Explore
Online premiere of Dismantled: A Scientific Deconstruction of the Theory of Evolution
Watch for free here between 9AM October 9th - 11:59 PM October 11th EST!
Also Available in:
refuting_evolution

Obsah

Predslov & Úvod

1. kapitola: Evolúcia a stvorenie, veda a náboženstvo, fakty a predsudky

2. kapitola: Variácia a prirodzený výber vs. evolúcia

3. kapitola: Chýbajú články

4. kapitola: Evolúcia vtákov?

5. kapitola: Evolúcia veľrýb?

6. kapitola: Ľudia: obraz Boha alebo pokročilé ľudoopy?

7. kapitola: Astronómia

8. kapitola: Ako stará je Zem?

9. kapitola: Je vysvetlenie dizajnu legitímne?

10. kapitola: Záver

Vyvrátenie evolúcie

Príručka pre študentov, rodičov a učiteľov, ktorí čelia najnovším argumentom za evolúciu

autor:
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Je vysvetlenie dizajnu legitímne?

Prvý krát publikované vo Vyvrátenie evolúcii, kapitola 9

Ako bolo zdôraznené v predchádzajúcich kapitolách, kniha „Učenie o evolúcii“ často odmieta stvorenie ako „nevedecké“ a „náboženské“. Kreacionisti často poukazujú na to, že stvorenie nastalo v minulosti, čiže nemôže byť priamo pozorované experimentálnou vedou – a že to isté platí pre evolúciu. Evolúcia a stvorenie však mohli zanechať nejaké efekty, ktoré sa dajú pozorovať. Táto kapitola preberá kritéria, ktoré sa používajú v každodennom živote na to, aby sa rozhodlo, či niečo bolo zostrojené a aplikuje ich na živý svet. Konečná sekcia preberá otázku, či je dizajn legitímnym vysvetlením pre komplexnosť života, alebo či sa máme odvolávať na prirodzené príčiny v každom prípade.

Ako objavujeme dizajn?

Ľudia objavujú inteligentný dizajn celý čas. Napríklad, keď nájdeme šípky na pustom ostrove môžeme predpokladať, že boli niekym vytvorené, aj keď nevidíme dizajnéra.1

Existuje jasný rozdiel medzi spisom napísaným inteligentnou osobou, napr. Shakespearové hry, a náhodnou sekvenciou písmen ako napríklad WDLMNLTDTJBKWIRZREZLMQCOP.2 Existuje aj jasný rozdiel medzi Shakespearom a opakujúcou sa sekvenciou ako je ABCDABCDABCD. Posledný je príklad poriadku, ktoré musí byť rozlíšené od Shakespeara, ktorý je príkladom špecifickej komplexnosti.

Dokážeme taktiež vidieť rozdiel medzi správou napísanou na piesku a výsledkom pôsobenia vlny alebo vetra. Vytesané hlavy prezidentov U.S.A na Mt. Rushmore sú jasne iné ako rysy spôsobené eróziou. Znova, je to špecifická komplexnosť. Erózia vytvára buď nepravidelné tvary, alebo vysoko usporiadané tvary ako sú napríklad pieskové duny, ale nie hlavy prezidentov alebo písmo.

Ďalším príkladom je program SETI (Hľadanie mimozemskej inteligencie). Bolo by to zbytočné keby neexistoval spôsob zistenia toho, či nejaký druh signálu z vesmíru by bol dôkazom inteligentného zdroja. Kritérium je, znova, signál s vysokým stupňom špecifickej komplexnosti – ten by dokázal, že existuje inteligentný odosielateľ, aj keby sme nemali žiadnu inú predstavu o podstate toho odosielateľa. Dôkazom však nemôže byť náhodná alebo opakujúca sa sekvencia. Prirodzené procesy produkujú rádiový hluk vo vesmíre, pričom pulzary produkujú usporiadané signály. V skutočnosti, ľudia, ktorí túžili veriť v mimozemšťanov si na počiatku mýlili pulzary s inteligentnými signálmi, lebo si plietli poriadok s komplexnosťou. Takže evolucionisti (čo sú skoro všetci zástancovia SETI) sú pripravení použiť vysoko špecifikovanú komplexnosť ako dôkaz inteligencie, keď sa to hodí k ich ideológii. To znova ukazuje, ako niekoho predpojatosť a predpoklady ovplyvňujú jeho interpretácie ktorýchkoľvek dáta. Pozrite Boh a mimozemšťania (v Angličtine) pre ďalšie omyly SETI/UFO.3

Život spĺňa kritéria dizajnu

Život je charakterizovaný vysoko špecifickou komplexnosťou. Vedúca výskumníčka pôvodu života, Leslie Orgel toto potvrdzuje:

„živé veci sú významné svojou špecifickou komplexnosťou. Kryštály ako napríklad granit zlyhávajú pri kvalifikácii života, pretože nemajú dostatok komplexnosti; mix náhodných polyméroch zlyhávajú, pretože nemajú dostatok špecifickosti.“4

Nanešťastie, ako aj v tomto mieste Orgel materialista odmieta spojiť špecifickú komplexnosť a dizajn, napriek tomu, že to je presne kritérium dizajnu.

Aby sme to spracovali lepšie, kryštál je opakujúce sa usporiadanie atómov, takže je usporiadaný. Takéto usporiadané štruktúry majú väčšinou najnižšiu energiu, takže spontánne vzniknú pri dostatočne nízkych teplotách. A informácie v kryštáloch sú predom prítomné v ich stavebných kameňoch; ako napríklad smerové sily medzi atómami. Ale bielkovina a DNA, najnutnejšie veľké molekuly života, nie sú usporiadané (v zmysle opakovania sa), ale majú vysoko špecifikovanú komplexnosť. Bez špecifickosti, ktorá pochádza z mimo systému, tj. programované stroje živých veci alebo inteligentný smer od organického chemika, neexistuje žiadna prirodzená tendencia vytvoriť takéto komplexné špecifické usporiadania. Keď sa spoja ich stavebné kamene (a dokonca aj to si vyžaduje špeciálne podmienky)5, výsledkom je náhodná sekvencia. Rozdiel medzi kryštálom a DNA je ako rozdiel medzi knihou, ktorá neobsahuje nič iné ako ABCD opakované po celej knihe a knihou napísanou Shakespearom. Toto však nezastaví mnohých evolucionistov (nevediac o Orgelovom rozlíšení) v tom, aby tvrdili, že kryštály dokazujú, že špecifická komplexnosť môže vzniknúť prirodzene – jedine čo dokazujú je, že poriadok dokáže prirodzene vzniknúť, čomu neodporuje žiadny kreacionista.6

Informácie

Kritérium dizajnu môže byť vysvetlené aj v pojmoch informácii. Špecifická komplexnosť znamená vysoký obsah informácii. Formálne povedané, informačný obsah, ktoréhokoľvek usporiadania je veľkosť, v bitoch, najkratšieho algoritmu (programu) potrebného na to, aby vygeneroval dané usporiadanie. Náhodná sekvencia môže byť vytvorená krátkym programom:

  1. Napíš náhodné písmeno.
  2. Vráť sa ku kroku č. 1.

Opakujúca sa sekvencia by mohla byť vytvorená programom:

  1. Napíš ABCD.
  2. Vráť sa ku kroku č. 1.

Ale program, ktorý má napísať Shakespearové hry, musí byť dostatočne veľký na to aby vytlačil každé písmeno na správnom mieste.7

Obsah informácii v živých bytostiach je o veľa väčší, ako v tom čo napísal Shakespeare. Ateista Richard Dawkins hovorí:

„V ľudskej bunke je dostatok informačnej kapacity na to, aby sa do nej dala ukladať celá Encyclopaedia Britannica, všetkých jej 30 dielov, a to tri alebo štyri krát.“8

Ak je nelogické veriť tomu, že encyklopédia by mohla vzniknúť bez pomoci inteligencie, tak potom je nelogické veriť tomu, že život mohol vzniknúť bez inteligencie.

Ešte úžasnejšie je to, že živé bytosti majú najkompaktnejší známy systém uskladňovania a vyberania informácii. Je to iba logické, ak mikroskopická bunka ukladá toľko informácii ako niekoľko súborov Encyclopedii Britannici. Aby sme si to lepšie priblížili, množstvo informácii, ktoré by sa dalo ukladať na objemu špendlíkovej hlavičke DNA je ohromujúce. Je to rovnaké množstvo informácii ako v hromade kníh 500 krát vyššej, než vzdialenosť Mesiaca od Zeme, každá z tých kníh s rozdielnym, ale špecifickým obsahom.9

Stroje v živých bytostiach

Na praktickej úrovni, informácie vymedzujú množstvo súčasti potrebných na to, aby stroj fungoval. Odstránenie jednej časti môže narušiť celý stroj, takže existuje minimálne množstvo súčastí, bez ktorých by stroj nedokázal fungovať. Vo svojej knihe Darwinová Čierná Skrinka, biochemik Michael Behe to nazýva neredukovateľnou zložitosťou.10 Dáva príklad jednoduchého stroja: pasť na myši. Tá by nedokázala fungovať bez platformy, držiacu tyč, pružinu, kladivo a príchytku a všetky musia byť na správnom mieste. Ak odstránite iba jednu súčiastku, nebude vôbec fungovať – nemôžete znížiť jej zložitosť bez úplného zničenia jej funkcie.

9771-mousetrap-slovak

Jadrom Beheho knihy je to, že mnohé štruktúry v živých organizmoch prejavujú neredukovateľnú zložitosť oveľa väčšiu ako v pasci na myši alebo ktoréhokoľvek stroja, ktorý bol vyrobený človekom. Napríklad, poukazuje na to, že aj najjednoduchšia forma zraku v ktoromkoľvek živom tvore si vyžaduje veľké zoskupenie chemikálii na správnych miestách, a taktiež systém na vysielanie a spracovanie informácii. Mechanizmus zrážania krvi má taktiež veľké množstvo rôznych chemikálii, ktoré spolupracujú navzájom, tak aby sme nevykrvácali na smrť z malých zranení, a pritom netrpeli zo zrážania celého systému.

Jednoduchá bunka?

Mnohí ľudia si neuvedomujú, že aj tá najjednoduchšia bunka je fantasticky zložitá – aj ten najjednoduchší seba-produkujúci organizmus obsahuje encyklopedické množstvá komplexných špecifických informácií. Mycoplasma genitalium má najmenší známy genóm pomedzi všetkých neparazitických organizmoch a obsahuje 482 génov, ktoré zahŕňajú 580,000 dvojíc báz11 (Prirovnajte 3 miliardy bázových dvojíc v ľuďoch, ako tvrdí kniha „Učenie o evolúcii“ na strane 42). Samozrejme, tieto gény sú funkčné iba v prítomnosti predom existujúcich strojov na prekladanie a kopírovanie, bunkovej membrány, atď. Mycoplasma však dokáže prežiť iba parazitovaním na iné komplexnejšie organizmy, ktoré jej poskytujú mnohé zo živín, ktoré si sama nedokáže zaobstarať. Preto evolucionisti musia predpokladať komplexnejší prvý živý organizmus s ešte väčším počtom génov.

Nedávno sa Eugene Koonin a iní pokúsili vypočítať najnižšie minimálne požiadavky živej bunky a dostali sa k výsledku 256 génov. Ale mali pochybnosti o tom, či by takýto hypotetický tvor dokázal prežiť, pretože takýto organizmus by sotva dokázal opravovať chyby vo svojej DNA, nedokázal by doladiť schopnosti jeho zostávajúcej DNA, nemalo by schopnosť stráviť zložité zlúčeniny a vyžadoval by si obsiahlu zásobu organických živín vo svojom prostredí.12

Molekulárny biológ Michael Denton, písal ako ne-kreacionistický skeptik o Darvinistickej evolúcii, a vysvetľoval čo to všetko zahŕňa:

„Je pravdepodobné, že v žiadnej inej oblasti modernej biológie nie je tak jasná výzva kladená na extrémnu komplexnosť a dômyselnosť biologických adaptácii ako vo fascinujúcom novom molekulárnom svete bunky … . Na to, aby sme pochopili život ako je ukázaný molekulárnou biológiou musíme zväčšiť bunku tisíc milión krát až pokým nebude mať priemer 20 km a nebude sa podobať obrovskej vzducholodi dostatočne veľkej na to, aby prekryla veľké mesto ako Londýn alebo New York. To čo potom uvidíme by bol objekt s jedinečnou komplexnosťou a adaptívnym dizajnom. Na povrchu by sme videli milióny otvorov ako okienká obrovskej vesmírnej lode, ktoré sa otvárajú a zatvárajú na to, aby dovolili prechod nepretržitému prúdu materiálov dnu a von. Keby sme mali vôjsť cez jeden z týchto otvorov, tak by sme sa dostali do sveta zvrchovanej technológie a mätúcej komplexnosti.

„Je vôbec možné aby náhodné procesy mohli vytvoriť realitu, v ktorej najmenší element – funkčná bielkovina alebo gén – boli komplexné za hranicami kapacity našej predstavivosti, realita, ktorá je úplným protikladom náhody, ktorá prevyšuje v každom zmysle čokoľvek vytvorené inteligenciou človeka? Popri úrovni dômyselnosti a komplexnosti, ktorá je prejavená molekulárnymi strojmi života, aj naše najpokročilejšie artefakty vyzerajú nemotorne … .

„Bola by to ilúzia si myslieť, že to čoho sme si vedomí v prítomnosti je viac ako zlomok plného rozsahu biologického dizajnu. Prakticky v každom obore základného biologického výskumu sa objavujú stále sa zvyšujúce úrovne dizajnu a zložitosti stále zrýchľujúcim sa tempom.“13

Na to, aby začal prirodzený výber (diferenciálna reprodukcia) musí existovať aspoň jedna seba-produkujúca entita. Ale ako bolo ukázané vyššie, produkcia čo i len tej najjednoduchšej bunky je mimo dosahu nevedených chemických reakcií. Tak potom nie je prekvapujúce, že „Učenie o evolúcii“ vynecháva akúkoľvek diskusiu o pôvode života, čo sa dá aj ľahko vidieť z obsahu. To je však súčasťou „Všeobecnej teórie evolúcie“ (molekuly k človeku)14 a je často nazývaná „chemickou evolúciou“. Skutočne, pôvod prvého seba-produkujúceho systému je uznávaný mnohými vedcami ako nevyriešený problém pre evolúciu, a preto je to dôkaz pre stvoriteľa.15 Chemické prekážky, ktoré neživá hmota musí prekonať na to, aby vytvorila život sú neprekonateľné, ako už bolo ukázané mnohými kreacionistickými spisovateľmi.16

Dokážu mutácie generovať informácie?

Aj keby sme evolucionistom uznali prvú bunku, problém zvyšovania celkového informačného obsahu ostáva. Na to, aby sme prešli od prvej bunky k človeku znamená nájsť spôsob ako generovať obrovské množstvo informácii – v hodnote miliardy párov báz („písmen“). To zahrňuje recepty na stavanie očí, nervov, kože, kostí, svalov, krvi, atď. V časti o variácii a evolúcii sme ukázali, že sa evolúcia spolieha na chyby kopírovania a prirodzený výber na to, aby generovala požadované nové informácie. Avšak všetky príklady „modernej evolúcie“ prezentované knihou „Učenie o evolúcii“ sú stratou informácii.

To je potvrdené biofyzikom Dr Lee Spetnerom, ktorý učil teóriu informácii a komunikácii na Johns Hopkins University:

„V tejto kapitole prinesiem niekoľko príkladov evolúcie, [tj., momenty, ktoré sú údajne príkladmi evolúcie] najmä mutácie a ukážem, že množstvo informácie sa nezvyšuje. … Ale za celý priebeh svojho čítania literatúry o vedách života, som nikdy neuvidel mutáciu, ktorá pridávala informácie.

„Ukázalo sa, že všetky bodové mutácie, ktoré boli preskúmané na úrovni molekulách znižujú množstvo genetickej informácii a nič k nej nepridávajú.

„NDT [neo-Darvinistická teória] by mala vysvetliť ako sa informácie života hromadili evolúciou. Základný biologický rozdiel medzi človekom a baktériou je v informácii, ktorú obsahujú. Všetky ostatné biologické rozdiely vychádzajú z toho. Ľudský genóm má oveľa viac informácii ako genóm baktérii. Informácie sa nemôžu hromadiť pomocou mutácii, ktoré strácajú informáciu. V podnikaní sa nedajú získať peniaze tým, že sa budú strácať po malých častiach.“17

A to je bez toho aby bolo povedané, že žiadne mutácie nie sú „prospešné“, teda pomáhajú organizmu, aby prežilo. Ale ako bolo ukázané v druhej kapitole, aj zvýšenie rezistencie k antibiotikám a pesticídom je väčšinou výsledkom straty informácii alebo niekedy prenesenie informácii – nikdy nie výsledkom nových informácií. Iné prospešné mutácie zahŕňajú bez-krídlové chrobáky na malých pustých ostrovov – ak chrobáky stratia svoje krídla a nemôžu lietať, tak potom je menej pravdepodobné, že ich vietor odveje do mora.18 Samozrejme to nemá nič spoločné so samotným vznikom letu, čo je to, o čom by mala byť celá evolúcia. Lietanie chrobákov si vyžaduje komplikované pohyby na vygenerovanie vzorov vírenia, ktoré je potrebné na zdvihnutie – bol potrebný sofistikovaný robot na to, aby sa ten pohyb dal simulovať.19

Môže nejaký dôkaz presvedčiť evolucionistov?

Známy Britský evolucionista (a komunista) J.B.S. Haldane tvrdil v 1949, že evolúcia by nikdy nedokázala vytvoriť „rôzne mechanizmy, ako je napríklad koleso alebo magnet, ktoré by boli zbytočné pokiaľ nebudú obstojne perfektné.“20 Preto takéto mechanizmy v organizmoch by mali, podľa jeho názory, potvrdiť, že evolúcia nie je pravdivá. Teda evolúcia spĺňa jedno kritérium, ktoré kniha „Učenie o evolúcii“ tvrdí, že je potrebné pre vedu, a to že existujú testy, ktoré by dokázali potvrdiť jej nepravdivosť („kritérium falšovateľnosti“ od popredného filozofa vedy, Karla Poppera).

Nedávne objavy ukázali, že v skutočnosti existujú „kolesá“ v živých organizmoch. To zahŕňa rotačný motor, ktorý poháňa flagellum baktérie a životný enzým, ktorý vyrába ATP, energetickú „menu“ života.21 Tieto molekulárne motory rozhodne splnili Haldanovo kritérium. Tak isto, korytnačky22, motýľ Monarcha Sťahovavý,23 a baktérie,24 ktoré používajú magnetické senzory na navigáciu spĺňajú Haldanove ďalšie kritérium.

Zaujímalo by ma, či by Haldane zmenil svoj názor keby sa dožil týchto objavov. Mnohí evolucionisti vylučujú inteligentný dizajn „a priori“ (predtým ako zvážia dôkazy), a preto dôkaz, bez ohľadu na to aký je ohromujúci, by nemal žiaden efekt.

Ďalšie divy dizajnu

  • Genetická informácia v DNA môže byť prekladaná iba s niekoľkými rôznymi enzýmami, ktoré sú sami zakódované. Takže kód nemôže byť prekladaný bez produktov prekladu, čo je prudkým kruhom, ktorý zauzľuje teórie pôvodu života. To zahŕňa aj enzýmy s dvojitým sitom na zaistenie toho, že správne aminokyseliny sa spoja so správnym tRNA. Jedno sito odmieta príliš veľké aminokyseliny, popri čom druhé odmieta tie, ktoré sú príliš krátke.25

  • Genetický kód, ktorý je skoro univerzálny pre život na Zemi je najlepší možný pre ochranu proti chybám.26 [taktiež pozri: DNA: úžasné správy alebo väčšinou neporiadok? (v Angličtine)]

  • Genetický kód má absolútne nutné stroje na editovanie, ktoré sú samotné zakódované v DNA. To poukazuje, že systém bol plne funkčný od počiatku – ďalší prudký kruh pre evolucionistov. [taktiež pozri: Seba-replikujúce enzýmy? (v Angličtine)]

  • Ďalší prudký kruh, a takých je viac, je že enzýmy, ktoré vyrábajú aminokyselinu histidín sami obsahujú histidín.

  • Komplexné zlúčené oči niektorých druhov trilobitov (vyhynuté a údajne „primitívne“ bezstavovce) boli úžasne zhotovené. Zahŕňali hadice, ktoré každá z nich smerovala inde na horizont a mali špeciálne šošovky, ktoré zaostrili svetlo z ktorejkoľvek vzdialenosti. Niektoré trilobity mali sofistikovaný dizajn šošoviek, ktorý zahŕňal vrstvu vápenca na vrstve chitínu – materiály s presnými indexmi lomu – a vlnitú hranicu medzi nimi na vytvorenie presného matematického tvaru.27 Stvoriteľ týchto oči je perfektným fyzikom, ktorý aplikoval, čo mi dnes poznáme ako fyzikálne zákony Fermatovho princípu, Snellov zákon lomu, Abbého sínusov zákon a optika dvojlomu.

  • Oči raka sú jedinečné v tom, že sú modelované ako perfektný štvoruholník s presnými geometrickými vzťahmi jednotiek. NASA skopírovala tento dizajn pre svoje teleskopy s X-žiarením.28

  • V kapitole 5 sme riešili úžasný sonarový systém u delfínov. Mnoho netopierov majú taktiež vinikajúco vyhotovené sonarové systémy. Echolokácia u netopierov pri love rýb dokáže zacítiť plutvu riečnej ryby, ktorá môže byť tak tenká ako ľudský vlas a ktorá vychádza iba 2 mm nad povrchom vody. Táto jemná detekcia je možná, pretože netopiere dokážu rozpoznať echo ultrazvuku aj keď je to veľmi blízko seba. Ľudské sonare dokážu rozpoznať echo, ktoré je vzdialené 12 miliontín sekundy od seba, „i keď sa to dá s veľkou snahou znížiť na 6 alebo 8 miliontín za sekundu.“ Netopiere však „relatívne jednoducho“ rozpoznávajú ultrazvukové echo s rozdielom iba 2 až 3 miliontiny sekundy podľa výskumníka Jamesa Simmonsa z Brown University. To znamená, že dokážu rozpoznať objekty „vo vzdialenosti 3/10 milimetra od seba – to je skoro šírka čiary urobenej perom a papieri.“29

  • Nervový systém pijavice používa trigonometrické počítanie na zistenie toho, ktoré svaly pohnúť a o koľko.30

  • Zo svojho vlastného oboru ako špecialista na vibračnej spektroskopii: Existuje dobrý dôkaz toho, že naše zmysly, ktoré cítia chemikálie (čuch) pracujú na rovnakých princípoch kvantovej mechaniky.31

Prečo by mal byť dizajn „nevedecký“?

Skutočný dôvod na odmietnutie vysvetlenie stvorenia je oddanie sa naturalizmu. Ako bolo ukázané v kapitole 1 evolucionisti si zmenili vedu na materialistickú „hru“ a stvorenie/dizajn je vylúčený ich seba-pomáhajúcimi zákonmi.32 Z tohto dôvodu, aj keď kniha „Učenie o evolúcii“ odmieta kreacionistickú vedu ako „nevedeckú“, zdá sa, že je to odvodené zo zákonov hry a nie z nejakého dôkazu.

Dokonca aj niektorí anti-kreacionistickí filozofovi vedy silno kritizovali evolučné vedecké a legálne zariadenie kvôli týmto slovným hrám. Oprávnene poukazujú na to, že by sme sa mali zaujímať o to, či je stvorenie pravdivé alebo nepravdivé než či spĺňa nejaké seba-pomáhajúce kritéria „vedy“.33

Mnohé tieto slovné hry sú protikladné, preto to vedie k otázke, či ich hlavný zámer nie je vylúčiť stvorenie za každú cenu, a nie kvôli logickým dôvodom. Napríklad, „Učenie o evolúcii“ tvrdí na strane 55:

„Myšlienky „kreacionistickej vedy“ vychádzajú z presvedčenia, že Boh stvoril svet – vrátane ľudí a iných živých tvorov – všetko naraz v relatívne nedávnej minulosti. Avšak mnohí vedci z mnohých oborov preskúmali tieto myšlienky a zistili, že nie sú podporené vedou. Napríklad, dôkaz pre mladú Zem je nekompatibilný s mnohými metódami zistenia veku skál. Ďalej, pretože hlavné návrhy kreacionistickej vedy nie sú predmetom testovania a verifikácie, tieto myšlienky nespĺňajú kritéria vedy.“

Definícia „Učenia o evolúcii“ kreacionistickej vede je skoro správna, i keď kreacionisti, ktorí nasledujú Biblické predpoklady by mohli tvrdiť, že rôzne veci boli stvorené v rôznych časoch. „Učenie o evolúcii“ však tvrdí, že myšlienky kreacionistickej vedy boli preskúmané a ukázalo sa, že sú nepodporené, preto tvrdia, že „základné návrhy kreacionistickej vedy nie sú premetom testovania a verifikácie.“ Tak ako mohli byť tieto návrhy preskúmané (testované!) ak nie sú predmetom testovania?

Samozrejme nie je pravda, že veda dokázala, že Zem je miliardy rokov stará – pozrit e kapitolu 8.

Historik a filozof vedy Stephen Meyer usúdil:

„Zatiaľ sme nestretli nič dobrého v základnej logike, aby sme vylúčili dizajn z vedy. Dizajn sa zdá byť takisto vedeckým (alebo nevedeckým) ako jeho evolucionistickí oponenti … .

Otvorenosť k empirickým argumentom dizajnu je teda potrebnou podmienkou plne racionálnej biológie. Racionálna historická biológia nemôže dávať iba otázku: „ktoré materialistické alebo naturalistické evolučné scenáre poskytujú najadekvátnejšie vysvetlenie biologickej zložitosti?“ Ale taktiež aj otázku: „Dokáže lepšie vysvetliť pôvod biologickej zložitosti striktne materialistický evolučný scenár alebo scenár, ktorý zahrňuje nejaký inteligentný vplyv alebo inú teóriu, keď berieme do úvahy všetky relevantné dôkazy?“ Tvrdiť niečo iné je tvrdiť, že materializmus má metafyzickú privilegovanú pozíciu. Keďže neexistuje žiaden dôvod prečo povoliť takýto predpoklad, nevidím žiaden dôvod pripustiť, že teórie pôvodu musia byť striktne naturalistické.“34

Referencie a poznámky

  1. Ken Ham, Is there really a God? How would you answer? Creation 20(3):32–34, June–August 1998. See also the booklet Does God exist? (Creation Ministries International). Návrat k textu.
  2. Príklad náhodnej sekvencie od ateistického evolucionistického propagandistu R. Dawkinsa z knihy, The Blind Watchmaker: Why the Evidence of Evolution Reveals a Universe without Design (New York: W.W. Norton, 1986), p. 47. Návrat k textu.
  3. W. Gitt, God and the Extraterrestrials, Creation 19(4):46–48, September–November 1997. Návrat k textu.
  4. L. Orgel, The Origins of Life (New York: John Wiley, 1973), p. 189. Návrat k textu.
  5. J. Sarfati, Origin of Life: The Polymerization Problem, Journal of Creation 12(3):281–283, 1998. Návrat k textu.
  6. Extenzívna diskusia o informácii a termodynamike sa dá nájsť v C.B. Thaxton, W.L. Bradley, and R.L. Olsen, The Mystery of Life’s Origin (New York: Philosophical Library, Inc., 1984), kapitola 8. Návrat k textu.
  7. Informácie môžu byť definované matematicky spôsobom, ktorý rozlišuje náhodnosť, poriadok a špecifickú komplexnosť. Čo sa týka vysielania signálu, prijímač môže byť vo veľkom množstve možných stavov (Ω0); potom ako je správa prijatá počet možných stavov sa zníži na Ω1. Informačný obsah správy I1 = k ln (Ω01), kde k = Boltzmann’ová konštanta. Od M.W. Zemansky, Heat and Thermodynamics, 4th ed. (New York: McGraw-Hill, 1975), p. 190. Všimnite si, že táto definícia je dôsledná: Pri opakujúcej sa sekvencie máme obmedzenie možností, takže Ω0 je nízka a preto je množstvo informácii je nízke. Náhodne sekvencie taktiež obsahujú nízke množstvo informácii, pretože existuje veľké množstvo náhodných sekvencii (takže Ω1 je skoro tak isto veľké ako Ω0). Návrat k textu.
  8. R. Dawkins, The Blind Watchmaker (New York: W.W. Norton, 1986), p. 115. Návrat k textu.
  9. W. Gitt, Dazzling Design in Miniature, Creation 20(1):6, December 1997–February 1998. Návrat k textu.
  10. M.J. Behe, Darwin’s Black Box: The Biochemical Challenge to Evolution, (New York: The Free Press, 1996). Návrat k textu.
  11. C.M. Fraser et al., The Minimal Gene Complement of Mycoplasma genitalium, Science 270(5235):397–403, 20 October 1995; Perspective by A. Goffeau, Life With 482 Genes, same issue, p. 445–446. Návrat k textu.
  12. W. Wells, Taking Life to Bits, New Scientist 155(2095):30–33, 1997. Návrat k textu.
  13. M. Denton, Evolution: A Theory in Crisis (Chevy Chase, MD: Adler and Adler Publishers, Inc., 1986), p. 328, 342. Návrat k textu.
  14. G.A. Kerkut, Implications of Evolution (Oxford, UK: Pergamon, 1960). Kerkut, ako evolucionista napísal na strane 157: ‘Existuje teória, že všetky živé formy na svete vznikli z jediného zdroju, ktorý sám vznikol z neorganickej formy. Táto teória môže byť nazvaná „všeobecnou teóriou evolúcie“ a dôkaz, ktorý ju podporuje nie je dostatočne silný na to aby nám dovolil aby sme ju považovali za niečo viac ako fungujúcu hypotézu.’ Návrat k textu.
  15. G. Easterbrook, Science and God: A Warming Trend? Science 277(5328):890–893, 1997. Návrat k textu.
  16. S.E. Aw, The Origin of Life: A Critique of Current Scientific Models, Journal of Creation 10(3):300–314, 1996; J.D. Sarfati, Self-Replicating Enzymes? Journal of Creation 11(1):4–6, 1997; C.B. Thaxton, W.L. Bradley, and R.L. Olsen, The Mystery of Life’s Origin (New York: Philosophical Library, Inc., 1984; W.R. Bird, The Origin of Species: Revisited (Nashville, TN: Thomas Nelson, Inc., 1991), Vol. 1, Part 3. Návrat k textu.
  17. L. Spetner, Not by Chance (Brooklyn, NY: The Judaica Press, Inc.), p. 131–132, 138, 143. See review in Creation 20(1):50–51, December 1997–February 1998. Návrat k textu.
  18. C. Wieland, Beetle Bloopers, Creation 19(3):30, June–August 1997. Návrat k textu.
  19. M. Brookes, On a wing and a vortex, New Scientist 156(2103):24–27, 11 October 1997. Návrat k textu.
  20. Dewar, D., Davies, L.M. and Haldane, J.B.S., (1949). Is Evolution a Myth? A Debate between D. Dewar and L.M. Davies vs. J.B.S. Haldane, Watts & Co. Ltd / Paternoster Press, London, p. 90. Návrat k textu.
  21. J.D. Sarfati, Dizajn v živých organizmoch: motory, Journal of Creation 12(1):3–5, 1998. Návrat k textu.
  22. J.D. Sarfati, Turtles—Reading Magnetic Maps, Creation 21(2):30, March–May 1999. Návrat k textu.
  23. J.H. Poirier, The Magnificent Migrating Monarch, Creation 20(1):28–31, December 1997–February 1998. Ale monarchovia používajú magnetické pole Zeme iba na to, aby získali všeobecný smer. Spoliehajú sa však na pozíciu Slnka čo sa týka väčeine ich navigácií. Návrat k textu.
  24. M. Helder, The World’s Smallest Compasses, Creation 20(2):52–53, March–May 1998. Návrat k textu.
  25. Osamu Nureki et al., Enzyme Structure with Two Catalytic Sites for Double-sieve Selection of Substrate, Science 280(5363):578–82, 24 April 1998; perspective by A.R. Fersht, Sieves in Sequence, same issue, p. 541.
    J.D. Sarfati, Decoding and Editing Design: Double Sieve Enzymes, Journal of Creation 13(1):5–7, 1999. Návrat k textu.
  26. J. Knight, Top Translator, New Scientist 158(2130):15, 18 April 1998. Návrat k textu.
  27. K. Towe, Trilobite Eyes: Calcified Lenses, Science 179:1007–11, 9 March 1973; R. Levi-Setti, Trilobites: A Photographic Atlas (Chicago, IL: University of Chicago Press, 1975). See also C. Stammers, Trilobite Technology, Creation 21(1):23, December 1998–February 1999. Návrat k textu.
  28. M. Chown, ‘I spy with my lobster eye’, New Scientist 150(2025):20, 13 April 1996; ‘X-ray lens brings finer chips into focus’, New Scientist 151(2037):18, 6 July 1996. See also J.D. Sarfati: ‘Lobster eyes—brilliant geometric design’, Creation 23(3):12–13, June–August 2001; creation.com/lobster. Návrat k textu.
  29. Simmons was cited in the appropriately titled article, Bats Put Technology to Shame, Cincinnati Enquirer, 13 October 1998. His research paper is J.A. Simmons et al., Echo-delay Resolution in Sonar Images of the Big Brown Bat, Eptesicus fuscus, Proceedings of the National Academy of Science USA 95(21):12647–12652, 13 October 1998. See also P. Weston, Bats: Sophistication in Miniature, Creation 21(1):28–31, December 1998–February 1999. Návrat k textu.
  30. R. Howlett, Simple Minds, New Scientist 158(2139):28–32, 20 June 1998. Vydavatelia na strane 3 toho istého vydania ukázali svoju materialistickú predpojatosť tým, že tvrdili bez najmenšieho dôkazu: „nervové bunky pijavice sa jasne dostali k trigonometrie náhodným a nepriamym hľadaním – evolúcia, kde sa zdá, že ľudia získali matematiku pomocou intelektuálnej snahy. Návrat k textu.
  31. L. Turin, A Spectroscopic Mechanism for Primary Olfactory Reception, Chemical Senses 21:773, 1996; cited in S. Hill, Sniff’n’shake, New Scientist 157(2115):34–37, 3 January 1998. See also J.D. Sarfati, Olfactory Design: Smell and Spectroscopy, Journal of Creation 12(2):137–8, 1998. Návrat k textu.
  32. C. Wieland, Science: The Rules of the Game, Creation 11(1):47–50, December 1988–February 1989. Návrat k textu.
  33. M. Ruse, editor, But Is it Science? Science at the Bar—Causes for Concern, by L. Laudan and The Philosopher of Science as Expert Witness, by P.L. Quinn (Buffalo, NY: Prometheus Books, 1988), p. 351–355, 367–385. Ruse bol filozofom vedy, ktorý najviac ovplyvnil amerických sudcov v tom, že kreacionizmus je „nevedecký“, a Laudan a Quin ako evolucionisti sami dokazujú nepravdivosť týchto chybných argumentoch. Návrat k textu.
  34. J.P. Moreland, editor, The Creation Hypothesis, The Methodological Equivalence of Design and Descent: Can There Be a ‘Scientific Theory of Creation?’ by S.C. Meyer (Downers Grove, IL: InterVarsity Press, 1994), p. 98, 102. Návrat k textu.