Explore
Also Available in:
refuting_evolution

Obsah

Predslov & Úvod

1. kapitola: Evolúcia a stvorenie, veda a náboženstvo, fakty a predsudky

2. kapitola: Variácia a prirodzený výber vs. evolúcia

3. kapitola: Chýbajú články

4. kapitola: Evolúcia vtákov?

5. kapitola: Evolúcia veľrýb?

6. kapitola: Ľudia: obraz Boha alebo pokročilé ľudoopy?

7. kapitola: Astronómia

8. kapitola: Ako stará je Zem?

9. kapitola: Je vysvetlenie dizajnu legitímne?

10. kapitola: Záver

Vyvrátenie evolúcie

Príručka pre študentov, rodičov a učiteľov, ktorí čelia najnovším argumentom v prospech evolúcie

autor: , Ph.D., F.M.
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Evolúcia a stvorenie, veda a náboženstvo, fakty a predsudky

Prvýkrát uverejnené v publikácii „Vyvrátenie evolúcie“, kapitola 1

Mnohé evolucionistické knihy, vrátane „Učenie o evolúcii a podstate vedy“, dávajú do protikladu názory náboženstva/stvorenia a fakty evolúcie/vedy. Je dôležité si uvedomiť, že toto je zavádzajúci protiklad. Kreacionisti sa často odvolávajú na fakty z vedy, aby podporili svoj pohľad, pričom evolucionisti sa často odvolávajú na filozofické predpoklady, ktoré sú mimo vedy. Zatiaľ čo kreacionisti sú často obviňovaní z toho, že majú nejaké počiatočné predsudky, evolucionisti taktiež majú počiatočné predsudky, čo priznávajú mnohí z nich. Debata medzi stvorením a evolúciou je hlavne sporom medzi dvoma svetonázormi, ktoré majú vzájomne nekompatibilné základné predpoklady.

Táto kapitola poskytuje kritický pohľad na definície vedy a na rolu, ktorú hrajú predsudky a predpoklady v interpretáciách vedcov.

Predsudky evolucionistických vodcov

Veriť, že fakty hovoria sami za seba, je omyl – tie sú vždy interpretované podľa nejakého rámca. Rámec skrytý za interpretáciou evolucionistov je naturalizmus – predpokladom je, že všetky veci sa vytvorili samy, že nebol potrebný žiadny nadprirodzený zásah a že Boh nám nezjavil žiadne skutočnosti o minulosti.

Evolúcia je dedukcia z tohto predpokladu a je to v podstate myšlienka, že všetky veci sa vytvorili samy. Zahŕňa aj nasledovné nedokázané myšlienky: z ničoho vzniklo niečo pri údajnom „veľkom tresku“, z neživej hmoty vznikol život, z jednobunkových organizmov vznikli mnohobunkové organizmy, z bezstavovcov vznikli stavovce, z ľudoopov vznikol človek, z neinteligentnej amorálnej hmoty vznikla inteligencia a morálnosť, z ľudských túžob vznikli náboženstvá, atď.

Profesor D.M.S. Watson, jeden z významných biológov a vedeckých spisovateľov svojho času, predviedol ateistické predsudky skryté za veľkou časťou evolucionistického myslenia, keď napísal:

„Evolúcia [je] teória, ktorá je akceptovaná na celom svete nie preto, že by sa dala dokázať jej pravdivosť logickými súvislými dôkazmi, ale preto, že jediná alternatíva-výnimočné stvorenie-je zjavne neprijateľná.“1

Takže nejde o problém „náboženskí kreacionisti plní predsudkov verzus objektívni vedeckí evolucionisti“. Skôr ide o „predsudky kresťanského náboženstva verzus predsudky náboženstva sekulárneho humanizmu“, čo vedie k odlišným interpretáciám tých istých vedeckých dôkazov. Ako priznáva aj anti-kreacionistický vedecký spisovateľ Boyce Ransberger:

„V tomto momente je nutné odhaliť malú internú informáciu o práci vedcov-niečo, čo učebnice bežne neuvádzajú. Skutočnosť je taká, že vedci nie sú tak objektívni a nezaujatí vo svojej práci, ako by chceli, aby ste si mysleli. Väčšina vedcov nezískava svoje prvé predstavy o tom, ako svet funguje, cez prísne logické procesy, ale pomocou predtuchy a odhadov. Ako jednotlivci často uveria, že niečo je pravdivé oveľa skôr, ako získajú silné dôkazy, ktoré by niekoho iného mali o tom presvedčiť. Vedec, ktorý je motivovaný vierou vo vlastné myšlienky a túžbou byť prijatý svojimi kolegami, bude pracovať mnohé roky s presvedčením, že jeho teória je pravdivá, no bude vymýšľať nové a nové experimenty dúfajúc, že ich výsledok podporí jeho pozíciu.“2

Problémom v skutočnosti nie je otázka, kto má predsudky, ale ktoré predsudky sú tie správne, ktoré by sa mali zachovávať! Pravda je taká, že „Učenie o evolúcii“ priznáva v dialógu na stranách 22-25, že veda nie je iba o faktoch, že je experimentálna, nie dogmatická. Zvyšok knihy je však dogmatický v tom, že evolúcia je fakt!

Profesor Richard Lewontin, odborník v genetike (a samozvaný Marxista – viď dokumentáciu), je známym zástancom neo-Darvinizmu a určite jeden zo svetových vodcov v propagovaní evolucionistickej biológie. Nedávno napísal tento veľmi odhaľujúci komentár (zvýraznenie bolo v origináli). Poukazuje na implicitné filozofické predsudky voči stvoreniu podľa Genezis bez ohľadu na to, či ho dôkazy podporujú alebo nie:

„Stojíme na strane vedy bez ohľaduna očividnú absurditu niektorých jej výtvorov, napriek jej zlyhaniu splniť niektoré z jej extravagantných prísľubov o zdraví a živote, napriektolerancii nepodložených mýtov vedeckou komunitou, pretože máme prednostný záväzok, záväzok voči materializmu. Nie sú to vedecké metódy a ustanovenia, ktoré by nás nútili prijať materiálne vysvetlenie sveta, ale práve naopak, my sme našou predom danouoddanosťou materiálnym príčinám nútení vytvoriť nástroj skúmania a súbor pojmov, ktoré vytvárajú materiálne vysvetlenia bez ohľadu na to, aké sú nepredvídavé, bez ohľadu na to, aké sú mätúce pre nezasvätených. Okrem toho, tento materializmus je absolútny, pretože nemôžeme povoliť medzi nami Božskú prítomnosť.“3

Mnohí evolucionisti karhajú kreacionistov nie kvôli faktom, ale preto, že odmietajú hrať podľa súčasných pravidiel hry, ktoré už predom vylučujú nadprirodzené stvorenie.4 To, že ide naozaj o „hru“, vyhlásil evolucionistický biológ Richard Dickerson:

„Veda je vo svojom základe hrou. Je to hra s jedným hlavným a definujúcim pravidlom:

Pravidlo č. 1: Poďme sa pozrieť ako ďaleko a do akej miery môžeme vysvetliť správanie fyzikálneho a materiálneho sveta v rámci čisto fyzikálnych a materiálnych príčin bez toho, aby sme sa odvolávali na nadprirodzeno.“5

Prakticky to znamená, že sa „hra“ rozširuje až na pokus vysvetliť nielen správanie, ale aj pôvod všetkého, bez odvolávania sa na nadprirodzeno.

V skutočnosti sú evolucionisti často nestáli, čo sa týka ich vlastných pravidiel proti odvolávaniu sa na inteligentného dizajnéra. Napríklad, keď archeológovia nájdu hrot šípu, vidia, že musel byť navrhnutý, hoci nikdy nevideli toho návrhára. Taktiež podstatou programu SETI je to, že signál z vesmíru, ktorý nesie špecifické informácie, musí mať inteligentný zdroj. Napriek tomu materialistické predsudky mnohých evolucionistov spôsobujú to, že odmietajú inteligentný zdroj doslovne encyklopedických informácií, ktoré nesie každá živá bunka.

Nie je žiadna náhoda, že vedúce osobnosti evolucionistického myslenia boli a sú horlivými odporcami myšlienky kresťanského Boha, ako je zjavený v Biblii.6 Stephen Jay Gould a iní poukázali na Darwinov cieľ zničiť predstavu Božského dizajnéra.7 Richard Dawkins tlieska evolúcii, pretože podľa neho pred Darwinom nebolo možné byť intelektuálne naplneným ateistom, čo teraz hovorí o sebe, že je.8

Mnohí ateisti tvrdili, že sú ateistami práve kvôli evolúcii. Napríklad evolucionistický entomológ a sociobiológ E.O. Wilson (ktorý má článok v„Učenie o evolúcii“ na strane 15) hovorí:

„Ako mnohí ľudia v Alabame, bol som znovuzrodeným kresťanom. Keď som mal 15 rokov stal som sa členom spoločenstva „Southern Baptist Church“ s veľkým zápalom a záujmom o fundamentalistické náboženstvo. Odišiel som vo veku 17 rokov, keď som sa dostal na univerzitu v Alabame a počul som o evolučnej teórii.“9

Mnohí ľudia si neuvedomujú, že učenie o evolúcii propaguje proti-biblické náboženstvo. Prvé dve doktríny Humanistického manifestu I (1933), podpísaného mnohými vysoko postavenými evolucionistami, sú:

  1. Nábožní humanisti považujú svet za samostatne existujúci a nie stvorený.
  2. Humanizmus verí, že Človek je súčasťou prírody a vznikol ako dôsledok priebežného procesu.

Presne toto evolúcia učí. Mnohí humanistickí vodcovia hovoria dosť otvorene o využívaní štátnych škôl na získavanie stúpencov pre svoju vieru. Toto by mohlo prekvapiť niektorých rodičov, ktorí si myslia, že školy by mali byť oslobodené od náboženskej náuky. Z tohto citátu je to však jasné:

„Som presvedčený, že boj o budúcnosť ľudskej rasy musí byť vedený a vyhratý v učebniach štátnych škôl učiteľmi, ktorí správne prijmú svoju úlohu zvestovateľov novej viery – náboženstvaľudskosti, ktoré rozpoznáva a rešpektuje iskru toho, čo teológovia nazývajú božskosťou v každej ľudskej bytosti. Títo učitelia musia stelesniť rovnakú nesebeckú oddanosť ako tí najprudší fundamentálni kazatelia, pretože oni budú kňazmi iného druhu, využívajúc učebňu namiesto kazateľnice k tomu, aby vyjadrili humanistické hodnoty v akomkoľvek predmete, ktorý vyučujú, bez ohľadu na úroveň vzdelávania – či je to materská škola alebo veľká štátna univerzita. Učebňa sa musí stať a stane sa arénou konfliktov medzi starým a novým-hnijúcou mŕtvolou kresťanstva a s ním súvisiacim zlom a utrpením a novou vierou humanizmu …

„Iste to bude dlhý, namáhavý a bolestivý zápas, sprevádzaný množstvom žiaľu a sĺz. Humanizmus však zvíťazí. Musí, ak má rodina ľudskej rasy prežiť.“10

Napriek tomu, že „Učenie o evolúcii“ tvrdí, že je o vede a že je neutrálne, čo sa týka náboženstva, tak má svoje vlastné náboženské výroky. Napríklad na strane 6:

„Prijať pravdepodobnosť zmeny a vidieť zmenu ako sprostredkovateľa príležitosti a nie hrozbu, je tichým odkazom a výzvou v lekcii evolúcie.“

Avšak, keďže pripúšťa, že evolúcia je „nepredvídateľná a prirodzená“ a nemá „žiadny špecifický smer alebo cieľ“ (str. 127), je tento odkaz nesúvislý.

Autori knihy „Učenie o evolúcii“ si možno uvedomujú, že zjavný ateizmus mnohých evolucionistických vodcov by sa väčšine amerických rodičov priečil, keby o ňom vedeli. Nedávno agnostický anti-kreacionistický filozof Ruse priznal: „Evolúcia, ako vedecká teória, je zaviazaná istému druhu naturalizmu“, to by však „možno nebolo dobré priznať na súde“.11 „Učenie o evolúcii“ sa pokúša prikrášliť evolúciu tvrdením, že je kompatibilná s mnohými náboženstvami. Dokonca získava mnohých náboženských vodcov na jej podporu. Jeden z „dialógov“ zobrazuje učiteľa, ktorý úspešne odstraňuje opozíciu tým, že žiada študentov, aby sa spýtali svojho pastora a vrátia sa s postojom „Hej, evolúcia je v poriadku!“ Dialógy sú síce vymyslené, situácie však realistické.

Možno by boli mnohí ľudia prekvapení, keby zistili, že mnohí vodcovia cirkví neveria svojej vlastnej knihe, Biblii. Tá jasne učí, že Boh tvoril svet postupne počas šiestich bežných dní, že sa tvory mali množiť „podľa svojho druhu“ a že smrť a utrpenie boli následkom Adamovho hriechu. To je jeden z dôvodov, prečo mnohí kresťania považujú evolúciu za nekompatibilnú s kresťanstvom. Na strane 58 kniha „Učenie o evolúcii“ poukazuje na to, že veľa nábožných ľudí verí, že „Boh použil evolúciu“ (teistická evolúcia). Teistická evolúcia však učí, že Boh použil boj o prežitie a smrť-„posledný nepriateľ“ (1. Kor. 15:26)-ako Svoj nástroj na dosiahnutie „veľmi dobrého“ (Gen. 1:31) stvorenia.12 Biblickí kreacionisti to považujú za sporné [pozrite Pád: vesmírna katastrofa omyly Hugha Rossa o smrti rastlín v Biblii (v angličtine)].

Jediný spôsob, ako by bolo možné prehlásiť, že evolúcia a „náboženstvo“ sú kompatibilné, je pokladať „náboženstvo“ za niečo, čo nemá nič spoločné s reálnym svetom a teda je iba subjektívne. Predstava Boha, ktorý „tvoril“ pomocou evolúcie je prakticky nerozlíšiteľná od tej, že neexistuje vôbec žiadny Boh.

Je možné, že „Učenie o evolúcii“ si na niektorých miestach nedáva pozor. Napríklad na strane 11 sa odvoláva na „vysvetlenie uvedené v Genezis … že Boh stvoril všetko vo svojej dnešnej podobe počas šiestich dní“, t.j. Genezis skutočne učí o šesť-dňovom stvorení základných druhov, čo protirečí evolúcii. Tým kniha „Učenie o evolúcii“ v skutočnosti tvrdí, že evolúcia je v rozpore s Genezis a teda aj s biblickým kresťanstvom, hoci väčšinou popierajú, že by útočili na „náboženstvo“. „Učenie o evolúcii“často stavia strašiakov, ktorí prekrúcajú to, čomu kreacionisti skutočne veria. Kreacionisti netvrdia, že všetko bolo stvorené v presne tej istej podobe, v akej sú dnešné tvory. Kreacionisti veria vo variáciu v rámci jedného druhu, čo je niečo úplne odlišné od variácie, ktorá dokáže získavať informácie potrebné pre evolučný proces premeny častíc na ľudí. To bude podrobnejšie uvedené v nasledujúcej kapitole.

Ešte bezohľadnejšie odporúča kniha „Učenie o evolúcii“ mnohé ďalšie knihy, ktoré sú veľmi otvorene ateistické, ako napríklad knihy od Richarda Dawkinsa (str. 131).13 Na strane 129 sa uvádza: „Výroky o stvorení … by nemali byť považované za rozumné alternatívy k vedeckým vysvetleniam pôvodu a evolúcie života.“ Vzhľadom na to, že všetko, čo nie je rozumné je nerozumné, „Učenie o evolúcii“ v skutočnosti hovorí, že ľudia, ktorí veria v stvorenie sú veľmi nerozumní a iracionálni. Toto môže byť len ťažko považované za neutrálne k náboženstvu. Naopak, mnohí nábožní ľudia to považujú za útok.

Nedávny prieskum zverejnený v hlavnom vedeckom časopise „Nature“ jednoznačne ukázal, že Národná akadémia vied (NAS) – tvorcovia knihy „Učenie o evolúcii“-má silné predsudky voči Bohu, nehovoriac o tom, že nie je bez predsudkov voči náboženstvu.14 Z prieskumu, ktorý zahŕňal všetkých 517 členov NAS biologických aj fyzikálnych vied, vyplynulo, že z viac ako polovice odpovedajúcich sú: 72,2% zjavne ateisti, 20,8% agnostici a iba 7,0% verí v osobného Boha. Viera v Boha a v nesmrteľnosť sa vyskytovala najmenej u biológov. Je možné, že tí, ktorí neodpovedali, boli taktiež neveriaci, čiže prieskum pravdepodobne podhodnotil úroveň viery proti-Bohu v NAS. Percento neviery je tu oveľa vyššie ako medzi americkými vedcami vo všeobecnosti či v celej populácii USA.

Pri komentovaní prehlásenej neutrality k náboženstvu v knihe „Učenie o evolúcii“ prieskumníci hovoria:

„Prezident NAS Bruce Alberts povedal: „Veľké množstvo významných členov tejto akadémie sú veľmi nábožní ľudia, ľudia ktorí veria v evolúciu. Mnohí z nich sú biológovia.“ „Náš prieskum navrhuje opak“.15

Základy modernej vedy

Mnohí historici s mnohými rôznymi náboženskými presvedčeniami vrátane ateistického ukázali, že moderná veda začala prospievať iba v prevažne kresťanskej Európe. Napríklad, Dr. Stanley Jaki zaznamenal, ako bola vedecká metóda už od počiatku mŕtva vo všetkých kultúrach okrem Judeo-kresťanskej kultúry Európy.16 Títo historici poukazujú na to, že základy modernej vedy závisia na predpoklade, že svet bol stvorený racionálnym stvoriteľom. Vesmír, kde vládne poriadok, dáva úplný zmysel iba v prípade, že bol vytvorený poriadkumilovným Stvoriteľom. Keby však neexistoval žiadny stvoriteľ alebo keby to mal na starosti Zeus a jeho partia, prečo by tam mal vládnuť vôbec nejaký poriadok? Takže silná kresťanská viera nie je prekážkou pre vedu, ale práve naopak, táto viera bola jej prvotným základom. Je teda chybné tvrdiť, ako to robia mnohí evolucionisti, že viera v zázraky znamená, že laboratórna veda by bola neuskutočniteľná. Loren Eiseley povedal:

„Filozofia experimentálnej vedy … začala svoje objavy a využívala svoje metódy s vierou, nie s vedomím, že jedná s racionálnym svetom ovládaným stvoriteľom, ktorý nekonal na základe svojich rozmarov ani nezasahoval do síl, ktoré uviedol do funkčnosti… . Je to určite jeden z kurióznych paradoxov histórie, že veda, ktorá má z hľadiska profesie málo spoločného s vierou, vďačí za svoj pôvod skutku viery, že sa svet dá racionálne interpretovať a tá veda je v dnešnej dobe udržiavaná týmto predpokladom.“17

Evolucionisti, vrátane Eiseleyho, tým opustili jediné racionálne opodstatnenie vedy. Kresťania však môžu stále tvrdiť, že majú takéto opodstatnenie.

Nemalo by teda byť prekvapujúce, i keď to pre mnohých ľudí je, že väčšinu odborov modernej vedy založili ľudia, ktorí verili v stvorenie. Zoznam kreacionistických vedcov je pôsobivý.18 Príklad:

Fyzika Newton, Faraday, Maxwell, Kelvin, Joule
Chémia Boyle, Dalton, Ramsay
Biológia Ray, Linnaeus, Mendel, Pasteur, Virchow, Agassiz
Geológia Steno, Woodward, Brewster, Buckland, Cuvier
Astronómia Copernicus, Galileo, Kepler, Herschel, Maunder
Matematika Pascal, Leibnitz, Euler
10115macreadie
Dr Ian Macreadie, významný mikrobiológ a kreacionista. Pozrite interview z Creation 21(2):16–17, Marec–Máj 1999.

Dokonca aj v dnešnej dobe mnohí vedci odmietajú evolúciu od častíc k človeku (t.j. že všetko sa vytvorilo samo). Vedci z Creation Ministries International (Austrália) publikovali mnohé vedecké štúdie vo svojich vlastných oboroch. Dr. Russel Humphreys, jadrový fyzik pracujúci v Sandia National Laboratories v Albuquerque, Nové Mexiko, už má uverejnených viac ako 20 článkov v žurnáloch o fyzike, zatiaľ čo teória katastrofických tektonických dosiek od Dr. Johna Baumgardnera bola uvedená v Nature. Dr. Edward Boudreaux z University of New Orleans publikoval 26 článkov a štyri knihy o fyzikálnej chémii. Dr. Maciej Giertych, vedúci oddelenia genetiky v Inštitúte dendrológie Poľskej akadémie vied, publikoval 90 štúdií vo vedeckých žurnáloch. Dr. Raymond Damadian vynašiel lekársky postup zachraňujúci život cez zobrazenie magnetickou rezonanciou (MRI).19 Dr. Raymond Jones bol opísaný ako jeden z najlepších vedcov v Austrálii vďaka jeho objavom o strukoch stromuLeucaena a bakteriálnej symbióze s bylinožravcami, ktoré sú pre Austráliu hodné milióny dolárov ročne.20 Dr. Brian Stone získal rekordné množstvo ocenení za kvalitu vo vyučovaní inžinierstva na austrálskych univerzitách.21 Evolucionistický oponent priznal o vedúcom kreacionistickom biochemikovi a diskutérovi Dr. Duaneovi Gishovi nasledovné:

„Duane Gish má veľmi silné vedecké posudky. Ako biochemik syntetizoval peptidy, zlúčeninové medzistupne medzi aminokyselinami a bielkovinami. Bol spolu-autorom mnohých významných publikácií v oblasti chémie peptidov.“22

Množstvo vysoko kvalifikovaných žijúcich kreacionistických vedcov môžete nájsť na webstránke Creation Ministries International.23 Takže často opakovaný útok, že žiadny skutočný vedec neodmietne evolúciu, je úplne neopodstatnený. Napriek tomu „Učenie o evolúcii“ v sekcii otázok a odpovedí na strane 56 uvádza:

Ot.: Neodmietajú mnohí vedci evolúciu?

Odp.: Nie. Vedecký konsenzus o evolúcii je ohromujúci … .

Je poľutovaniahodné, že „Učenie o evolúcii“ nezodpovedá skutočne svoju vlastnú otázku. Otázka by mala byť pravdivo zodpovedaná „Áno“, aj keď sú vedci, ktorí odmietajú evolúciu, v menšine. Vysvetlenie pre danú odpoveď by bolo vhodné (i keď diskutabilné), keby otázka znela: „Je to pravda, že neexistuje žiadny vedecký konsenzus ohľadom evolúcie?“ O tom, čo je pravda, sa však nerozhoduje na základe názoru väčšiny!

C.S. Lewis taktiež poukázal na to, že dokonca aj naša schopnosť zdôvodňovať by bola spochybnená, keby bola ateistická evolúcia pravdivá:

„Keby vznikla slnečná sústava náhodnou kolíziou, tak by bol vznik organického života na tejto planéte taktiež náhodou a celá evolúcia človeka by bola náhodou tiež. V tom prípade všetky naše myšlienkové procesy sú iba náhody-náhodný vedľajší produkt pohybu atómov. A to platí pre materialistov, astronómov a rovnako aj pre všetkých ostatných. Ak sú však ich myšlienky, t.j. o materializme a astronómii, iba náhodnými vedľajšími produktmi, prečo by sme mali veriť, že sú pravdivé? Nevidím žiadny dôvod veriť, že jedna náhoda by mala byť schopná podať správny záznam o všetkých ostatných náhodách.“24

Hranice vedy

Veda má svoje hranice. Normálna (operačná) veda jedná iba s opakovateľnými pozorovateľnými procesmi v prítomnosti. To je naozaj veľmi nápomocné pre pochopenie sveta a vedie to k mnohým pokrokom v kvalite života. Na rozdiel od toho je evolúcia špekuláciou o nepozorovateľnej a neopakovateľnej minulosti. Preto je v knihe „Učenie o evolúcii“ porovnanie neviery v evolúciu s nevierou v gravitáciu a heliocentrizmus veľmi zavádzajúce. Taktiež je nesprávne tvrdiť, že popieranie evolúcie znamená odmietanie toho istého typu vedy, aký dostal ľudí na Mesiac. Napriek tomu to mnohí evolucionistickí propagátori vyhlasujú. (V skutočnosti človek, ktorý stojí za misiou na Mesiac Apollo, bol kreacionistický raketový vedec Wernher von Braun.25)

Pri jednaní s minulosťou nám „veda o pôvode“ môže umožniť robiť odborné odhady o pôvode. Používa princíp príčinnosti (všetko, čo má začiatok, má nejakú príčinu26) a analógie (napr. všímame si, že na vytvorenie komplexných zakódovaných informácií v prítomnosti je potrebná inteligencia, takže môžeme rozumne predpokladať, že to isté platilo v minulosti). Ale jediný spôsob, ako by sme si mohli byť skutočne istí minulosťou, je mať dôveryhodný záznam od očitého svedka. Evolucionisti tvrdia, že taký záznam neexistuje, takže ich myšlienky vychádzajú z predpokladov o minulosti. Biblickí kreacionisti však veria, že Genezis je záznamom očitého svedka o pôvode vesmíru a živých organizmov. Taktiež veria tomu, že existujú dobré dôkazy o tomto tvrdení a preto odmietajú vyhlásenie, že ich viera je slepá.27

Kreacionisti nepredstierajú, že akékoľvek poznanie, vrátane vedy, môže byť dosiahnuté bez predpokladov (t.j. predchádzajúcich náboženských/filozofických presvedčení). Kreacionisti potvrdzujú, že stvorenie nemôže byť v konečnom dôsledku oddelené od Biblie, rovnako ako evolúcia nemôže byť oddelená od svojho naturalistického východiska, ktoré už vopred vylučuje božské stvorenie.

Referencie a poznámky

  1. D.M.S. Watson, Adaptation, Nature 124:233, 1929. Návrat k textu.
  2. Boyce Rensberger, How the World Works (NY: William Morrow 1986), s. 17–18. Návrat k textu.
  3. Richard Lewontin, Billions and billions of demons, The New York Review, 9. január 1997, s. 31. Návrat k textu.
  4. C. Wieland, Science: the rules of the game, Creation 11(1):47–50, December 1988–Február 1989, creation.com/rules. Návrat k textu.
  5. R.E. Dickerson, J. Molecular Evolution 34:277, 1992; Perspectives on Science and the Christian Faith 44:137–138, 1992. Návrat k textu.
  6. D. Batten, A Who’s Who of evolutionists, Creation 20(1):32, December 1997–Február 1998; creation.com/who. How religiously neutral are the anti-creationist organisations? Návrat k textu.
  7. C. Wieland, Darwin’s real message: have you missed it? Creation 14(4):16–19, September–November 1992, creation.com/realmessage. Návrat k textu.
  8. R. Dawkins, The Blind Watchmaker: Why the Evidence of Evolution Reveals a Universe without Design, (NY: W.W. Norton, 1986), s. 6. Návrat k textu.
  9. E.O. Wilson, The Humanist, September/Október 1982, s. 40. Návrat k textu.
  10. J. Dunphy, A Religion for a New Age, The Humanist, Jan.–Feb. 1983, 23, 26 (pridané kurzíva), cituje Wendell R. Bird, Origin of the Species Revisited, vol.2, s. 257. Návrat k textu.
  11. Konferencia s názvom The New Anti-Evolutionism (počas výročného stretnutia asociácie the American Association for the Advancement of Science v r. 1993). Pozri C. Wieland, Náboženská podstata evolúcie, Journal of Creation 8(1):3–4. Návrat k textu.
  12. W. Gitt, Did God Use Evolution? (Bielefeld, Germany: CLV, 1993); Q&A: Theistic Evolution: Why is it dangerous for Christians to believe?, creation.com/theistic. Návrat k textu.
  13. Pre vyvrátenie dôkazov Dawkinsovych kníh, pozri: J.D. Sarfati, Review of Climbing Mt Improbable, Journal of Creation 12(1):29–34, 1998, creation.com/dawkins; J.D. Sarfati, Misotheist’s misology: Dawkins attacks Behe but digs himself into logical potholes, creation.com/dawkbehe, 13. júl 2007; P. Bell, Review of The God Delusion, creation.com/delusion, Journal of Creation 21(2):28–34, 2007. Návrat k textu.
  14. E.J. Larson a L. Witham, Leading scientists still reject God, Nature 394(6691):313, 23. júl 1998. Výhradným kritériom pre označenie ‘popredný’ alebo ‘väčší’ vedec bolo členstvo v NAS. Návrat k textu.
  15. Ibid., pridané kurzíva. Návrat k textu.
  16. S. Jaki, Science and Creation (Edinburgh and London: Scottish Academic Press, 1974). Návrat k textu.
  17. L. Eiseley: Darwin’s Century: Evolution and the Men who Discovered It (Anchor, NY: Doubleday, 1961). Návrat k textu.
  18. A. Lamont, 21 Great Scientists Who Believed the Bible (Australia: Creation Science Foundation, 1995), s. 120–131; H.M. Morris, Men of Science Men of God (Green Forest, AR: Master Books, 1982). Návrat k textu.
  19. J. Mattson a Merrill Simon, The Pioneers of NMR in Magnetic Resonance in Medicine: The Story of MRI (Jericho, NY: Bar-Ilan University Press, 1996), kapitola 8. Pozri tiež J.D. Sarfati, Dr Damadian’s vital contribution to MRI: Nobel prize controversy returns, 21–22. október 2006, creation.com/damadian. Návrat k textu.
  20. Standing firm [Interview—Raymond Jones s Donom Battenom a Carlom Wielandom], Creation 21(1):20–22, December 1998–Február 1999. Návrat k textu.
  21. Prize-winning Professor rejects evolution: Brian Stone speaks to Don Batten and Carl Wieland, Creation 20(4):52–53, September–November 1998. Návrat k textu.
  22. Sidney W. Fox, The Emergence of Life: Darwinian Evolution from the Inside (NY: Basic Books, 1988), s. 46. Fox je popredný chemik evolucionista, ktorý verí, že sa život vyvinul z ‘proteínových mikrosfér’. Návrat k textu.
  23. Uvedené 18. februára 1999. Návrat k textu.
  24. C.S. Lewis, God in the Dock (Grand Rapids, MI: Wm. B. Eerdmans Publishing Co., 1970), s. 52–53. Návrat k textu.
  25. Ann Lamont, Ref. 19, s. 242–251. Návrat k textu.
  26. J.D. Sarfati, If God created the universe, then who created God? Journal of Creation 12(1):20–22, 1998. Návrat k textu.
  27. Niektoré doplnkové informácie možno nájsť v nasledujúcich prácach, okrem iných: G.L. Archer, Encyclopedia of Bible Difficulties (Grand Rapids, MI: Zondervan, 1982); G.H. Clark, God’s Hammer: The Bible and Its Critics (Jefferson, MD: The Trinity Foundation, 2nd ed. 1987); P. Enns, The Moody Handbook of Theology(Chicago, IL: Moody Press, 1989), kapitola 18; N.L. Geisler and R.M. Brooks, When Skeptics Ask (Wheaton, IL: Victor Books, 1990); N.L. Geisler and T. R. Howe, When Critics Ask (Wheaton, IL: Victor Books, 1992); N.L. Geisler and William E. Nix, A General Introduction to the Bible (Chicago, IL: Moody, 1986); L. Strobel, The Case for Christ a The Case for Faith, Grand Rapids, MI: Zondervan, 1998 a 2001; Pozri tiež creation.com/bible. Návrat k textu.

Helpful Resources