Also Available in:
refuting_evolution

Obsah

Predslov & Úvod

1. kapitola: Evolúcia a stvorenie, veda a náboženstvo, fakty a predsudky

2. kapitola: Variácia a prirodzený výber vs. evolúcia

3. kapitola: Chýbajú články

4. kapitola: Evolúcia vtákov?

5. kapitola: Evolúcia veľrýb?

6. kapitola: Ľudia: obraz Boha alebo pokročilé ľudoopy?

7. kapitola: Astronómia

8. kapitola: Ako stará je Zem?

9. kapitola: Je vysvetlenie dizajnu legitímne?

10. kapitola: Záver

Vyvrátenie evolúcie

Príručka pre študentov, rodičov a učiteľov, ktorí čelia najnovším argumentom v prospech evolúcie

autor: , Ph.D., F.M.
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Evolúcia vtákov?

Prvýkrát uverejnené v publikácii „Vyvrátenie evolúcie“, kapitola 4

Vtáky sú zvieratá s jedinečnými vlastnosťami, ako napríklad perie a špeciálne pľúca, a väčšinou sú dobre prispôsobené lietaniu. Evolucionisti veria, že sa vyvinuli z plazov, možno dokonca aj z nejakého druhu dinosaurov. „Učenie o evolúcii a Podstate vedy“ dokonca prezentuje údajnú prechodnú formu medzi dinosaurami a vtákmi ako dôkaz evolúcie. Táto prechodná forma a iné argumenty evolúcie vtákov sú kriticky preskúmané v tejto kapitole. Táto kapitola taktiež podáva detailné informácie o niektorých jedinečných črtách vtákov

Archaeopteryx

Učenie o evolúcii“ má niekoľko imaginárnych „dialógov“ medzi učiteľmi. V jedno z nich (str. 8) je podaný nasledujúci rozhovor:

Karen: Jeden študent z mojich hodín na univerzite mi vravel, že existujú obrovské diery vo fosílnom zázname. Vedel by si niečo o tom?

Doug: Máme vlastne Archaeopteryxa. Je to fosília, ktorá má perie ako vták, ale kostru malého dinosaura. Je to jeden z tých chýbajúcich článkov, ktoré už nechýbajú.

10281-archaeopteryx-fossil
Kniha Učenie o evolúcii poskytuje obrázok fosílie Archaeopteryxa podobný tomuto.

Na tej istej strane je uvedený obrázok fosílie Archaepteryxa s výrokom:

„Vták, ktorý žil pred 150 miliónmi rokov a mal charakteristiky plazov, bol objavený v roku 1861 a pomohol podporiť hypotézu evolúcie, ktorú navrhol Charles Darwin vo svojej knihe „Pôvod druhov“ dva roky pred tým.“

Alan Feduccia, svetoznáma autorita na vtáky z University of North Carolina at Chapel Hill a evolucionista, nesúhlasí s tvrdeniami, ako sú tie, ktoré použil „Doug“:

„Paleontológovia sa pokúšali premeniť Archaeopteryxa na pozemského opereného dinosaura. Ale tak to nie je. Je to vták prispôsobený na skákanie po konároch a žiadne množstvo „paleo-kecania“ to nezmení.“1

Archaeopteryx mal plne sformované perie na lietanie (spolu s asymetrickým bruchom a lopatkami, ktoré posilňujú brázdy takisto ako u moderných vtákoch), klasické eliptické krídla moderných lesných vtákov a veľkú vidlicovú kosť na spájanie svalov, ktoré sú zodpovedné za rozmach krídiel smerom dole.3 Jeho mozog bol taký, ako majú normálne vtáky s malým mozočkom a zrakovou kôrou. Skutočnosť, že mal zuby, je nepodstatná, čo sa týka jeho statusu ako prechodnej formy – množstvo vyhynutých vtákov malo zuby pričom mnohé plazy nemali. Taktiež rovnako ako iné vtáky jeho horná a dolná čeľusť sú obidve pohyblivé. Vo väčšine stavovcov, vrátane plazov, sa pohybuje iba dolná čeľusť.4

Operený dinosaurus?

10281-archaeopteryx-painting
Rekonštrukcia Archaeopteryxa od legitímneho umelca konzistentná s jeho vtáčími črtami.2

V posledných rokov média publikovali titulky s údajnými „operenými dinosaurami“, ktoré potvrdzujú, že sa vtáky vyvinuli z dinosaurov. Títo údajní predkovia sú typmi theropodov, t.j. skupina mäsožravých dinosaurov, medzi ktoré je zahrnutý aj Tyrannosaurus rex.

Mali by sme mať na mysli, že média často robia „dôkazy“ evolúcie senzačnými, pričom neskoršie vyvrátenia týchto dôkazov, dokonca aj tie, ktoré robia evolucionisti, skoro nikdy nie sú spomenuté. Napríklad v roku 1996 existovali také titulky ako napríklad „operená fosília dokazuje, že sa z niektorých dinosauroch vyvinuli vtáky.“5 Tento titulok označoval fosíliu s názvom Sinosauropteryx prima.6 Kreacionistické publikácie radili čitateľom, aby boli skeptickí a mali otvorenú myseľ.7 Tí boli ospravedlnení, keď štyria vedúci paleontológovia, medzi ktorými bol John Ostrom z Yale University, neskôr dokázali, že to „perie“ bolo iba paralelné zoskupenie vlákien,8 pravdepodobne kolagén.

[Aktualizácia: Pozrite výskum od Dr. Feduccia, ktorý podporuje identifikáciu vlákien ako kolagén, „Existujú skutočne operené dinosaury?: Testovanie hypotézy na Neontologických a Paleontologických dôkazoch“ od autoroch: Alan Feduccia, Theagarten Lingham-Soliar a J. Richard Hinchliffe, Journal of Morphology 266:125–166, 2005; Publikované online: 10. októbra 2005 (DOI: 10.1002/jmor.10382).]

Ďalším známym údajným článkom medzi dinosaurami a vtákmi bol Mononykus, o ktorom sa tvrdilo, že je „nelietavým vtákom.“9 Titulná strana Time magazine ho dokonca ilustrovala s perím, napriek tomu, že nebola nájdená ani najmenšia stopa peria.10 Neskoršie dôkazy odhalili, že „Mononykus zjavne nebol vtákom… zjavne to bolo plytko-nohý theropod.“11

Mnohé tlačové agentúry napísali reportáže (jún 1998) o dvoch fosíliách, ktoré boli nájdené vo východnej Číne, o ktorých sa tvrdilo, že sú to operené theropody (mäsožravé dinosaury). O fosíliách Protarchaeopteryx robusta a Caudipteryx zoui sa tvrdilo, že sú „priamym predchodcom prvých vtákov“.12

Najnovšie dva objavy sú „datované“ na 120 až 136 miliónov rokov, pričom Archaeopteryx, pravý vták, je „datovaný“ na 140 až 150 miliónov rokov, z čoho vyplýva, že títo „predchodcovia vtákov“ sú oveľa mladší ako ich potomkovia!

Ani Feduccia ani jeho kolega z University of Kansas, paleontológ Larry Martin nie sú presvedčení. Martin vraví: „Toto je treba dať do správneho kontextu. Podľa tých ľudí, ktorí napísali tento článok, by sliepka mohla byť opereným dinosaurom.“13 Feduccia a Martin veria tomu, že Protarchaeopteryx a Caudipteryx sú pravdepodobne nelietavé vtáky podobné pštrosom. Majú vtáčie zuby a chýba im dlhý chvost, ktorý sa nachádza u Theropodov. Caudipteryx dokonca využil kamienky v druhom žalúdku ako moderné bylinožravé vtáky, čo Theropody nemajú.14

Existuje mnoho problémov s dogmou vývinu vtákov z dinosaurov. Fedducia poukazuje na to, že:

„je biofyzicky nemožné vyvinúť let z takých obrovských dvoch nôh so skrátenými prednými končatinami a ťažkými chvostmi na zachovanie rovnováhy.“ Čo je presne najhoršia anatómia na lietanie.15

Taktiež existujú veľmi silné dôkazy zo štruktúry predných končatín dinosaurov o tom, že dinosaury nemohli byť predchodcovia vtákov. Tím, ktorý viedol Feduccia, študoval embryá vtákov pod mikroskopom a publikovali svoj výskum v žurnále Science.16 Ich objavy zaznamenávali nasledovné:

„Nový výskum poukazuje na to, že vtákom chýba embryonálny palec, ktorý mali dinosaury, čo navrhuje, že je „skoro nemožné“, aby boli tieto druhy blízko príbuzné.“17

Zmenili sa plachtári na letcov?

Feduccia a Martin odmietajú myšlienku, že sa vtáci vyvinuli z dinosaurov, a majú na to dobrý dôvod. Zároveň však nie sú ochotní odmietnuť evolúciu a preto namiesto toho veria, že vtáci sa vyvinuli z plazov, ktoré nesú názov crocodilomorph, a navrhujú, že tieto malé plazy podobné krokodílom žili na stromoch, pričom „na počiatku skákali a potom plachtili z konára na konár.“18

Avšak štádium plachtenia nie je prechodným medzi suchozemským živočíchom a letcom. Vetroni alebo majú dlhšie krídla ako letci (porovnajte rozpätie krídel lietadla a vetroňa, alebo pozrite rozpätie krídel albatrosov, ktoré trávia veľa času plachtením), alebo majú širokú membránu, ktorá je veľmi odlišná od krídla (všimnite si tvar lietajúcej veverice). Trepotavý let si taktiež vyžaduje vysoko kontrolované pohyby svalov na to, aby sa dosiahol let, čo si ďalej vyžaduje, aby mozog mal program na tieto pohyby. Najhlavnejšie je, že si to vyžaduje nové genetické informácie, ktoré sa nenachádzajú v nelietajúcich tvoroch.

Ďalším problémom je:

„Ani ich hypotetický predchodca, ani prechodné formy, ktoré sú spojené so známymi fosílnymi vtákmi, neboli nájdené. A teda napriek tomu, že argumentujú správne, že kladistická analýza [porovnanie podobných charakteristík] je taká dobrá ako dáta, na ktorých je založená, tak žiaden kladistický výskum zatiaľ nenavrhoval netheropodného predchodcu.“19

V skratke Feduccia a Martin poskytujú ničivú kritiku proti myšlienke, že sa vtáci vyvinuli z bežiacich dinosaurov (Kuroziálna teória). Obrancovia evolúcie vtákov z dinosaurov oponujú rovnako silnými argumentmi proti teórii, ktorú poskytujú Feduccia a Martin (arborealna teória). Dôkazy naznačujú, že obidve strany kritikov majú pravdu – vtáci sa nevyvinuli ani z bežiacich dinosaurov, ani z mini-krokodílov žijúcich na stromoch. V skutočnosti sa vtáci vôbec nevyvinuli z ne-vtákov! To sa zhoduje s Biblickým záznamom toho, že odlišné druhy vtákov boli stvorené v 5. dni stvorenia (Gen. 1:20–23).

Rozdiely medzi plazmi a vtákmi

Všetci evolucionisti veria tomu, že sa vtáci vyvinuli z nejakého druhu plazov, dokonca aj vtedy, keď sa nevedia zhodnúť na druhu. Plazy a vtáci sú však odlišní v mnohých aspektoch. Lietajúci vtáci majú aerodynamické telá, ktorých váha je rozložená pre rovnováhu počas letu, duté kosti kvôli váhe, pričom tie kosti sú taktiež súčasťou dýchacej sústavy, silné svaly na lietanie so špeciálne vytvorenými dlhými šľachami, ktoré sú rozložené po otvoroch podobných kladkám na ramenných kostiach, a veľmi ostrý zrak. Vtáci majú taktiež dve z najlepšie vytvorených štruktúr v prírode – ich perie a špeciálne pľúca.

Perie

Feduccia vraví: „Perie je skoro perfektnou adaptáciou pre lietanie“, pretože má ľahkú váhu, je silné, aerodynamicky tvarované a má komplikovanú štruktúru ostňov a hákov. Vďaka tejto štruktúre je nepremokavé a rýchle čistenie zobákom pomôže sploštenému periu, aby sa znova vrátilo do plne aerodynamického tvaru.20

10281-feather-barbules

Prezrite si úžasný pohľad zblízka (vľavo) na časť peria, kde vidieť malé háky a ryhy (zväčšené 200 krát).21

Ateistický evolucionista Richard Dawkins napísal knihu, ktorú odporúčala kniha „Učenie o evolúcii“, v ktorej výrečne tvrdí: „Perá sú upravené šupiny plazov22, čo je veľmi uznávaný pohľad medzi evolucionistami. Avšak šupiny sú záhyby v koži a perie je komplexná štruktúra s ostňami a hákmi. Taktiež sa vytvárajú úplne iným spôsobom, z dutín vo vnútri koži podobne ako vlasy.

V 2. kapitole sme poukázali na to, že každá štruktúra alebo orgán musí byť reprezentovaný informáciami na genetickej úrovni, ktoré sú napísané pomocou chemickej abecedy na dlhej molekule DNA. Je jasné, že informácie potrebné na zakódovanie konštrukcie peria sú na úplne inej úrovni ako tie, ktoré sú potrebné pri šupinách. Na to, aby sa zo šupín vyvinulo perie, je potrebné, aby sa pridalo značné množstvo genetickej informácie do vtáčej DNA, ktorá nebola prítomná pri údajnom plazom predchodcovi.

Prirodzený výber by neuprednostňoval hypotetické prechodné formy. Mnohí evolucionisti tvrdia, že si dinosaury vyvinuli perie na izoláciu a neskôr sa vyvinulo a vylepšilo perie na lietanie. Ale táto rozprávka, ako aj všetky jej podobné, nedokáže vysvetliť, ako vznikla genetická informácia, ktorá mohla byť potom vybraná.

Ďalší problém je ten, že výber pre tepelnú izoláciu je celkom odlišný od výberu pre lietanie. Pri vtákoch, ktoré stratili schopnosť lietať, perie stratilo veľké množstvo svojej štruktúry a stalo sa podobné vlasom. Pri nelietavých vtákov by mutácie, ktoré spôsobujú degeneráciu aerodynamickej štruktúry peria, neboli takou nevýhodou ako pri lietavých vtákoch. Z tohto dôvodu by ich prirodzený výber neodstránil, dokonca by mohol takú degeneráciu aj vybrať. Ako obvykle je strata schopnosti lietania alebo štruktúry peria príkladom straty informácií, čiže sú irelevantné evolúcii, ktorá si vyžaduje zvýšenie množstva informácií. Jediné, na čom záleží, je to, že perie poskytuje izoláciu a že štruktúry podobné vlasom sú dobré – lebo bez problémov fungujú pri cicavcoch.23 Preto by prirodzený výber pracoval v smere proti vývinu peria na lietanie, keby bolo perie potrebné hlavne na izoláciu, keďže chlpaté perie je dostatočné.

Jemné perie je taktiež dobrým izolantom a často sa vyskytuje u nelietavých vtákov. Jeho mäkkosť je spôsobená nedostatkom hákov, ktoré sa vyskytujú v perí na lietanie. Prirodzený výber by znova zabránil vývinu aerodynamického peria z tepelných izolantov.

10281-feather-magnified-80times10281-scales-magnified-80times

Pozrite tu na rozdiel medzi detailnou štruktúrou peria (vľavo) a šupín (vpravo), oba zväčšené 80krát.

Nakoniec, bielkoviny peria (Φ-keratíny) sú biochemicky odlišné od bielkovín kože a šupín (α-keratíny). Jeden výskumník taktiež usúdil:

„Na morfologickej úrovni je perie vnímané ako homológne so šupinami plazov. Avšak vo svojom vývine, morfogenéze [vzniku formy/tvaru], genetickej štruktúre, tvare bielkovín a ich poradí a v tvorbe vlákien a ich štruktúry je perie odlišné.“24

Vtáčie pľúca

Na zmenu pľúc plazov na vtáčie pľúca je potrebné vykonať drastické zmeny. V cicavčích pľúcach je vzduch vtiahnutý do malých vrecúšok (alveoly, jednotné č. alveola), kde krv získava kyslík a vypúšťa oxid uhličitý. Zatuchnutý vzduch je potom vydýchnutý rovnakým spôsobom, ako bol nadýchnutý. Plazy majú rovnaký systém, avšak ich pľúca sú predelené, t.j. sú ako jedna veľká alveola rozdelená centrálne nasmerovaným vzrastom, ktorý sa nazýva septa (jednotné č. septum), ktoré vychádza zo stien pľúc. Výmena plynov nastáva väčšinou v septe. Vtáci majú taktiež predelené pľúca, ale ich dýchanie je oveľa komplikovanejšie. Popri pľúcach však majú vo svojom tele aj komplikovaný systém vzduchových vrecúšok, ktorý dokonca zahŕňa aj duté kosti. Tento systém spôsobuje stály jednosmerný tok vzduchu cez špeciálne trubice (parabronchy, jednotné č. parabronchus) v pľúcach, pričom sa krv pohybuje opačným smerom pre maximálny príjem kyslíka.25 To je úžasný inžiniersky dizajn.26

Ako by sa mohli vtáčie pľúca vyvinúť postupne z plazích pľúc? Je nemysliteľné, žeby hypotetické prechodné formy mohli dobre fungovať, čo znamená, že úbohé zviera by nedokázalo dýchať. Takže prirodzený výber by zachoval existujúce usporiadanie a tým by eliminoval nevhodné prechodné formy.

Dokonca aj keby sme predpokladali, že dokážeme vytvoriť teoretické štádiá funkčných prechodných foriem, „poháňal“ by prirodzený výber tieto zmeny? Pravdepodobne nie – netopiere fungujú veľmi dobre aj s normálnymi pľúcami – niektoré dokonca dokážu loviť vo výškach vyšších ako 2 míle (3 km). Vtáčie pľúca a ich super-výkonnosť sú špeciálne vhodné iba vo veľmi vysokých výškach, kde je malé množstvo kyslíka. Preto by neexistovala žiadna výberová výhoda v nahradení pľúc plazov.27

Nemalo by nás prekvapiť, že Alan Feduccia tento problém ani nespomenul vo svojej najväčšej práci o evolúcii vtákov.28

Niektoré nedávne výskumy poukázali na to, že štruktúra pľúc Sinosaropteryxa ukázali, že vysoko výkonné pľúca moderných vtákov sa nemohli vyvinúť z jej pľúc podobných mechom.“29

Zaujímavé je, že niektorí obhajcovia evolúcie vtákov z dinosaurov vylučujú tento dôkaz proti ich teórií tým, že povedia: „Zástancovia tohto argumentu neponúkajú žiadne zviera, ktorého pľúca ponúkajú možnosť vzniku tých vtáčích, ktoré sú extrémne komplexné a nie sú podobné žiadnemu inému živému zvieraťu.“30 Samozrejme, jedine evolucionistická viera si vyžaduje, aby pľúca vtákov vznikli z pľúc iného zvieraťa.

Referencie a poznámky

  1. Citované v V. Morell, Archaeopteryx: Early Bird Catches a Can of Worms, Science 259(5096):764–65, 5 February 1993. Návrat k textu.
  2. Steve Cardno, 1994. Návrat k textu.
  3. A. Feduccia, Evidence from Claw Geometry Indicating Arboreal Habits of Archaeopteryx, Science 259(5096):790–793, 5 February 1993. Návrat k textu.
  4. D. Menton and C. Wieland, Bird Evolution Flies Out the Window, Creation 16(4):16–19, September–November 1994. Návrat k textu.
  5. The Examiner, Launceston, Tasmania, 19 October 1996. Návrat k textu.
  6. Ann Gibbons, New Feathered Fossil Brings Dinosaurs and Birds Closer, Science 274:720–721, 1996. Návrat k textu.
  7. J.D. Sarfati, Kentucky Fried Dinosaur? Creation 19(2):6, March–May 1997. Návrat k textu.
  8. New Scientist 154(2077):13, 12 April 1997; Creation 19(3):6, June–August 1997. Návrat k textu.
  9. A. Perle et al., Flightless Bird from the Cretaceous of Mongolia, Nature 362:623–626, 1993; note correction of the name to Mononykus, as Perle et al.'s choice,Mononychus, was already taken, Nature 363:188, 1993. Návrat k textu.
  10. Time (Australia), 26 April 1993. Návrat k textu.
  11. D.P. Prothero and R.M. Schoch, editors, Major Features of Vertebrate Evolution, On the Origin of Birds and of Avian Flight, by J.H. Ostrom (Knoxville, TN: University of Tennessee Press, 1994), p. 160–177. Návrat k textu.
  12. Ji Qiang, P.J. Currie, M.A. Norell, and Ji Shu-An, Two Feathered Dinosaurs from Northeastern China, Nature 393(6687):753–761, 25 June 1998. Perspective by K. Padian, same issue, p. 729–730. Návrat k textu.
  13. Cited 24 June 1998, CNN website; www.cnn.com. Návrat k textu.
  14. Washington Post, 25 June 1998. Návrat k textu.
  15. A. Gibbons, New Feathered Fossil Brings Dinosaurs and Birds Closer, Science 274:720–721, 1996. Návrat k textu.
  16. A.C. Burke and A. Feduccia, Developmental Patterns and the Identification of Homologies in the Avian Hand, Science 278(5338):666–8, 24 October 1997, with a perspective by R. Hinchliffe, The Forward March of the Bird-Dinosaurs Halted? p. 596–597; J.D. Sarfati, Dino-Bird Evolution Falls Flat, Creation 20(2):41, March 1998. Návrat k textu.
  17. The Cincinnati Enquirer, 25 October 1997. Návrat k textu.
  18. P. Shipman, Birds Do It … Did Dinosaurs? New Scientist 153(2067):26–31, 1 February 1997, p. 28. Návrat k textu.
  19. Ibid. Návrat k textu.
  20. A. Feduccia, The Origin and Evolution of Birds (New Haven, CT: Yale University Press, 1996), p. 130. Návrat k textu.
  21. Photo courtesy of Dr David Menton. Návrat k textu.
  22. R. Dawkins, Climbing Mount Improbable (Harmondsworth, Middlesex, England: Penguin Books, 1996), p. 113. Návrat k textu.
  23. A. Feduccia, The Origin and Evolution of Birds (New Haven, CT: Yale University Press, 1996), p. 130. Návrat k textu.
  24. A.H. Brush, On the Origin of Feathers, Journal of Evolutionary Biology 9:131142, 1996. Návrat k textu.
  25. M. Denton, Evolution, a Theory in Crisis (Bethesda, MD: Adler & Adler, 1985), p. 199–213; K. Schmidt-Nielsen, How Birds Breathe, Scientific American, December 1971, p. 72–79. Návrat k textu.
  26. Engineers make much use of this principle of counter-current exchange which is common in living organisms as well—see P.F. Scholander, The Wonderful Net,Scientific American, April 1957, p. 96–107. Návrat k textu.
  27. Michael Denton, Blown Away By Design, Creation 21(4):14–15. Návrat k textu.
  28. A. Feduccia, The Origin and Evolution of Birds (New Haven, CT: Yale University Press, 1996). Táto kniha však poukazuje na to, že obvyklá dogma evolúcie vtákov z dinosaurov má mnohé diery. Návrat k textu.
  29. Ann Gibbons, New Feathered Fossil Brings Dinosaurs and Birds Closer, Science 274:720–721, 1996. Návrat k textu.
  30. K. Padian and L.M. Chiappe, The Origin of Birds and Their Flight, Scientific American 278(2):38–47, February 1998, p. 43. Návrat k textu.