Explore
Online premiere of Dismantled: A Scientific Deconstruction of the Theory of Evolution
Watch for free here between 9AM October 9th - 11:59 PM October 11th EST!
Also Available in:
refuting_evolution

Obsah

Predslov & Úvod

1. kapitola: Evolúcia a stvorenie, veda a náboženstvo, fakty a predsudky

2. kapitola: Variácia a prirodzený výber vs. evolúcia

3. kapitola: Chýbajú články

4. kapitola: Evolúcia vtákov?

5. kapitola: Evolúcia veľrýb?

6. kapitola: Ľudia: obraz Boha alebo pokročilé ľudoopy?

7. kapitola: Astronómia

8. kapitola: Ako stará je Zem?

9. kapitola: Je vysvetlenie dizajnu legitímne?

10. kapitola: Záver

Vyvrátenie evolúcie

Príručka pre študentov, rodičov a učiteľov, ktorí čelia najnovším argumentom za evolúciu

autor: , Ph.D., F.M.
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Ľudia: obraz Boha alebo pokročilé ľudoopy?

Prvýkrát publikované vo „Vyvrátenie evolúcie“, kapitola 6

Ľudia sú veľmi odlišní od zvierat, hlavne v schopnosti používať jazyk a logiku. Kniha „Učenie o evolúcií a podstate vedy“ poukazuje na niekoľko rozdielov medzi ľuďmi a ľudoopmi na strane 83. „Učenie o evolúcií“ však ostro poučuje čitateľov o myšlienke, že ľudia sa vyvinuli z jednoduchých buniek cez predchodcov podobným ľudoopom.1 Použité argumenty zahŕňajú údajnú podobnosť medzi DNA ľudí a ľudoopov. Táto kapitola analyzuje fosílny záznam a taktiež preberá obrovské rozdiely v genetickom informačnom obsahu medzi ľuďmi a ľudoopmi.

Fosílne ľudoopy

Najznámejšie fosílie ľudoopov sú vyhynuté australopithecíny (meno znamená „južný ľudoop“). Učenie o evolúcií na strane 20 ilustruje sériu piatich lebiek: Australopithecus afarensis („Lucy“), A. africanus, skoré Homo, H. erectus a H. sapiens (moderný človek). Mnohí evolucionisti však nesúhlasia s týmto obrazom. Donald Joahnson, objaviteľ „Lucy“, napríklad zaraďuje A. africanus na vedľajší konár, ktorý nevedie k človeku.2 Anatóm Charles Oxnard urobil podrobnú analýzu rôznych kostí A. africana a došiel k záveru, že nechodil vzpriamene ako ľudia, a bol odlišný od ľudí a šimpanzov viac, ako sú oni odlišní navzájom.3 Oxnard nedávno komentoval australopithecínov, vrátane „Lucy“:

„Dnes je široko známe, že australopithecíny nie sú štruktúrne blízko podobné ľuďom, museli žiť aspoň čiastočne v prostredí stromov a mnohé z neskorších exemplárov žili súčasne alebo skoro súčasne so skoršími členmi rodu Homo.“4

Oxnard, ako evolucionista, je jeden z niekoľkých expertov, ktorý veria, že žiadne australopithecíny nepatria do ľudského rodokmeňu.

Ľudia boli vždy ľuďmi

Marvin Lubenow poukazuje vo svojej knihe „Bones of Contention“, že rôzne údajné ľudoopy nespadajú do hladkej sekvencie evolučných „vekov“, ale sa podstatne prekrývajú. Taktiež poukazuje na to, že rôzne objavy sú alebo odrodami skutočných ľudí (napr. Neandertálci, Homo erectus), alebo neľudí, ako boli australopithecíny, ktoré pravdepodobne zahŕňajú tzv. Homo habilis. Existujú rôzne dôkazy, ktoré túto skutočnosť potvrdzujú:

  • Analýza mitochondriálnej5 DNA Neandertálskej kostry ukázala, že sa sekvencia odlišovala od moderných ľudí v 22 až 36 miestach, pričom rozdiely medzi modernými ľuďmi sú v 1 až 24 miestach.6 Napriek niektorým štatisticky neplatným tvrdeniam, ktoré vedú k záverom, že Neandertálci boli oddeleným druhom, sú rozdiely stále v rozmedzí moderných ľudí.7 DNA je taktiež rýchlo poškodená vodou a kyslíkom, takže pri vhodných podmienkach by mohla DNA vytrvať maximálne desiatky tisícov rokov.8 To vzbudzuje vážne pochybnosti o „veku“ 100 000 rokov, ktorý vedci priradili tejto kostre.

  • Röntgenová analýza polkruhových kanálov niekoľkých ľudoopov poukázala na to, že kanály druhu Homo erectus boli podobné tým, ktoré majú moderní ľudia, čo znamená, že chodili vzpriamene. Tie však, ktoré mali druhy A. africanus a A. robustus, boli podobné veľkým ľudoopom (Hominidae). To dokazuje, že nechodili vzpriamene ako ľudia, ale pravdepodobne žili na stromoch.9 Dokázalo sa, že „Homo habilis“ bol dokonca menej „bipedálny“ ako australopithecíny.

Spoločné rysy ľudí a ľudoopov?

Kniha Učenie o evolúcií zdôrazňuje fyzikálne spoločné rysy a špeciálnu podobnosť DNA medzi ľuďmi a inými organizmami a to je údajne dôkaz evolúcie. Toto však znova nie je priamym objavom ale interpretáciou dát.

Spoločný dizajnér je ďalšou interpretáciou, ktorá dokáže dať zmysel tým istým dátam. Architekt často používa tie isté stavebné materiály pre rôzne stavby a výrobca áut používa tie isté súčiastky pri rôznych autách. Takže nemalo by nás prekvapiť, keby Tvorca života použil tú istú biochémiu a tie isté štruktúry v mnohých rôznych tvoroch. Naopak, keby boli všetky živé organizmy úplne rôzne, tak by to vyzeralo, akoby boli mnohí dizajnéri namiesto jedného.

Ďalšou výhodou spoločnej biochémie je to, že môžeme získať potravu z iných živých vecí. Náš tráviaci systém dokáže rozložiť jedlo do jeho základných stavebných materiálov, ktoré sú potom použité ako palivo, alebo pre tvorbu vlastných stavebných materiálov.

Vzhľadom na to, že DNA obsahuje program pre štruktúry a biochemické molekuly, tak by sme mali očakávať, že najpodobnejšie tvory budú mať najpodobnejšiu DNA. Ľudoopy a ľudia sú cicavce s podobným tvarom, takže majú podobnú DNA. Mali by sme očakávať, že DNA ľudí by mala byť viac podobná cicavcom, ako napríklad prasatám, než plazom, ako sú štrkáče, a je to aj tak. Ľudia sú úplne odlišní od kvasníc, ale majú spoločné nejaké množstvo biochémie, čiže by sme mali očakávať, že DNA ľudí a kvasníc bude iba trocha podobná.

Takže všeobecný vzor podobnosti nemusí byť vysvetlený evolučným spoločným predkom. Taktiež existujú niektoré záhadné anomálie v evolučnom vysvetlení – podobnosť medzi organizmami, o ktorých si nemyslia evolucionisti, že sú príbuzné. Napríklad hemoglobín, komplexná molekula, ktorá nesie kyslík v krvi a spôsobuje jej červenú farbu, sa nachádza u stavovcov. Nachádza sa však aj u niektorých červov, morských hviezdic, kôrovcov, mäkkýšov a dokonca aj u niektorých baktérií. α-hemoglobín krokodílov má viac spoločného so sliepkami (17,5 percenta) než s vretenicami (5,6 percenta), ktoré sú taktiež plazmi.10 Antigénový bielkovinový receptor má tie isté nezvyčajné jednoreťazové štruktúry pri ťavách, ako aj pri niektorých žralokoch, to sa však nedá vysvetliť spoločným predkom žralokov a tiav.11

Podobnosť medzi DNA ľudí a ľudoopov je často preháňaná. Tá číslica nebola výsledkom priameho porovnávania sekvencií. Pôvodná práca12 skôr usúdila 97 percentnú podobnosť medzi DNA ľudí a šimpanzov cez celkom hrubú techniku, ktorá sa nazýva „hybridizácia DNA“. V tejto technike boli jednotné reťazce ľudskej DNA spájané s DNA šimpanzov a iných ľudoopov. Existujú však aj iné efekty ako podobnosť, ktoré môžu pôsobiť na úroveň hybridizácie.

V skutočnosti, aj keby sme povedali, že úroveň hybridizácie úplne koreluje s podobnosťou, tak tam chyby sú. Keď je riadna štatistika aplikovaná na údaje,13 tak poukazujú nato, že ľudia a šimpanzy sú iba na 96% podobní. Avšak často počujeme, ako sú zveličované čísla – údajná podobnosť narastá pri prenášaní príbehu!

Často sú prehliadnuté nesmierne rozdiely medzi rôznymi druhmi tvorov. Každý tvor má v sebe encyklopedický obsah informácií, takže aj malé percento rozdielu znamená, že je potrebné veľké množstvo informácii na zmenu jedného druhu v iný. Vzhľadom na to, že ľudia majú množstvo informácií ekvivalentné s tisíc 500-stranovými knihami, tak potom 4 percentný rozdiel znamená 40 obrovských kníh (znova ak predpokladáme, že údaje hybridizácie skutočne korelujú s podobnosťou genetických sekvencií).

Takže sa očakáva, že náhodné mutácie a prirodzený výber vygenerujú informácie ekvivalentné k 12 miliónom slov, ktoré sú usporiadané v zmysluplnej sekvencii. To je nemožné, aj keby sme pripustili 10 miliónov rokov presadzovaných evolucionistami. Výpočty populačnej genetiky dokazujú, že zvieratá s generáciami podobné ľudským, teda okolo 20 rokov, nedokážu nahradiť viac ako 1700 mutácii počas toho obdobia.14

Podobnosť embryí?

Kniha Učenie o evolúcií tvrdí na strane 1:

„Keď organizmy rastú z oplodneného vajíčka do embryí, tak prechádzajú mnohými podobnými štádiami vývoju.“

Kniha Učenie o evolúcií neobsahuje žiadne kresby embryí. Avšak mnohé evolucionistické knihy obsahujú kresby, ktoré údajne poukazujú na to, že embryá vyzerajú veľmi podobne. Tie sú založené na diagramoch z roku 1874 vytvorené Ernstom Haeckelom, Darwinovým zástancom z Nemecka, ktorého evolucionistické myšlienky boli základné pri neskoršom vzostupe Nacizmu. Avšak v roku 1997 podrobný výskum Mikea Richardsona a jeho tímu,15 ktorý obsahoval skutočné fotografie veľkého množstva rôznych embryí, ukázal, že embryá rôznych druhov sú veľmi odlišné (pozrite nižšie uvedenú ilustráciu).

Haeckel’s drawings of several different embryos, compared with reality

Vrchný riadok: Haeckelove nákresy niekoľkých rôznych embryí, ktoré ukazujú neuveriteľnú podobnosť v ich prvých štádií.
Spodný riadok: Richardsonove fotografie’s photographs18, ktoré ukazujú ako skutočne vyzerajú v rovnakom štádiiu. (Z ľava: Salmo salar, Cryptobranchus allegheniensis, Emys orbicularis, Gallus gallus, Oryctolagus cuniculus, Homo sapiens.) Mnohí moderní evolucionisti už netvrdia že ľudské embryo opakuje dospelé štádiach údajných predchodcov, ukazujú však na Heackelove nákresy (vrchný riadok) a tvrdia, že opakujú embryonické štádia. Ukázalos a však, že aj táto údajná podpora evolúcie bola založená na sfalšovaných nákresoch.

Preto jediný spôsob, ako ich mohol Haeckel nakresliť, aby vyzerali tak podobne, je tak, že by podvádzal. Tento výskum bol publikovaný v mnohých vedeckých žurnáloch16 a v sekulárnych médiách, takže kniha publikovaná v roku 1998 sa nemôže vyhovoriť na nevedomosť o tom, že myšlienka extenzívnej embryonálnej podoby je zastaraná a založená na podvode.17

Nedávno Richardson a jeho tím potvrdil v liste pre Science, že stále veria evolúcií a že poukázaná ne-podobnosť súhlasí s ich vierou.19 To však odporuje zvyčajnej učebnicovej20 predpovedi, že vývin embrya by mal prechádzať podobnými štádiami, ako ilustrujú Haeckelové falošné kresby. Ak evolúcia predpovedá aj podobnosť, aj odlišnosť, tak potom v skutočnosti nič nepredpovedá! Na základe listu Richardsona, evolucionisti tvrdili, že veril, že Haeckel mal „v podstate pravdu.“21 Richardson však potvrdil v neskoršom liste pre Science:

„Základný vedecký problém ostal nezmenený: Haeckelove kresby z roku 1874 boli v podstate výmysel. Na podporu tohto pohľadu poukazujem na to, že najstaršia kresba „ryby“ je vytvorená z niekoľkých častí odobratých z rôznych zvierat – niektoré z nich mytologické. Je logické charakterizovať to ako „falšovanie.“ … Je smutné, že tieto vyvrátené kresby z roku 1874 sú dnes použité v mnohých britských a amerických učebniciach biológie.“22

Vhodný záznam Haeckelovho podvodu s embryami bol publikovaný v Creation magazine.23

Mitochondriálna Eva

Kniha Učenie o evolúcií hovorí na strane 19:

„Podľa nedávnych dôkazov – založených na radení DNA z časti ľudskej bunky, ktorú nazývame mitochondria – bolo navrhnuté, že malá populácia moderných ľudí sa vyvinula v Afrike asi pred 150 tisíc rokmi a rozniesla sa po celom svete, kde nahradila archaickú populáciu Homo Sapiens.“

Tento dôkaz sa zakladá na porovnávaní DNA z mitochondrií. Táto DNA je zdedená iba cez materskú líniu. Podobnosti naznačujú, že všetci ľudia na Zemi pochádzajú z jednej ľudskej samice. Dokonca aj evolucionisti ju nazvali „Mitochondriálna Eva“.

Musíme upozorniť, že to nie je dôkaz Biblického záznamu ,aj keď sa s ním zhoduje. Evolucionisti tvrdia, že „Mitochondriálna Eva“ bola jednou z množstva žijúcich žien. Mitochondriálna línia ostatných by vymrela, ak by boli v nejakej generácií potomkov samí muži.

Evolucionisti verili, že mali jasný dôkaz proti Biblickému záznamu, pretože „Mitochondriálna Eva“ údajne žila pred 200 000 rokmi. Avšak čerstvé dôkazy poukazujú nato, že mitochondriálna DNA mutuje oveľa rýchlejšie, ako sa v minulosti predpokladalo.24 Keby sa tieto nové dôkazy aplikovali na „Mitochondriálnu Evu“, tak by to naznačovalo, že by žila iba pred 6000–6500 rokmi.25 To je samozrejme perfektne konzistentné s Bibliou naznačovaným vekom „matky všetkého živého“ (Genesis 3:20),26 je to však záhadou pre evolučnú vieru v dávnom veku.

Zaujímavé je, že existuje paralelný záznam s mužmi: dôkazy Y-chromozómu sa zhodujú s tým, že všetci ľudia pochádzajú z jediného muža.27 Údaje sú taktiež konzistentné s nedávnym vekom „Y-chromozómového Adama“.28

Záver

Kniha Učenie o evolúcií sa snaží poučovať študentov vierou v to, že sú vyvinutými zvieratami a že nie sú v konečnom dôsledku nič viac ako náhodné usporiadanie hmoty. Jeden spisovateľ od Scientific American napísal tento inšpirujúci komentár:

„Áno, všetci sme zvieratá, potomkovia rozsiahleho rodokmeňu replikátorov, ktorí vznikli z prvotného bahna.“29

K čomu to vedie je vhodne znázornené týmto dialógom medzi dvoma evolucionistami. Lanier je počítačový vedec, Dawkins je profesor v Oxforde a horlivý Darvinista a ateista:

Jaron Lanier: „Existuje veľká skupina ľudí, ktorí jednoducho nie sú spokojní s evolúciou, pretože vedie k tomu, čo vnímajú, ako morálne vákuum, v ktorom ich najlepšie pudy nemajú základ v prírode.“

Richard Dawkins: „Jediné, čo môžem povedať je, že to je ťažké. Musíme však prijať pravdu.“30

Referencie a poznámky

  1. Kniha Učenie o evolúcií sa veľmi snaží „preskúmať miskoncepciu, že ľudia sa vyvinuli z opíc“, pričom poukazujú na to, že evolucionisti veria, že ľudia a opice majú spoločného predka (str. 57, 62, 83). Avšak, vedúci ateistický a evolucionistický paleontológ, G.G. Simpson nazval takúto pedantériu „naťahovačkou“. Napísal: „V skutočnosti by určite bol tento skorší predok nazývaný opicou v populárnej hovorovej reči, keby ho niekto uvidel. Vzhľadom na to, že termín opica je definovaný populárnym používaním, tak potom predkovia ľudí boli opice. Je to zlomyseľné, ak nie nečestné, pre informovaného vyšetrovateľa, aby tvrdil niečo iné“ The World into Which Darwin Led Us, Science 131(3405):966–969, 1 April 1960 | doi: 10.1126/science.131.3405.966. Návrat k textu.
  2. D. Johanson and T.D. White, Science 203:321, 1979; 207:1104, 1980. Návrat k textu.
  3. C.E. Oxnard, Nature 258:389–395, 1975. Návrat k textu.
  4. C.E. Oxnard, The Order of Man (New Haven, CT: Yale University Press, 1984). Návrat k textu.
  5. Mitochondrie sú štruktúry v bunke, ktoré pomáhajú vytvárať energiu. Majú vlastné gény, ktoré sú zdedené cez ženskú líniu s občasnou mutáciou. Návrat k textu.
  6. Skupina vedená Svante Pääbo analyzovala jednu 379 jednotkovú sekvenciu (t.j. celkovo 16 500 párov v neporušenej mitochondriálnej DNA) z hornej kosti ramena Neandertálskej kostry, ktorá bola údajne 30 000–100 000 rokov stará. M. Krings, A. Stone, R.W. Schmitz, H. Krainitzki, M. Stoneking, and S. Pääbo, Neandertal DNA Sequences and the Origin of Modern Humans, Cell 90:19–30, 1997. Návrat k textu.
  7. M. Lubenow, Recovery of Neandertal mtDNA: An Evaluation, Journal of Creation 12(1):87–97, 1998. Návrat k textu.
  8. T. Lindahl, Instability and Decay of the Primary Structure of DNA, Nature 362(6422):709–715, 1993. Sám Pääbo zistil, že fragmenty DNA sa rozkladajú po niekoľkých hodinách po smrti na reťazce dlhé 100 až 200 jednotiek, ktoré voda dokáže úplne rozložiť do 50 000 rokov a že žiarenie prostredia by časom vymazal DNA informáciu, dokonca aj bez vody a kyslíka, Ancient DNA, Scientific American 269(5):60–66, 1993. Návrat k textu.
  9. F. Spoor, B. Wood, and F. Zonneveld, Implications of Early Hominid Morphology for Evolution of Human Bipedal Locomotion, Nature 369(6482):645–648, 1994. Návrat k textu.
  10. H.M. Morris and G.E. Parker, What is Creation Science? (Green Forest, AR: Master Books, 1987), p. 52–61. See also M. Denton, Evolution: A Theory in Crisis, (Chevy Chase, MD: Adler and Adler, 1986), chapters 7, 12. Návrat k textu.
  11. Proceedings of the National Academy of Science 95:11, 804; cited in New Scientist 160(2154):23, 3 October 1998. Návrat k textu.
  12. C.G. Sibley and J.E. Ahlquist, DNA Hybridization Evidence of Hominoid Phylogeny: Results from an Expanded Data Set, Journal of Molecular Evolution 26:99–121, 1987. Návrat k textu.
  13. D. Batten, Human/Chimp DNA Similarity: Evidence for Evolutionary Relationship? Creation 19(1):21–22, December 1996–February 1997. This article has much important information about this matter. Návrat k textu.
  14. Rieši sa to krátko v 5. kapitole. Pre viac detailov pozrite W.J. ReMine, The Biotic Message (St. Paul, MN: St. Paul Science, 1993), 8. kapitola. Návrat k textu.
  15. M.K. Richardson et al., There Is No Highly Conserved Embryonic Stage in the Vertebrates: Implications for Current Theories of Evolution and Development,Anatomy and Embryology 196(2):91–106, 1997. Návrat k textu.
  16. E. Pennisi, Haeckel’s Embryos: Fraud Rediscovered, Science 277(5331):1435, 5 September 1997; Embryonic Fraud Lives On, New Scientist 155(2098):23, 6 September 1997. Návrat k textu.
  17. Existuje príbuzná myšlienka nazývaná embryonálna rekapitulácia alebo „ontogenéza rekapituluje fylogenézu“, t.j. že embryá údajne prechádzajú cez štádia, ktoré reprezentujú ich evolučných predkov. To bolo už desaťročia vyvrátené a žiadny informovaný evolucionista by tento „dôkaz“ nepoužil. Obzvlášť, že žiadne „žiabrové štrbiny“ sa nevytvárajú pri embryách cicavcov; skôr sa formujú štruktúry nazývané hltanové oblúky a tie sa nespájajú s dýchaním. Táto myšlienkasa zakladala na ďalšie falošné diagramy od Haeckela. Návrat k textu.
  18. Tieto fotografie embryí boli dodané Dr. Michael K. Richardsonom. Pôvodne sa objavili v M.K. Richardson et al., footnote 15, © Springer-Verlag GmbH & Co., Tiergartenstrasse, 69121 Heidelberg, Germany. Tu použité s povolením. Návrat k textu.
  19. M.K. Richardson et al., Haeckel, Embryos, and Evolution, letter to Science 280(5366):983–986, 15 May 1998. Návrat k textu.
  20. B. Alberts et al., Molecular Biology of the Cell, (New York: Garland, 1994), p. 32–33. Návrat k textu.
  21. E.g., the pretentiously named National Center for Science Education, the leading U.S. organization devoted entirely to evolution-pushing—NCSE Reports17(6):14, officially dated Nov/Dec 1997. Návrat k textu.
  22. M.K. Richardson, Haeckel’s Embryos, Continued, letter to Science 281(5381):1289, 28 August 1998. Návrat k textu.
  23. R. Grigg, Fraud Rediscovered, Creation 20(2):49–51, 1998; pozrite aj R. Grigg, Ernst Haeckel: Evangelist for Evolution and Apostle of Deceit, Creation 18(2):33–36, 1996, kde sú zdokumentované ďalšie známe podvody Heackela. Návrat k textu.
  24. T.J. Parsons et al., A High Observed Substitution Rate in the Human Mitochondrial DNA Control Region, Nature Genetics 15:363–368, 1997. Návrat k textu.
  25. L. Loewe and S. Scherer, Mitochondrial Eve: The Plot Thickens, Trends in Ecology and Evolution 12(11):422–423, 1997; A. Gibbons, Calibrating the Mitochondrial Clock, Science 279(5347):28–29, 1998. Návrat k textu.
  26. C. Wieland, A Shrinking Date for ‘Eve’, Journal of Creation 12(1):1–3, 1998. Návrat k textu.
  27. R.L. Dorit, Hiroshi Akashi, and W. Gilbert, Absence of Polymorphism at the ZFY Locus on the Human Y-Chromosome, Science 268(5214):1183–85, 26 May 1995; perspective in the same issue by S. Pääbo, The Y-Chromosome and the Origin of All of Us (Men), p. 1141–1142. Návrat k textu.
  28. D.J. Batten, Y-Chromosome Adam? Journal of Creation 9(2):139–140, 1995. Návrat k textu.
  29. J. Horgan, The New Social Darwinists, Scientific American 273(4):150–157, October 1995; quote on p. 151. Návrat k textu.
  30. Evolution: The Dissent of Darwin, Psychology Today, January/February 1997, p. 62. Návrat k textu.