Also Available in:
This article is from
Journal of Creation 22(2):114–120, August 2008

Browse our latest digital issue Subscribe

Mýtus plochej Zeme a kreacionizmus

autor:
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Myšlienka, že kresťania raz bežne verili v plochú Zem z teologických dôvodov, je mýtus. Príbeh bol vymyslený, aby propagoval tvrdenie, že kresťania divo oponovali vedeckému pokroku z dôvodu doktrinálnych obmedzení. Hlavnou motivačnou zložkou za propagovaním takéhoto mýtu bolo podoprieť darvinistický svetonázor a podporiť cieľ odstránenia biblického svetonázoru. Neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by podporovali rozšírené tvrdenie, že vedci boli raz prenasledovaní kvôli boju proti viere v plochú Zem, alebo kvôli hlásaniu pohľadu o sférickej Zemi, ktorý bol prijatý už tisícročia.


9972flat-earth-news
Obrázok 1. Zakladateľ a prezident medzinárodnej spoločnosti plochej Zeme, Charles K. Johnson a jeho manželka Marjory Waugh, ako boli ukázaní na prednej strane Správy plochej Zeme v roku 1979. Johnsonov obrázok sa často objavoval v jeho magazíne a v jeho literatúre. Typický titulok z časopisu Správy plochej Zeme (vpravo), kt. Johnson publikoval štyri krát ročne.

Darvinistickí obrancovia niekedy porovnávajú svojich kritikov k ľuďom, ktorí veria v plochú Zem. Faulkner zaznamenáva, že toto tvrdenie je jeden z najčastejších výsmechov, ktoré sa hádže na kreacionistov všetkých druhov dnešnej doby.1 Typickým príkladom je profesor Daniel Dannet, silný antiteista, ktorý s hnevom napísal, že ak kresťania

„…trváte na tom učiť svoje deti falošnosti – že Zem je plochá, že „Človek“ nie je produktom evolúcie pomocou prirodzeného výberu – tak potom musíte aspoň očakávať, že tí z nás, ktorí majú slobodu slova, sa budú cítiť slobodne označiť vaše učenia, ako tie, ktoré rozširujú lži, a budú sa snažiť ukázať to vašim deťom pri najbližšej príležitosti. Náš budúci blahobyt – blahobyt všetkých nás na tejto planéte – závisí od vzdelávania našich potomkov.“2

Google vyhľadávanie výrazov „kreacionisti“ a „plocho Zemci“ (v angličtine) našlo 37100 výsledkov a väčšina z článkov, ktoré boli preskúmané nejakým spôsobom, označovala kreacionistov ako „plocho Zemcov“. Príkladom je Schadewaldovo tvrdenie, že „Plocho-Zemstvo je rovnako dobre podporené duchovne a vedecky, ako je kreacionizmus.“3 A pokračuje:

„Kreacionistické a Plocho-Zemské hnutie majú podobné základy a históriu a obe používali podobné stratégie k propagovaniu svojej viery. Oba v skutočnosti veria, že bojujú proti tomu istému zákulisnému oponentovi.“4

Schadewald potom tvrdí, bez toho, aby citoval akékoľvek empirické dôkazy, že žiadny moderný „Plocho-Zemec“ by neoponoval vyhláseniu viery spoločnosti kreacionistického výskumu (Creation Research Society).4 Ďalší príklad je od Whitinga, ktorý napísal, že kreacionizmus „obsahuje niekoľko variácii…Niektorí veria, že Zem je plochá, alebo je v centre vesmíru.“5

Podľa môjho výskumu veriaci v plochú Zem na západe boli nanajvýš iba hŕstkou ľudí skutočných veriacich a väčšina posledných niekoľkých stúpencov zomrela už pred desaťročiami. Webová stránka o plochej Zemi existuje vo Veľkej Británii, ktorá je v skutočnosti iba diskusnou skupinou o rozličných témach, a žiaden z členov sa nezdá byť Plocho-Zemcom. Najznámejší veriaci v plochú Zem boli členovia náboženskej organizácie vedenej Johnom Dowiem, ktorý v Illinois viedol Zion, malé mesto na pobreží Michiganského jazera.6 Dowie bol zosadený v roku 1906 a skupinu viedol Wilbur Voliva až do jeho smrti v roku 1942. Voliva sa najprv „sústredil na obrátenie svojej kongregácie na vieru v plochú Zem“, potom plánoval obrátiť ľudí, ktorí členmi neboli.7 Zjavne nebol ani dostatočne úspešný s obyvateľmi Zionu. Keď zomrel, organizácia sa rozpadla a hnutie plochej Zemi pomrelo.8

Spoločnosť plochej Zeme v Amerike začala vymierať, keď umrela hlava spoločnosti plochej Zeme, Charles K. Johnson z Lancasteru v Kalifornia 19. marca 2001 vo veku 76 rokov, čím skončila posledná organizovaná spoločnosť plochej Zeme. Johnson sa narodil v Amerike v Texase v roku 1924 a jeho manželka sa narodila okolo roku 1928 v Austrálii (obrázok 1). Súdiac podľa volania cez telefón a korešpondencie s ním bol polo-negramotný.9,10 Jeho listy, ktoré mi posielal – čo sa týka pravopisu, gramatiky a logiky – boli bez výnimky tie najhoršie, ktoré som kedy dostal, vrátane listov, ktoré som dostal od žiakov základnej školy. „Uznával, že jeho vzdelanie bolo neorganizované a že jeho ovládanie gramatiky bolo obzvlášť slabé“, ale tvrdil, že toho prečítal veľa.11

Vzhľadom na to, že pracoval ako letecký mechanik, Johnson považoval svoju myseľ za „celkom logickú a nie tak zle omotanú“ ako väčšina populácie.11 Johnson bol popísaný ako „milý a súcitný“, ale taktiež aj „temperamentný a paranoidný“ človek, ktorý dal celé svoje srdce a svoj skromný plat do práce s plochou Zemou.12 Napriek tomu nikdy nemal viac ako hŕstku nasledovníkov a súdiac podľa mojej korešpondencie s nimi, väčšina z nich bola rovnako nevzdelaná ako Johnson, ktorý bol aj špeciálne antagonistický proti kreacionistickým skupinám ako je napríklad ICR.

Johnson raz tvrdil, že má okolo 100 členov, potom to číslo upravil na 2000 a neskôr na 3000. Väčšina „členov“ boli hľadači kuriozít alebo výskumníci, ako ja, ktorí sa museli pridať do ich spoločnosti, aby sa dostali k ich literatúre pre tento výskum (obrázok 1b).13,14,15 Jeden odhad bol, že počet členov sa pohyboval iba okolo 100,16 čo by bolo pravdepodobné, pretože Johnson povedal dosť jasne, že „hlúpe nemysliace brutálne beštie… ktorých zámer je iba vysmievať sa“, nie sú vítané.17 Jeho neúspech sa najjasnejšie ukázal v tom, že sa nenašiel nikto, kto by bol ochotný pokračovať v jeho práci. Napriek tomu ho média vystavovali veľmi často, dokonca aj naznačujúc, že velil prospešnej organizácii. Johnson mal mnohé neortodoxné myšlienky popri myšlienke plochej Zeme – veril aj tomu, že Zem a Mesiac majú priemer asi 51 km, Zem má tvar disku a hviezdy sú asi tak ďaleko od Zeme ako San Francisco od Bostonu.18,19 Namiesto toho, aby skonvertoval svet k svojej myšlienke, ako predpovedal, jeho hnutie umrelo.20 Prežil väčšinu svojho života pod bodom chudoby a zomrel ako bezdomovec bez peňazí, čím ukončil svoju osamelú výpravu proti tomu, čo nazval mýtom „tukovej gule“.

Mýtus

Podľa typického mýtu, Cirkev učila teóriu plochej Zeme väčšinu svojej histórie ako kozmológiu, ktorú väčšina kresťanov prijala z teologických dôvodov. Keď vedci empiricky dokázali, že Zem je v skutočnosti sférická, Cirkev sa usilovne bránila a prenasledovala týchto statočných vedcov, ktorí zastávali tento nebiblický názor. Schadewald dokonca tvrdil, že „teória plochej Zeme bola od počiatku spojená s kresťanstvom. Mnohí Otcovia Cirkvi boli plocho-Zemci.21 Antiteistický biológ Massimo Pigliucci tvrdil, že „veľkú časť Západnej histórie kresťania zastávali“ geocentrizmus a teóriu plochej Zeme.22

Jeden vedúci text o histórii vedy tvrdil, že sférickosť Zeme bola „prijatá nejaký čas pred vrcholom Gréckeho myslenia. Aristoteles to jasne prehlasoval a Ptolemaios to prepracoval do detailov.“ No keď sa kresťanstvo stalo dominantným, viera v kruhovú Zem bola:

„…zabudnutá na západe na tisíc rokov a bola nahradená imaginárnou konštrukciou zakladanou na údajnom učení Svätého Písma. Sférickosť Zeme bola v skutočnosti formálne odmietnutá Cirkvou a myseľ Západného človeka bola, čo sa týka celkovo tejto veci, posunutá späť k starej popletenej myšlienke mierne „plochej Zeme“ a že Jeruzalem je v strede a všetky kráľovstvá sveta okolo nej, pretože to bol Božsky vybraný stred Zemského disku.“23

Toto tvrdenie je väčšinou opakované v mnohých veľkých referenciách. Typickým príkladom je, ako jedna populárna učebnica píše:

„Stredovek bol temným obdobím pre vývin vedy v Európe. Pri najlepšom učenci robili presné, ale neplodné kópie prác antických autorov popierajúc čokoľvek, čo nesúhlasilo s dogmami Cirkvi. Takéto intelektuálne prostredie potláčalo akýkoľvek vývin kritickej vedeckej analýzy. Predstavy sveta, ktorý sa vyvinul v starodávnom čase, boli premenené, aby súhlasili s učením Cirkvi. Zem sa stala plochým diskom, ktorého stred je Jeruzalem.“24

Jedna hlavná stredoškolská učebnica, ktorá sa široko používala skoro polovicu storočia v štátnych školách, tvrdila, že keď Columbus žiadal o finančnú podporu, aby mohol preplávať na západ a dosiahnuť Juhovýchod Ázie, „vzdelaná rada vyhlásila, že plán je príliš hlúpy na to, aby sa ďalej riešil.“25 Títo vzdelaní duchovní rozhodli, že Columbov cieľ je „absurdný“, pretože je hlúpe veriť, že existujú ľudia na druhej strane sveta, ktorí chodia pätami hore a dole visiacimi hlavami, a pridali, že loď by tam nedokázala docestovať kvôli tomu, že „horúca zóna, cez ktorú by museli prejsť, je oblasť ohňa, kde samotné vlny sú vriace.“25

Táto myšlienka bola bez kritiky opakovaná masmediálnymi publikáciami na desaťročia. Článok odNewsweek tvrdil, že keď

obrázok zo stránky wikipedia.org997215th-century-view
Obrázok 2. Kresba z 15. st. plochej Zeme, ktorá predpokladá, že iba časť sveta je prístupná ľuďom, pretože horúca klíma pri rovníku sa nedá prežiť. Tento pohľad sa snažil kombinovať štylistické vnímanie plochej Zeme s rozšíreným poznaním toho, že Zem je v skutočnosti guľatá.

„…katolícka Cirkev odsúdila Galilea v roku 1632 kvôli jeho kacírskej myšlienke, že Zem je kruhovou guľou, ktorá sa rúti cez vesmír okolo Slnka, jej snaha udržať tradičný ptolemaiský systém plochej Zeme bol odsúdený k zániku. Vek objavovania bol iba jedno storočie starý, a ľudia sa túlali po celej planéte bez toho, aby padali z jej okraja.“16

Jedna z najpredávanejších kníh o histórii vedy tvrdí, že zvedavosť o prirodzenom svete sa skoro úplne vytratila na počiatku stredoveku kvôli nadvláde Cirkvi, ktorá

„…presmerovala starosti „vzdelaných“ ľudí k abstraktným teologickým otázkam. Myšlienky, ktoré boli zasadené Grékmi, museli ostať nečinné na dlhší čas…Jediná prijateľná pravda bola…teologická…a akékoľvek pochybovanie o pracovaní sveta, bolo považované za nadbytočné a nebezpečné pre spásu duše. Stav astronómie bol regresívny 700 rokov od okolo 300 n.l. až 1000 n.l. a o Zemi sa znova myslelo, že je plochá.“26

Jedna učebnica biológie dokonca tvrdila, že až „do 16. st. mnohí Európania verili tomu, že Zem je plochá“ a že „práca astronómov, akými boli Kopernik a Galileo, zapríčinila veľké množstvo protirečenia v tých časoch.“ Výsledkom inkvizície bolo, že

„…niektorí vedci boli popravení kvôli učeniu, že Zem je plochá a že ostatné planéty obiehali okolo Slnka. Dokážete si predstaviť žiť v takom čase, ktorý odrádzal od vedeckej zvedavosti alebo dokonca, kedy to bolo zakázané?“27

Už v roku 1988 bol mýtus opakovaný v najhlavnejších učebniciach napísaných autormi, ktorí sú učiteľmi vedy o Zemi. Timothy Ferris napísal, že to vrátilo vedu mnohé storočia dozadu, kedy učili, že „planéty boli potláčané anjelmi…Hrdá guľatá Zem bola sploštená, takisto ligotajúce sa Slnko.“28 Jeden vedec povedal:

„…v neďalekej minulosti…ľudia si väčšinou mysleli, že Zem je plochá. Objavujúce plavby Kolumbovej éry by mohli byť považované za empirické skúmanie tvaru Zeme.“29

Časom sa stratil populárny mýtus a väčšina kresťanov uznala svoju chybu a prijali sférickú Zem, ale takzvaní fundamentalisti pokračovali vo svojej nemódnej a nevedeckej viere a posmievali sa tým, ktorí prehlasovali pohľad guľatej Zeme.

Ako aj ukážeme, „údajný temný a stredoveký konsenzus plochej Zeme je úplne mytologický“30 (obr. 2). Navyše „rozsiahle množstvo literatúry“ vyvracia tento mýtus, ktorý sa niekedy nazýva „Omyl plochej Zeme“31 V obsiahlej štúdii Columba, Kirkpatrick Sale usúdil, že jeden z najväčších mýtov o Kolumbovi je, že „chcel dokázať, že Zem nie je plochá.“32 Sale usúdil, že „skutočnosťou je, že ktorýkoľvek učený Európan v tom čase a určite ktokoľvek, kto sa zaoberal námorníctvom, vedel, že Zem je guľatá.“32

História mýtu plochej Zeme

Príbeh o tom, že kresťania verili v plochú Zem až do čias Kolumba a aj nejaký čas ďalej, začal ako časť fiktívneho príbehu, ktorý bol povýšený na historický príbeh koncom 19. stor. darvinistom, ktorý ho použil, ako spôsob zosmiešňovania kresťanov.33

Sférický tvar Zeme bol známy aj starovekým Grékom, ktorí dokonca urobili nejaké dobré odhady o jej obvode, ktoré sa nestratili, ako tvrdia hlásatelia mýtu o plochej Zemi. Jedným dobre známym príkladom je Eratosthenes, ktorý odmeral priemer Zeme celkom presne v 3. stor. p.n.l..30 Eratosthenes vypočítal obvod Zeme pomocou geometrie s chybou iba 3,5 %.1 Experimentátori starovekých Grékov poznali tvar Zeme vyhodnotením rôznych dôkazov, ako napríklad tieň Zeme počas zatmenia Mesiaca alebo zmena oblohy pri cestovaní na sever či juh.1 Starovekí Gréci vedeli veľa o astronómií, pretože trávili obrovské množstvo času študovaním oblohy a hviezd kvôli navigácii a pretože sa silno zaujímali o astrológiu.

Kresťanskí teológovia, skoro bez výnimky, takisto prijali skutočnosť, že Zem je sférická. Jediní dvaja kresťania, ktorí boli známi tým, že zastávali teóriu plochej Zeme, boli kacír Lactantius zo 4. stor. a obyčajný egyptský mních Cosmas Indicopleustes zo 6. stor..34 Neskôr boli títo dvaja menej známi a nevplyvní spisovatelia použití ako hlavný dôkaz, že teória o plochej Zemi bol prijatá celou Cirkvou – alebo aspoň veľkou časťou z nej.

Mýtus, že Cirkev „odsudzovala všetkých, ktorí tvrdili, že Zem je guľatá, ako kacírov“, bol „vymyslený dvomi bájkarmi, ktorí pracovali samostatne: Antoine-Jean Letronne, proti kňazský Francúz z 19. stor. a Washington Irving.“35 V skutočnosti bol Irving, americký spisovateľ 19. stor., prvým iniciátorom mýtu o plochej Zemi. V jeho veľmi nespoľahlivej biografií Kolumba s titulomHitória, život a plavby Christofera Kolumba(1828) napísal, že osoby, ktoré vehementne odporovali Kolumbovmu plánu cestovať do Indie, boli duchovní, ktorí verili v plochú Zem. Títo odporovali na základe toho, že jeho loď by padla z okraju Zeme, keď sa bude pokúšať preplávať Atlantický oceán.35

V skutočnosti tí, ktorí oponovali Kolumbovi, vedeli nielen o tom, že Zem je sférická, ale mali aj dobrú predstavu o tom, ako bola veľká – a to bol hlavným dôvodom, prečo oponovali Kolumbovi. Kolumbus a jeho posádka sa nebáli spadnúť z okraja Zeme, ako tvrdil Irving, ale mali strach z cestovania tak ďaleko od suchej Zeme do neznámej časti sveta. Nevedeli, že existuje americký kontinent, a z toho dôvodu Kolumbovi kritici správne verili, že plavba na ďaleký východ by bola príliš dlhá a drahá. Nanešťastie Irving použil veľké množstvo faktov z dôveryhodných referencii, aby sa jeho fikcia zdala byť dobre podporená, čoho dôsledkom bolo, že „verejnosť bola oklamaná a jeho literárna hra bola vnímaná ako história.“36 Pri dôkladnom čítaní Irvinga je jasné, že jeho „história“ bola zámerne vytvorená tak, aby kresťanstvo vyzeralo predpojaté, dogmatické a nevzdelané a aby vedci vyzerali ako objektívni ľudia, ktorí opatrne zvážia dôkazy a nakoniec majú pravdu. Ako Morrison správne usúdil, Irvingov záznam je „zlomyseľným nezmyslom…Sférickosť Zeme nikdy nebola spochybnená. Problémom bola šírka oceánu,“ a Kolumbova opozícia mala v tejto otázke pravdu.37

Mýtus o plochej Zemi použitý na odsúdenie Darwinových skeptikov

Darvinisti už desaťročia argumentujú, že vzhľadom na to, že moderná veda poukázala na pravdu darvinistickej evolúcie, Darwinovi kritici dnes prejavujú úroveň neznalosti a zjednodušujúceho zmýšľania podobného ľuďom v minulosti, ktorí verili v plochú Zem. Príkladom toho je profesor Pigliucci, ktorý napísal, že keby „Spoločnosť plochej Zeme (so sídlom v Kalifornii) získala dostatok podpory, aby naplnila národ svojimi nasledovateľmi“ a stala sa „nutnou silou v lokálnych a národných voľbách“, potom by si mohla

„…časom vyžadovať revíziu všetkých učebných osnov astronómie (a dokazovať), že školy by mali prestať učiť nezmysli o guľatej Zemi a (my by sme mali) varovať študentov, že keby cestovali dosť ďaleko, tak by spadli z okraja planéty. Tento scenár sa zdá byť smiešny. V skutočnosti je to dôvod, prečo sa ľudia skoro v každom priemyselnom štáte vysmievajú situácii Spojených štátov: Vedecké postavenie kreacionizmu nie je o nič lepšie od viery v plochú Zem.“38

Mýtus plochej Zeme ostával v ríši fantázie, kým Darwin nepublikoval svoju knihuPôvod druhov v roku 1859. Russel zaznamenal, že mýtus plochej Zeme bol použitý v druhej polovici 19. stor. vo veľmi úspešnom pokuse poškodiť povesť kreacionistov. Nato, aby poškodil povesť svojich kritikov, Darwin potreboval podporu a keďže dôkazy o vzniku života prirodzenými procesmi neexistovali, boli vyhľadané iné metódy. Malé množstvo spisov tých, ktorí tvrdili, že Cirkev potláčala vedu, špeciálne tvrdenia o plochej Zemi, boli zneužité oponentmi kreacionizmu.39 Pokúšali sa podporiť svoje tvrdenia zneužitím nevýznamných spisov Lactantiusa a Indicopleustesa, ktorí

„…boli vyhovujúcimi symbolmi, ktorí mohli byť použití, ako zbrane proti anti-darvinistom. V 70. rokoch 19. stor. začal byť vzťah medzi vedou a teológiou vykreslený pomocou vojenských metafor. Filozofovia (propagandisti osvietenstva), hlavne Hume, zasadili semeno pochybnosti tým, že naznačovali, že vedecké a kresťanské pohľady sú protikladné. August Comte (1798-1857) argumentoval, že ľudstvo usilovne bojovalo v snahe dostať sa k stavu, kde vládne veda. Jeho nasledovníci propagovali dôsledok tejto myšlienky, podľa ktorej čokoľvek, čo bráni príchodu kráľovstva vedy, je zaostalé. Ich systém hodnôt považoval postup smerom k vede za „dobro“, takže čokoľvek, čo môže brániť postupu v tom smere, je „zlo“.“40

Evolucionisti nasledovne povýšili mýtus na úroveň populárnej historickej skutočnosti v dvoch najznámejších knihách, ktoré obhajujú darvinizmus a útočia na kresťanstvo:História konfliktu medzi náboženstvom a vedou napísaná Johnom Draperom,41 a História bojovania vedy s kresťanskou teológiou, ktorú napísal Andrew Dickson White42 (Obrázok 3). Obidva autori použili hojné odkazy a tým, že „vzdelaná verejnosť videla také množstvo významných vedcov, filozofov a učencov v súlade, tak usúdila, že musia mať pravdu.“ Dôvodom, prečo boli v súlade, bolo, že si od seba kopírovali.43

Draper a White sa silne spoliehali na Cosma Indicopleusta vo svojom tvrdení, že Cirkev otvorene prijala kozmológiu o plochej Zemi. White do podrobností vysvetľuje Cosmovu kozmológiu „plochej rovnobežníkovej Zeme obklopenej štyrmi morami“.44 White nasledovne nepravdivo usúdil, že Cosmova idea plochej Zeme bola prijatá Cirkvou, akoby bola prakticky inšpirovaná,

„…a netrvalo dlho, kým bola považovaná za pevnosť Biblickej pravdy. Niektorí z najpoprednejších ľudí Cirkvi sa venovali podporovaniu tejto myšlienky novými textmi a vypracovaniu nových spôsobov teologického myslenia; veľké množstvo verných ju považovalo za priamy dar od Všemohúceho.“45

Nanešťastie „mnohí autori, veľkí či malí, pokračujú v myšlienkovej línii Drapera a Whitea až do dnešného dňa.“43 Jedným z moderných príkladov je Hakim, ktorý tvrdí, že Cosmová kozmológia obdĺžnikovej (dĺžka dvakrát väčšia ako šírka) plochej Zeme sa stala dominantným pohľadom počas stredoveku.46

Jeffrey Burton Russell, profesor histórie z „University of California at Santa Barbara“ úspešne poukázal, že argumenty Drapera a Whitea boli úplne nesprávne v jeho klasickej štúdii tejto problematiky. Starostlivo zaznamenáva, že celá Cirkev odmietla teóriu o plochej Zemi a Cosmove spisy boli skoro úplne odignorované. Russell taktiež preskúmal veľké časti učebníc a zistil, že v čase pred rokom 1870 väčšinou obsahovali pravdivý záznam, ale po roku 1880 väčšina učebníc bez kritiky opakovala mylné tvrdenia Irvinga, Drapera a Whita. Russell došiel k záveru, že Irving, Draper a White boli hlavnými spisovateľmi, ktorí boli zodpovední za zavedenie nepravdivého mýtu o plochej Zemi, ktorý sa používa dodnes.

Známy harvardský profesor Stephen Jay Gould zo skúmania ich spisov došiel k záveru, že hlavným cieľom Drapera a Whita bolo diskreditovať kresťanov, ktorí oponovali Darvinizmu.47 Draperov anti-katolícky a anti-náboženský postoj bol tak silný, že keď zomrel jeho synovec, „jeho sestra položila modlitebnú knižku chlapca na Draperov tanier pri raňajkách“, čo rozzúrilo Drapera do takej miery, že ju vyhnal z domu, čím ju permanentne odcudzil od rodiny.48 Podľa Russella, Draper „nestrpel akúkoľvek opozíciu“, vo veciach týkajúcich sa náboženstva. White, nespokojný bývalý kresťan z episkopálnej cirkvi, bol profesorom na univerzite v Michigane a neskôr sa stal prezidentom v „Cornell University“.

Tieto tri knihy „zafixovali vo vzdelaných mysliach myšlienku, že „veda“ bojuje za slobodu a vývoj proti poverám a nátlaku „náboženstva“.“49 Draperová kniha je „zaradená medzi najväčšie úspechy tlače v 19. stor.“ a Whitova kniha sa dodnes stále tlačí.50 Draperová kniha bola znovu vytlačená priemerne každý rok počas jednej polovice storočia potom, čo bola publikovaná iba v Spojených Štátoch. Vo Veľkej Británii bola vytlačená 21 krát počas 15 rokov a bola prekladaná na celom svete.51

Lindberg a Numbers napísali, že Whitová kniha „dokázala vštepiť do verejnosti zmysel nepriateľského vzťahu medzi vedou a náboženstvom“ viac ako akákoľvek iná kniha.39 Noble napísal, že mýtus o plochej Zemi

„…sa stal rozšírenou bežnou znalosťou v rokoch medzi 1870 a 1920, čo bolo dôsledkom „vojny medzi vedou a náboženstvom“, kedy pre mnohých intelektuálov v Európe a v U.S.A sa celé náboženstvo stalo synonymom s poverami a veda sa stala jediným legitímnym zdrojom pravdy. Bolo to počas posledných rokov 19. stor. a prvých rokov 20. stor., kedy sa stala Kolumbova plavba rozšíreným symbolom márnosti náboženskej predstavivosti a oslobodzujúcej moci vedeckého empirizmu.“52

Gould taktiež usúdil, že konflikt stvorenie-evolúcia bol tým, ktorý priviedol na svet mýtus náboženskej vojny proti vede:

„Ďalšou zaujímavou podobnosťou je, že obaja (Draper a White) rozvinuli svoj základný model vedy vs. teológie v kontexte vplyvného a moderného boja, ktorý sa ľahko dá vidieť vo svetle – boj za evolúciu, špecificky za Darwinovu svetskú verziu, ktorej základom je prirodzený výber. Nebol to problém, hlavne odvtedy, ako Galileo oponoval tradičnému pohľadu najhlbšieho významu ľudského života a tým sa spojil s doménou náboženského skúmania. Nebolo by prehnané povedať, že darvinistická revolúcia v 19. stor. priamo spustila túto vplyvnú konceptualizáciu západnej histórie, ako vojnu medzi dvomi taxonomickými kategóriami, ktoré sú označované ako veda a náboženstvo.“47

9972warfare-science-theology
Obrázok 3. Naľavo: Lacný výtlačok vplyvnej Whiteovej knihy z roku 1955. Jedna z mnohých vydaní, odkedy vyšla kniha prvý krát v 19. st.. Všimnite si Whiteové štyri tituly, dva z amerických škôl, jedna z Oxfordu v Anglicku a jedna s Jene v Nemecku, kde učil aj významný Nemecký Darvinista Ernst Haeckel. Vpravo: Titulná strana z Draperovho bestselleru z roku 1875, ktorý bol taktiež vydaný niekoľko krát. Draper bol jeden z prvých historikov, ktorí popularizovali mýtus, že Kresťanstvo bojovalo proti vedeckému pokroku počas celej svojej histórie.

Ich argumentom bol, že takisto ako Cirkev hlúpo oponovala vede pri dokazovaní toho, že Zem je guľatá, tak kresťania rovnako robia tú istú chybu dnes, keď oponujú darvinizmu.33 V krátkosti obhajcovia darvinizmu, ktorí sa vysmievajú svojim kritikom, že sú ako veriaci v plochú Zem, boli oklamaní mýtom, ktorý pomohli vytvoriť samotní darvinisti. V skutočnosti Draperová kniha vďačí za svoj úspech hlavne „kontroverzii o evolúcii a zostupu človeka“.51 Kniha poskytla muníciu sekulárnej vojne proti kreacionistom, čo bolo nutnou taktikou, pretože vedecké argumenty podporujúce darvinizmus boli veľmi slabé.

V 80. rokoch 20. stor. už mnohé učebnice a encyklopédie opravili mýtus plochej Zeme, ale napriek tomu bol stále opakovaný, dokonca aj po knihe Jefferyho Burtona Russella z roku 1991. V známej knihe bádateľ z „Oxford university“, bývalý knihovník Kongresu a profesor na „University of Chicago“ Daniela Boorstina napísal v kapitole s názvom „väzenie kresťanskej dogmy“, že po Ptolemaiskej ére kresťanstvo dobylo väčšinu Európy a dôsledkom toho vznikol

„celoeurópsky fenomén učeneckej amnézie, ktorá postihla kontinent od 300 p.n.l. až po 1300 p.n.l.. Počas týchto storočí kresťanská viera a dogma potláčala užitočný obraz sveta, ktorý bol pomaly, bolestivo a úzkostlivo nakreslenými starovekými geografmi.“53

Namiesto toho Boorstin píše, že existovali „jednoduché diagramy, ktoré autoritatívne deklarovali skutočný tvar sveta.“ V kapitole s názvom „Návrat plochej Zeme“ Boorstin dokonca tvrdí, že skoro každý kresťan veril, že Zem je plochá, okrem „niekoľko kompromisných duší“, ktoré prijali sférický tvar Zeme z geografických dôvodov, pričom stále popierali existenciu antipodických obyvateľov z teologických dôvodov.54 Antipodický obyvatelia boli tí ľudia, ktorí žili dole hlavou na druhej strane Zeme.

Záver

Mýtus o plochej Zemi bol vytvorení intelektuálmi v pokuse diskreditovať darwinových skeptikov. Tento ťah naznačuje nedostatok presvedčivých vedeckých dôkazov darvinizmu, ktoré existovali v tom čase. Darvinisti, sekularisti a iní videli v mýte plochej Zeme „silnú zbraň“ proti skeptikom:

„Keby kresťania stáročia tvrdili, že Zem je plochá napriek jasnému dôkazu, ktorý bol k dispozícii, tak by neboli iba nepriateľmi vedeckej pravdy, ale boli by opovrhnutiahodnými a úbohými nepriateľmi. Chyba, ktorá existovala iba ako semienko v čase Kopernika a bola zasadená v Irvingom a Letronnom v 19. stor., bola teraz polievaná progresivistami do bujného a zamotaného porastu. Chyba bola teda priradená k ešte väčšej kontroverzii – k údajnej vojne medzi vedou a náboženstvom.“55

Napriek tomu, že mýtus plochej Zeme bol efektívne odhalený Russellovou vedeckou štúdiou v roku 1991, stále sa používa ako tvrdenie, že kresťanstvo dlho počas svojej histórie prenasledovalo vedcov.7 Youngson napríklad tvrdil, že Bruno bol upálený za to, že zastával vedecké myšlienky vrátane popierania viery, ktorej sa držala Cirkev, „že Zem je plochá a je podopretá piliermi.“56 Historik astronómie John North usúdil, že mýtus plochej Zeme je stále „známym mýtom – podporovaným, ako sa zdá, učiteľmi malých detí – o tom, že Kolumbus zistil, že Zem je guľatá.“57

Tým, že citujú iba druhotné zdroje, propagandisti mýtu plochej Zeme urobili to, z čoho obviňovali Cirkev – a z čoho ju obviňujú dnes darvinisti – a ako dôsledok toho vytvorili „teleso falošných znalostí tým, že sa radili sami so sebou namiesto toho, aby sa radili s dôkazmi.“58 Táto história jasne nepodporuje vojnu náboženstva proti vede, ale naopak vojnu evolucionistických propagandistov proti náboženstvu. Skutočnosť, že White a „jeho napodobňovatelia skreslili históriu tak, aby poslúžila ideologickým cieľom, ktoré oni zastávali“ je iba jedným z príkladov tejto vojny materialistov proti kresťanstvu.39

Poďakovanie

Rád by som poďakoval Wilburovi Entzovi, Johnovi UpChurchovi, Jody Allenovej a Clifford Lillo za ich pomoc.

Referencie:

  1. Faulkner, D., Creation and the flat earth: Columbus and modern historians, Creation Matters 2(6):1, 1997. Návrat k textu.
  2. Dennett, D., Darwin’s Dangerous Idea: Evolution and the Meaning of Life, Simon & Schuster, New York, p. 519, 1995. Návrat k textu.
  3. Schadewald, R., Scientific creationism, egocentricity, and the flat earth, Skeptical Inquirer, p. 41, Winter 1981. Návrat k textu.
  4. Schadewald, ref. 3, p. 42. Návrat k textu.
  5. Whiting, J., Charles Darwin and the Origin of the Species, Mitchell Lane Publishers, Hockessin, DE, p. 42, 2006. Návrat k textu.
  6. Gardner, M., Chapter 2: Flat and hollow in Fads & Fallacies in the Name of Science, Dover, New York, pp. 16–17, 1957. Návrat k textu.
  7. Garwood, C., Flat Earth: The History of an Infamous Idea, Macmillan, London, p. 204, 2007. Návrat k textu.
  8. Cohen, D., Is the earth flat or hollow? Science Digest, pp. 62–66, November 1972. Návrat k textu.
  9. Johnson, C., 1980. Letter to author dated January 1. Návrat k textu.
  10. Day, R., Documenting the Existence of ‘The International Flat Earth Society’, 1993; talkorigins.org/faqs/flatearth.html. Návrat k textu.
  11. Garwood, ref. 7, p. 318. Návrat k textu.
  12. Garwood, ref. 7, pp. 326–327. Návrat k textu.
  13. Jelf, M., Really! The earth is flat, Independent Press-Telegram, Long Beach, CA, p. R-4, 18 November 1973. Návrat k textu.
  14. Associated Press, A hoax, says flat-earther, The Toledo Blade, 23 December 1986. Návrat k textu.
  15. Gates, D. and Smith, J., Keeping the flat-earth faith, Newsweek, p. 12, 12 July 1984. Návrat k textu.
  16. Anonymous, The flat earthers, Newsweek, p. 8, 13 January 1969. Návrat k textu.
  17. Garwood, ref. 7, pp. 327–328. Návrat k textu.
  18. Schadewald, R., The plane truth, TWA Ambassador 10(12):42, 1977. Návrat k textu.
  19. Roe, J., Seen a lake with a hump? Detroit Free Press 147(267):1B, 1978. Návrat k textu.
  20. Schadewald, R., The hollow earth catalogue, TWA Ambassador 12(4):42, 1979. Návrat k textu.
  21. Schadewald, ref. 3, p. 44. Návrat k textu.
  22. Pigliucci, M., Denying Evolution: Creationism, Scientism, and the Nature of Science, Sinauer Associates, Sunderland, MA, p. 38, 2002. Návrat k textu.
  23. Singer, C., Studies in the History and Method of Science, Clarendon Press, Oxford, p. 352, 1917. Návrat k textu.
  24. Holt-Jensen, A., Geography: It’s History and Concepts—A Student Guide, Harper and Row, London, p. 11, 1980. Návrat k textu.
  25. Steele, J.D. and Steele, E.B, A Brief History of the United States, American Book Company, A Barne’s Historical Series, New York, p. 21, 1885. Návrat k textu.
  26. Gleiser, M., The Dancing Universe: From Creation Myths to the Big Bang, A Dutton Book, p. 59, 1997. Návrat k textu.
  27. Raver, J., Biology: Patterns and Processes of Life, J.M. LeBel Publishers, Dallas, TX, p. 89, 2004. Návrat k textu.
  28. Ferris, T., Coming of Age in the Milky Way, William Morrow, New York, p. 45, 1988. Návrat k textu.
  29. Erlichson, H., Science for generalists, American Journal of Physics 67(2):103, 1999. Návrat k textu.
  30. Gould, S., Chapter 4: The late birth of a flat earth in Dinosaur in a Haystack, Harmony Books, New York, p. 41, 1995. Návrat k textu.
  31. Whitaker, R.J., Columbus’ earth was never flat, American Journal of Physics 67(9):753, 1999. Návrat k textu.
  32. Quoted in Sanoff, A., The myths of Columbus, U.S. News and World Report, p. 74, 8 October 1990. Návrat k textu.
  33. Russell, J.B., Inventing the Flat Earth, Praeger, New York, 1991. Návrat k textu.
  34. Gould, ref. 30, p. 42. Návrat k textu.
  35. Cahill, T., Mysteries of the Middle Ages: The Rise of Feminism, Science, and Art from the Cults of Catholic Europe, Nan A. Talese/Doubleday, New York, p. 224, 2006. Návrat k textu.
  36. Russell, ref. 33, p. 52. Návrat k textu.
  37. Morrison, S.E., Admiral of the Ocean Sea: A Life of Christopher Columbus, Little, Brown and Company, Boston, MA, p. 89, 1942. Návrat k textu.
  38. Pigliucci, ref. 22, p. 177. Návrat k textu.
  39. Lindberg, D.C. and Numbers, R.L., Beyond war and peace: a reappraisal of the encounter between Christianity and science, Perspectives on Science and Christian Faith 39(3):141, 1987. Návrat k textu.
  40. Russell, ref. 33, p. 35. Návrat k textu.
  41. Draper, J., The History of the Conflict Between Religion and Science, D. Appleton, New York, especially pp. 152–157, 1874. Návrat k textu.
  42. White, A.D., A History of the Warfare of Science with Theology in Christendom, (Reprinted by George Braziller, New York, 1955), especially pp. 89–98, 1896. Návrat k textu.
  43. Russell, ref. 33, p. 46. Návrat k textu.
  44. White, ref. 42, pp. 92–96. Návrat k textu.
  45. White, ref. 42, p. 95. Návrat k textu.
  46. Hakim, J., The Story of Science: Aristotle Leads the Way, Smithsonian Books, Washington, D.C, p. 203, 2004. Návrat k textu.
  47. Gould, ref. 30, p. 47. Návrat k textu.
  48. Russell, ref. 33, p. 37. Návrat k textu.
  49. Russell, ref. 33, p. 38. Návrat k textu.
  50. Gould, ref. 30, p. 44. Návrat k textu.
  51. Russell, ref. 33, p. 41. Návrat k textu.
  52. Noble, D., Foreward in Jeffrey Burton Russell Inventing the Flat Earth, Praeger, New York, p. x, 1991. Návrat k textu.
  53. Boorstin, D., The Discoverers, Random House, New York, p. 100, 1983. Návrat k textu.
  54. Boorstin, ref. 53, p. 108. Návrat k textu.
  55. Russell, ref. 33, p. 43. Návrat k textu.
  56. Youngson, R., Scientific Blunders, Carrol and Graff, New York, p. 282, 1998. Návrat k textu.
  57. North, J., The North History of Astronomy and Cosmology, Norton, New York, p. 226, 1995. Návrat k textu.
  58. Russell, ref. 33, p. 44. Návrat k textu.

Helpful Resources