávaný mnoho rokov (Mendelov objav diskrétnych génov nesedel s Darwinovou myšlienkou nepretržitej neobmedzenej variácie). Keď boli objavené mutácie, boli považované za spôsob, ako zlúčiť Darvinizmus s pozorovaniami operačnej vedy — preto vznikla „neo-Darvinistická“ syntéza Mayra, Haldana, Fishera, atď.

Ako dopadli predpovede evolúcie vs. stvorenie? Záznam evolúcie je celkom tiesnivý. Pozrite Ako evolúcia ubližuje vede (v Angličtine). Na druhej strane sa moderná veda vezie na úspechoch kreacionistov v minulosti — pozrite Ako je nutná evolúcie pre vedu? (v Angličtine) a Príspevky kreacionistických vedcov (v Angličtine). Pre jasný príklad modernej vedeckej predpovede, ktorá je zakladaná na kreacionistickom modely, pozrite Za Neptúnom: Voyager II podporuje stvorenie (v Angličtine).

Ukázalo sa, že mnohé predpovede evolučnej teórie nesedia s pozorovaniami; napriek tomu evolúcia vládne. Ako príklad máme závažnú absenciu mnohých miliónov prechodných fosílii, ktoré by mali existovať, ak by bola evolúcia pravdivá (pozrite Existujú nejaké prechodné fosílie? (v Angličtine)). Samotný formát fosílneho záznamu priamo odporuje evolučným myšlienkam o tom, ako to má vyzerať – pozrite napríklad Chýbajú články (v Angličtine). Evolucionista Gould písal vo veľkom rozsahu o tejto problematike.

Na rozdiel od evolucionistických očakávaní, žiadne prípady rezistencie k antibiotikám, pesticídom, atď., ktoré boli preskúmané na biochemickej úrovni (tj. operačná veda), nezahŕňali vznik nových komplexných genetických informácií. V skutočnosti evolucionisti nikdy nepredpovedali rezistenciu na antibiotiká, pretože to úplne prekvapilo oblasť zdravotníctva—pozrite Antrax a antibiotiká: Je evolúcia relevantná? (v Angličtine).

Na rozdiel od evolucionistických očakávaní experimenty s krížením dosahujú nejakú hranicu; zmena nie je neohraničená. Pozrite článok od kreacionistického genetika Lana Lestera (v Angličtine). To sa zhoduje s tým, čo by sme očakávali z Genezis 1, kde je napísané, že Boh stvoril organizmy tak, aby sa množili iba podľa svojich rôznych druhov.

Ďalšia evolucionistická predpoveď, ktorá zlyhala, je o „odpadovej DNA“. Evolucionisti tvrdili, že 98% ľudskej DNA je odpad, bezvýznamné zvyšky nášho údajného evolucionistického pôvodu. To prekážalo objavu funkcie tejto DNA, o ktorej sa teraz vie, že je funkčná aspoň na 80%, pravdepodobne na 100%. Pozrite Oslňujúca DNA (v Angličtine).

Evolucionisti očakávali, že ak by boli dané správne podmienky, tak by živá bunka dokázala vytvoriť samu seba (abiogenéza); kreacionisti vraveli, že to je nemožné. Operačná veda zničila túto evolučnú myšlienku do takej miery, že mnohí evolucionisti chcú vylúčiť pôvod života z debaty. Mnohí propagandisti tvrdia, že evolúcia tento problém nezahrňuje napriek tomu, že príbehy abiogenézy sú väčšinou nazývané „chemickou evolúciou“. Pozrite Pôvod života pre vysvetlenie mnohých základných problémov, ktoré zabraňujú tomu, aby vznikol akýkoľvek evolučný scenár.

Poznámka: Tvrdenie, že naplnené predpovede sú dôkazom hypotézy, je známe ako pôdvod potvrdenia následkov (v Angličtine). Ak by však bola potvrdená nepravdivosť predpovede, viedlo by to k formálnemu vyvráteniu návrhu, čiže evolúcia by bola formálne vyvrátená niekoľkými nesprávnymi predpoveďami.

Potvrdená nepravdivosť ale nie opustená

Prečo teda evolucionisti trvajú na svojej nelegitímnej teórii? Pre mnohých je dôvodom, že sa nedopočuli o ničom inom. Pre zaťatých materialistov je to „jediná hra v meste“ — jediný materialistický príbeh, ktorý je k dispozícii na vysvetlenie, ako všetko vzniklo; materialistický mýtus stvorenia. Je to ako ten povestný pštros, ktorý zahrabe svoju hlavu do piesku a myslí si, že jediné čo existuje je len to, čo vidí pod pieskom. Svetonázor pštrosa vylučuje čokoľvek, čo nie je vhodné pre neho. V temnote piesku prestanú existovať všetky neprijateľné fakty.

Vytrvalosť evolučného myslenia navzdory takému množstvu protichodných dôkazov naznačuje, že je dovolené, aby filozofické predpoklady materializmu (ateizmu) prebili fakty. Paradigma má prednosť bez ohľadu na to, čo hovoria dôkazy, pretože sekularista nemôže „dovoliť vstup Božskej nohy cez tieto dvere.“ Pre zhrnutie argumentov za evolúciu, ktoré zlyhali, pozrite Argumenty, ktoré by evolucionisti nemali použiť (v Angličtine).

Svetlo v temnote

Ježiš Kristus prišiel ako „svetlo sveta“ (Ján 8:12), keď druhá osoba trojjedinosti zobrala na seba ľudskú podobu (pozrite Inkarnácia: Prečo sa Boh stal človekom? (v Angličtine)). Prišiel, aby vrhal Božie svetlo v tmavých miestach. Najväčšia temnota je žiť bez Boha; žiť, ako keby ste boli iba kozmickou náhodou, iba „preorganizovaná mláka“, ako to nazval jeden evolucionista. Smutné je, že mnohí sú podvedení, aby takto premýšľali, a my teraz vidíme tie strašné výsledky, ktoré sa vystupňovali v samovraždách mladistvých, problémoch s drogami, rozbitých rodinách, agresivite, atď. Koľko potrebujeme, aby svietilo Ježišove svetlo?! Pred Bohom budeme všetci niesť zodpovednosť za seba — všetci si zaslúžime Jeho odsúdenie. Ale Biblia vraví, že On nám poskytol možnosť úniku cez Ježiša Krista, pre všetkých, ktorí sa obrátia k Bohu a pokorne priznajú svoju potrebu odpustenia. Pozrite Tu sú dobré správy (v Angličtine).

Viac informácii o vyššie uvedených problémoch a inom pozrite cez našu časť Otázky a Odpovede (v Angličtine), alebo použite prehliadacie okno pre články o témach, ktoré vás zaujímajú.

Referencie

  1. Kauzalita: Princíp toho, že všetky efekty alebo udalosti sú zapríčinené niečím, čo im predchádza a pritom je dostatočné na vysvetlenie daného efektu alebo udalosti. To je základný princíp racionálnosti. Návrat k textu.
  2. Indukcia: Závery vytvorené z obmedzeného počtu pozorovaní sú aplikovateľné na celý svet. Návrat k textu.
  3. Lewontin, R., Billions and billions of demons, The New York Review, January 9, 1997, p. 31. Návrat k textu.
  4. Gould, S.J., Natural History 103(2):14, 1994. Návrat k textu.
  5. Niekto by sa mohol sťažovať, že pozeranie sa cez teleskop na hviezdu, ktorá je tisíce svetelných rokov ďaleko, zahŕňa pozorovanie minulosti, pretože pozorujeme hviezdu tak, ako bola pred tisícmi rokov. Pozorovania sú však o svetelných lúčoch, ktoré vchádzajú do teleskopu v tomto momente. Čo by mohli tieto pozorovania povedať o hviezde 1000 rokov do minulosti sú závery, nech sú akokoľvek rozumné. Nie je možné urobiť experiment, ktorý si vyžaduje opakovanie pozorovaní príčin a ich efektov. Ako príklad toho, ako sú astronomické pozorovania predmetom interpretácii, ktoré sú poháňané predpokladmi, pozrite Clear picture—blurry story? Návrat k textu.
  6. See Sarfati, J., Why does science work at all? Creation 31(3):12–14, 2009.Tieto predpoklady nie sú kontroverzné, pretože každý, kto pracuje na experimente, ich prijíma ako pravdivé. Návrat k textu.
  7. Kerkut, G. Implications of Evolution, Pergamon, Oxford, UK, p. 157, 1960. Návrat k textu.

Helpful Resources