Explore
Also Available in:
refuting_evolution

Obsah

Predslov & Úvod

1. kapitola: Evolúcia a stvorenie, veda a náboženstvo, fakty a predsudky

2. kapitola: Variácia a prirodzený výber vs. evolúcia

3. kapitola: Chýbajú články

4. kapitola: Evolúcia vtákov?

5. kapitola: Evolúcia veľrýb?

6. kapitola: Ľudia: obraz Boha alebo pokročilé ľudoopy?

7. kapitola: Astronómia

8. kapitola: Ako stará je Zem?

9. kapitola: Je vysvetlenie dizajnu legitímne?

10. kapitola: Záver

Vyvrátenie evolúcie

Príručka pre študentov, rodičov a učiteľov, ktorí čelia najnovším argumentom za evolúciu

autor: , Ph.D., F.M.
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Astronómia

Prvýkrát publikované vo „Vyvrátenie evolúcie“, kapitola 7

Vidieť veľké množstvo materiálov o astronómií v knihe o evolúcií môže byť prekvapivé. Evolúcia však nie je iba o tom, že sa tvory podobné opiciam premenili v ľudí. Evolúcia je filozofia, ktorá sa snaží vysvetliť všetko bez Boha. Preto musí byť aplikovaná aj na pôvod vesmíru a slnečnej sústavy. Preto kniha „Učenie o evolúcií a podstate vedy“ prezentuje prevládajúci evolucionistický pohľad na pôvod vesmíru. Učenie o evolúcií taktiež dúfa, že odstráni opozíciu zavádzajúcim pripodobnením opozície heliocentrizmu (planéty sa pohybujú okolo slnka). Táto kapitola analyzuje typické evolucionistické myšlienky o vesmíre a slnečnej sústave a taktiež preberá Galileov spor.

Teória veľkého tresku

Na strane 52 kniha Učenie o evolúcií tvrdí:

„Pôvod vesmíru je stále jednou z najväčších otázok vedy. Podľa teórie veľkého tresku vesmír vznikol približne pred 10–20 miliardami rokov, kedy bol v horúcom hustom stave. Podľa tejto teórie sa vesmír odvtedy stále rozpína.

„Skoro, v histórií vesmíru, sa hmota, hlavne ľahké častice vodíka a hélia, spojila pomocou gravitačnej príťažlivosti a sformovala bilióny hviezd. Miliardy galaxií, z ktorých je každá vytvorená zhlukom miliárd hviezd, dnes tvoria väčšinu viditeľnej hmoty vo vesmíre.

„Hviezdy produkujú energiu jadrovými reakciami, hlavne fúziou vodíka na vytvorenie hélia. Tieto, ako aj iné procesy, viedli k tvorbe ostatných prvkov.“

Musíme si najprv všimnúť, že aj podľa ich perspektívy, autori priznávajú, že vesmír mal začiatok. Keď to spojíme s princípom kauzality, „všetko, čo má začiatok, má aj príčinu“, tak to logicky znamená, že vznik vesmíru mal príčinu.1

Mnohí kresťania podporujú teóriu veľkého tresku, pretože naznačuje začiatok vesmíru. Iní kresťania však podľa učení Biblie odmietajú veľký tresk.

Veľký tresk učí, že Slnko a mnohé iné hviezdy boli vytvorené pred Zemou, pričom Genesis učí, že boli stvorené počas štvrtého dňa po stvorení Zeme a to iba pred 6000 rokmi a nie 10–20 miliardami rokov v minulosti. Veľký tresk taktiež znamená milióny rokov smrti, chorôb a bolesti pred Adamovým hriechom, čo odporuje jasnému učeniu Písma, a to je neprijateľné pre Biblických Kresťanov. Teória veľkého tresku má taktiež mnohé vedecké problémy, ktoré sú vyznačené v ďalšej časti, pričom celkom dosť sekulárnych astronómov ju odmieta.

Vedecké problémy

Napriek tomu, že citát v knihe Učenie o evolúcií prechádza celkom jednoducho z veľkého tresku ku tvorbe galaxií a hviezd, nie je v skutočnosti také jednoduché. Dr. James Trefil, profesor fyziky na George Mason University vo Virgínii, prijíma model veľkého tresku, avšak priznáva, že má základné problémy:

„Nemali by tam vonku galaxie vôbec byť a dokonca, aj keby tam boli galaxie, tak by nemali byť zoskupené spolu, tak ako sú.“

Potom pokračuje:

„Ukázalo sa, že problém vysvetlenia pôvodu galaxií je jeden z najchúlostivejších problémov kozmológie. Nemali by tam byť, avšak napriek tomu tam sú. Je ťažké vyjadriť hĺbku frustrácie, ktorú táto jednoduchá skutočnosť spôsobuje v niektorých vedcoch.“2

Kreacionistický kozmológ, Dr. John Rankin, taktiež matematicky dokázal vo svojej téze pre získanie titulu PhD., že galaxie by sa nevytvorili z veľkého tresku.3

Tvorba hviezd po údajnom veľkom tresku je taktiež obrovským problémom. Kreacionistický astronóm, Dr. Danny Faulkner, poukázal na to, že:

„… hviezdy sa údajne zhustili z obrovských oblakov plynu a už dlho bolo preukázané, že tieto oblaky sa nemôžu spontánne zrútiť a vytvoriť hviezdy, pretože musia byť nejakým spôsobom potlačené, aby taký proces mohol začať. Bolo podaných niekoľko návrhov, ako by mal taký proces začať a skoro všetky tieto návrhy vyžadujú existenciu hviezd na začiatku [napr. rázová vlna z vybuchnutej hviezdy, ktorá by spôsobila stlačenie neďalekého oblaku plynu]. To je starý problém sliepky a vajca, ktorý nedokáže vysvetliť samotný vznik hviezd.“4

Ďalším problémom je dostatočné ochladenie plynového oblaku na to, aby sa zrútil. To si vyžaduje, aby molekuly vyžarovali teplo. Avšak, ako aj kniha Učenie o evolúcií zdôrazňuje v predchádzajúcom citáte, veľký tresk by produkoval hlavne vodík a hélium, ktoré nie sú vhodné na vytváranie molekúl, okrem H2, ktorý by bol rýchlo zničený pod vplyvom prítomného ultrafialového žiarenia a ktorý si vyžaduje zrnká prachu na to, aby sa mohol vytvoriť – a na vytvorenie zŕn prachu sú potrebné ťažšie prvky. Ťažšie prvky si podľa teórie vyžadujú napred existujúce hviezdy. Znova máme problém sliepky a vajca v tom, že potrebujeme hviezdy na to, aby sme vytvorili hviezdy.

Abraham Loeb z Harvard’s Center for Astrophysics hovorí: „pravda je, že nerozumieme tvorbe hviezd ani na základnej úrovni.“5

Predpoklady

Veľký tresk je v skutočnosti založený na nevedeckom predpoklade, ktorý sa nazýva kozmologický princíp a tvrdí, že to, čo vidí pozorovateľ z vesmíru, nezávisí ani od smeru pozerania, ani od pozície, z ktorej sa pozerá. To znamená, že Zem nie je vôbec špeciálna. Avšak existujú alternatívy k veľkému tresku, ktoré odmietajú tento predpoklad. Jeden bol predložený v knihe Starlight and Time6 od Dr. Russela Humphreysa, fyzika, ktorý pracuje v Sandia Natianal Laboratories v Albuquerque v New Mexico. Dr. Humphreys vyvinul novú kozmológiu, ktorá používa rovnaké teoretické základy ako všetky moderné kozmológie, vrátane veľkého tresku – Einsteinovu všeobecnú teóriu relativity.

Výsledkom toho bola kozmológia, ktorá povoľuje tvorbu vesmíru v Biblickom časovom intervale, ako aj cestovanie svetla k Zemi z hviezd, ktoré sú miliardy svetelných rokov ďaleko. Toto prijateľné riešenie často položenej otázky skeptikov funguje, pretože všeobecná relativita dokazuje, že čas je odlišný v rôznych referenčných rámcoch s rôznymi gravitačnými poľami. Takže vesmír mohol byť stvorený počas normálnych šiestich dní na Zemi, pričom svetlo malo dostatočne veľa času na to, aby cestovalo v mimozemskom referenčnom rámci. Avšak, ako so všetkými vedeckými teóriami, nemali by sme byť príliš dogmatickí, čo sa týka tohto modelu napriek tomu, že vyzerá veľmi dobre.

Slnečná sústava

Kniha Učenie o evolúcií tvrdí na strane 52:

„Slnko, Zem a zvyšok slnečnej sústavy boli vytvorené z oblaku prachu a plynu pred 4,5 miliardami rokov.“

Ako zvyčajne, autori knihy sú dogmatickí v tom, čo sa stalo napriek tomu, že pritom neboli. Táto nebulárna hypotéza má však mnoho problémov. Jedna autorita v tejto problematike to zhrnula nasledovne: „Oblaky sú príliš horúce, príliš magnetické a rotujú príliš rýchlo.“7

Jeden veľký problém môže byť znázornený vynikajúcimi krasokorčuliarmi, ktorí sa točia na ľade. Keď krasokorčuliari priťahujú svoje ruky k sebe, tak sa otáčajú rýchlejšie. Tento efekt je spôsobené tým, čo fyzici nazývajú Zákon zachovania momentu hybnosti. Moment hybnosti = hmotnosť x rýchlosť x vzdialenosť od ťažiska a je vždy konštantný v izolovanej sústave. Keď krasokorčuliari pritiahnu svoje ruky k sebe, vzdialenosť k ťažisku sa zmenší, takže rotujú rýchlejšie, pretože ináč by sa musel moment hybnosti zmeniť. V údajnej formácií nášho Slnka z hmloviny vo vesmíre by rovnaký efekt nastal, keby sa plyny stlačili do stredu, aby vytvorili Slnko. To by spôsobilo, že by Slnko rotovalo veľmi rýchlo. V skutočnosti naše Slnko rotuje veľmi pomaly, pričom sa planéty pohybujú veľmi rýchlo okolo Slnka. Dokonca, aj keď má Slnko 99% hmotnosti slnečnej sústavy, má iba 2% momentu hybnosti. Tento vzor ukazuje jasne opačným smerom ako predpovedaný nebulárnou hypotézou. Evolucionisti sa pokúšali vyriešiť tento problém, avšak známy vedec a odborník na slnečnú sústavu, Dr. Stuart Ross Taylor, povedal v nedávnej knihe: „Definitívny pôvod momentu hybnosti slnečnej sústavy je stále neznámy.“8

Ďalším problémom nebulárnej hypotézy je formácia plynných planét. Podľa tejto teórie, v tom istom čase ako bol plyn pritiahnutý k planétam, prechádzalo mladé Slnko tým, čo sa nazýva fáza T-Tauri. Počas tejto fázy by Slnko vytváralo intenzívny Slnečný vietor, ktorý by bol oveľa intenzívnejší ako v súčasnosti. Tento Slnečný vietor by hnal nadbytočné plyny z práve formujúcej sa slnečnej sústavy a tým pádom by neostalo dostatočné množstvo ľahkých plynov na formovanie Jupitera a ostatných plynových obrov. Tým pádom by skončili tieto štyri plynové planéty oveľa menšie, než ako ich dnes vidíme.9

Heliocentrizmus (a.k.a. geokineticizmus)

Veda vs. náboženstvo?

Ako väčšina svetskej literatúry, kniha Učenie o evolúcií prezentuje celkom zjednodušený a dokonca zavádzajúci záznam Galileovho sporu. Určite to nebol jednoduchý prípad vedy verzus cirkvi (str. 27–30).10 Avšak kniha Učenie o evolúcií nepropaguje často spomínaný skeptický mýtus, že Biblia učí, že Zem je plochá a že táto viera bola rozšírená počas stredoveku.

Izaiáš 40:22 hovorí o „obvodu Zeme“ alebo v talianskom preklade globo. Hebrejské slovo je khûg (חוּג) = sférickosť alebo okrúhlosť. Dokonca aj slovo kruh je dostatočné, predstavte si Neila Armstronga vo vesmíre – pre neho by sférická Zem vyzerala ako kruh bez ohľadu na to, z akého smeru sa pozeral.

Taktiež Ježišove proroctvo o Jeho druhom príchode v Luk. 17:34–36 naznačuje, že vedel o tom, že je Zem okrúhla. Povedal, že rôzni ľudia na Zemi prežijú noc, ráno a poludnie v tom istom čase. To je možné pretože sférická Zem rotuje okolo svojej osi, čo dovoľuje Slnku svietiť na rôzne oblasti v odlišných časoch. Toto proroctvo by však nebolo pochopiteľné, keby Ježiš veril v plochú Zem.

Myšlienka, že Columbus musel vyvrátiť to, že Zem je plochá, je mýtus, ktorý vytvoril Washington Irving vo svojej knihe z roku 1828 The Life and Voyages of Christopher Columbus. Sám otvorene priznal, že to bol mix skutočností a fikcie. Historik J.B. Russel zaznamenal, že skoro všetci kresťanskí učenci, ktorí kedy hovorili o tvare Zeme, súhlasili s jej okrúhlosťou.11

Ako si aj mnohí historici všimli, vedecká komunita bola prvá, ktorá Galileovi oponovala. Prevládajúca „vedecká“ múdrosť jeho doby bola Aristotelova/Ptolemaická teória. Bol to nepraktický geocentrický systém, t.j. so Zemou v strede vesmíru a s ostatnými nebeskými telesami, ktoré mali komplexné obežné dráhy okolo Zeme. Arthur Koestler to podal nasledovne:

„Existovala však silná masa ľudí, ktorých nepriateľstvo ku Galileovi sa nikdy nezmenšilo: Aristotelovci na Univerzitách … . Inovácia je dvojnásobnou hrozbou pre priemerných akademikov: Ohrozuje ich prorockú autoritu a vyvoláva hlboký strach z toho, že by sa ich ťažko vybudovaná viera mohla zrútiť. Akademický „zálesáci“ boli kliatbou pre géniov … bola to táto hrozba – nie Biskup Dantiscus alebo Pápež Pavol III – ktorá zastrašila Kopernika a donútila ho k tichosti… .

„Prvý vážny útok zo strany náboženstva taktiež neprišiel z duchovnej časti, ale od laika – nikto iný ako delle Colombe, vodca [horlivého Aristotelovského] zväzu… .

„Pozemský tvar Mesiaca a existencia Slnečných škvŕn znamenala opustenie [pohanských!] Aristotelových doktrín o dokonalej a nemeniteľnej povahe nebeskej sféry.“12

Naopak, Cirkev bola na počiatku otvorená Galileovým objavom. Jezuitský astronómovia, „intelektuáli katolíckej Cirkvi“, ich dokonca vylepšili. Iba o 50 rokov neskôr sa vyučovali túto teóriu v Číne. Taktiež ochraňovali Johanna Keplera, ktorý zistil, že planéty sa pohybujú po elipsách okolo Slnka. Dokonca Pápež, Pavol V, prijal Galilea v priateľskej audiencie.

Vedúci rímskokatolícky teológ tej doby, Kardinál Robert Bellarmine, povedal, že tvrdiť, že Galileov model je matematicky jednoduchší, dáva „vynikajúci zmysel“ a povedal:

„Keby existoval skutočný dôkaz toho, že Slnko je centrom vesmíru, že Zem je v tretej sfére a že Slnko sa nepohybuje okolo Zeme ale Zem okolo Slnka, tak potom by sme mali pristupovať s veľkou obozretnosťou k vysvetľovaniu pasáží Písma, ktoré sa zdajú, že učia opak, a mali by sme radšej povedať, že sme ich nepochopili namiesto toho, aby sme deklarovali nesprávny názor, o ktorom bolo dokázané, že je pravdivý. Nemyslím si však, že taký dôkaz existuje, keďže žiaden nebol predložený predo mnou.“13

To poukazuje na to, že bolo dovolené, aby ľudia hovorili, že heliocentrický systém bol lepšou hypotézou ako geocentrický. Taktiež vedúci teológ bol pripravený zmeniť svoje chápanie Písma, keby tento systém bol dokázaný – t.j. opraviť svoje zlé chápanie toho, že Písmo učí o Ptolemaickom systéme astronómie. Toto zlé chápanie vzniklo kvôli tomu, že ľudia nepochopili, že Biblické pasáže musia byť pochopené podľa toho, čo sa autor snažil povedať. Ako je ukázané nižšie, pasáže, ktoré hovoria o východe a západe Slnka (napr. Kaz. 1:5), neboli určené na to, aby učili nejaký astronomický model, ako napríklad Ptolemaiov. Skôr opisujú udalosti v pochopiteľnej ale stále vedecky platnej terminológií, ktorú používajú aj dnešní ľudia, takže akýkoľvek čitateľ by chápal, čo je tým myslené.

Ďalším problémom je, že niektorí duchovní podporovali Ptolemaický systém použitím veršov zo Žalmov. Žalmy sú však jasne poetické a nie historické ako Genesis.14 Takže nikdy neboli určené ako základ pre kozmologický model. To by mohlo byť dokázané pri analyzovaní kontextu Žalm 93:1: „Svet je pevne založený, nepohne sa“.

Musíme chápať termíny, ako boli použité Biblickými autormi. Prečítajme si ďalší verš, „Tvoj [Boží] trón je pevný od vekov“, kde je použité rovnaké hebrejské slovo כּוּן (kûn), ktoré je preložené ako „pevné“ [t.j. stabilné, bezpečné, zotrvávajúce, nemusí byť stacionárne, nehnuteľné].

Taktiež je to isté slovo pre „pohnúť“ (מוֹט môt) použité v Žalme 16:8, „nesklátim sa“. Určite by ani skeptici neobvinili Bibliu, že učí, že Žalmista bol priklincovaný na nejaké miesto! Žalmista chcel povedať, že sa neodchýli od cesty, ktorú mu Boh pripravil. Takže fráza „nepohne sa“ môže taktiež znamenať, že Zem sa neodchýli od presnej obežnej dráhy a rotačného vzoru, ktorý jej Boh zadal. Život na Zemi si vyžaduje, aby obežná dráha Zeme bola v presnej vzdialenosti od Slnka na to, aby existovala tekutá voda. Taktiež je rotačná os Zeme pod presne takým uhlom, aby teplotné rozdiely neboli extrémne.

Z vedeckého hľadiska, Ballarmie správne tvrdil, že dôkazné bremeno prináleží navrhovateľom nového systému. Heliocentrický systém bol určite elegantnejší, čo bolo príťažlivé pre Galilea a Keplera, pričom geocentrický systém bol veľmi nepraktický. To však nebolo to isté ako dôkaz. V skutočnosti boli niektoré Galileové „dôkazy“ – napr. jeho teória prílivov – klamlivé.

Vyvrátil Galileo Bibliu?

Galileo bol šokovaný z tejto myšlienky –akceptoval autoritu Biblie vernejšie ako mnohí kresťanskí vodcovia v dnešnej dobe. Je ironické, že štyria hrdinovia heliocentrizmu, ktorých spomína kniha Učenie o evolúcií – Kopernik, Galileo, Kepler a Newton – boli všetci kreacionisti, ktorí verili v mladú Zem. Samozrejme, kniha Učenie o evolúcií túto skutočnosť svojim čitateľom neprezradí!

Galileo a jeho oponenti by sa vyhli všetkým problémom, keby si uvedomili, že všetok pohyb musí byť opísaný podľa nejakého referenčného rámca. Zamyslite sa nad cestovaním vaším autom, ktoré sa pohybuje rýchlosťou 60 km/h. Čo by to znamenalo? Znamenalo by to, že aj vy, aj vaše auto sa pohybujete rýchlosťou 60 km/h z pohľadu Zeme. Avšak z pohľadu auta sa vy v podstate nepohybujete – preto môžete čítať, čo hovorí tachometer, a rozprávať sa s inými pasažiermi. Predstavte si však čelný náraz s iným autom, ktoré sa pohybuje rýchlosťou 60 km/h v opačnom smere. Čo sa vás týka, je to rovnaký prípad, akoby ste sa vy nepohybovali a druhé auto do vás narazilo rýchlosťou 120 km/h – čo je dôvod, prečo sú čelné nárazy najhoršie. Náraz do stojaceho auta nie je ani zblízka tak zlý a zadný náraz s autom, ktoré sa pohybuje rýchlosťou 50 km/h, by bol ako náraz so stojacím autom pri pohybe rýchlosťou iba 10 km/h. Vo fyzike si môžeme vybrať najvhodnejší referenčný rámec, pričom sú všetky rovnako vhodné.

Niektorí skeptici tvrdili, že Biblické pasáže, ako je napríklad Kaz. 1:5, ktoré hovoria, že Slnko vychádza a zapadá, sú chybné. Avšak správne pochopenie Biblického opisu pohybu je určené použitým referenčným rámcom. Musí byť jasné, že Biblia používa Zem, ako svoj vhodný referenčný rámec, ako aj my mnohokrát. Takže obvinenia skeptikov sú absurdné – moderní astronómovia taktiež hovoria o „východe“ a „západe“ Slnka bez toho, aby označili nejaký omyl. Taktiež, keď šofér vidí značku rýchlostného limitu 50 km/h, tak dobre vie, že tých 50 km/h je vzhľadom k Zemi, nie k Slnku! Takže Biblia je viac vedecká, ako jej moderní kritici. Dokonca aj keď vyššie spomínaný Žalm 93:1 neučí o kozmológií, je v skutočnosti vedecky presný – Zemou nemožnou pohnúť relatívne k Zemi! [pozrite tiež Galileo Quadricentennial: Myth vs fact (V angličtine)]

Referencie a poznámky

  1. J.D. Sarfati, If God Created the Universe, Then Who Created God? Journal of Creation 12(1)20–22, 1998. Návrat k textu.
  2. J. Trefil, The Dark Side of the Universe (New York: Macmillan Publishing Company, 1988), p. 3 and 55; see also W. Gitt, What about the big bang? Creation 20(3):42–44, June–August 1998. Návrat k textu.
  3. J. Rankin, Protogalaxy Formation from Inhomogeneities in Cosmological Models, Ph.D. thesis, Adelaide University, May/June 1977. Návrat k textu.
  4. ‘He made the stars also …’ interview with creationist astronomer Danny Faulkner, Creation 19(4):42–44, September–November 1997. Návrat k textu.
  5. Quoted by Marcus Chown, Let There Be Light, New Scientist 157(2120):26–30, (7 February 1998). See also Stars could not have come from the big bang, sidebar, Creation 20(3):42–43, June–August 1998. Návrat k textu.
  6. Russell Humphreys, Starlight and Time (Green Forest, AR: Master Books, Inc., 1994). Návrat k textu.
  7. S.F. Dermott, editor, The Origin of the Solar System, The Origin of the Solar System, by H. Reeves (New York: John Wiley & Sons, 1978), p. 9. Návrat k textu.
  8. S.R. Taylor, Solar System Evolution: A New Perspective (New York: Cambridge University Press, 1992), p. 53. Návrat k textu.
  9. W. Spencer, Revelations in the Solar System, Creation 19(3):26–29, June–August 1997. Návrat k textu.
  10. R. Grigg, The Galileo Twist, Creation 19(4):30–32, September–November 1997. Návrat k textu.
  11. Jeffrey Burton Russell, Inventing the Flat Earth: Columbus & Modern Historians (Praeger, 1991). Prof. Russell našiel iba 5 bezvýznamných spisovateľov počas prvých 1500 rokov kresťanskej éry, ktorí popierali, že Zem je glóbus. Avšak zaznamenáva veľké množstvo spisovateľov, vrátane Tomáša Akvinského, ktorí potvrdili sférickosť Zeme. Taktiež pozrite Creation 14(4):21; Creation 16(2):48–49. Návrat k textu.
  12. A. Koestler, The Sleepwalkers: A History of Man’s Changing Vision of the Universe (London: Hutchinson, 1959), p. 427. Návrat k textu.
  13. Ibid., p. 447–448. Návrat k textu.
  14. Princípy Biblického interpretovania pri jasnom porovnávaní historickej knihy Genesis a poetickej knihy Žalmov sú detailne prebraté v R.M. Grigg, Should Genesis Be Taken Literally? Creation 16(1):38–41, December 1993–February 1994; taktiež poznámka 11. Návrat k textu.