Share
A- A A+

Article from:

Creation  Volume 24Issue 2 Cover

Creation 24(2):16–19
March 2002

Creation magazine print - 1 yr new subn


US $25.00
View Item
Darwin: The Voyage that Shook the World (Video Download)


US $11.50
View Item

Vlak evolúcie prichádza

(ehm, ide zlým smerom)

autor:
preložil: Jarier Wannous

9669train

stock.xchng

Atmosféra v preplnenej prednáškovej sále bola plná zvedavých očakávaní. Bolo to koncom sedemdesiatych rokov 20 st., prvé radostné dni kreacionistického hnutia v Južnej Austrálii. Debata Evolúcia vs. Stvorenie, ktorej som sa mal zúčastniť, pred asi 40 učiteľmi prírodovedy a ktorá zahŕňala prominentných akademických evolucionistov sa diala prvý krát v regióne.

Ako popri mne prechádzali slová živej konverzácie, zistil som, že môj budúci oponent stojí iba niekoľko metrov po mojej ľavej strane. Bol to docent populačnej biológie. Práve rečnil malej skupinke svojich priaznivcov, zjavne netušiac že jeho kreacionistický protagonista ho môže počuť.

„Toto je naozaj frustrujúce“, počul som ho vravieť. „Cítim sa ako astronaut, ktorý sa vrátil späť z Mesiaca, uvidel sférickú Zem, a teraz má debatovať s niekým, kto sa snaží presvedčiť ľudí, že Zem je plochá. V mojej práci vidíme ako sa evolúcia deje pred našimi očami.“

V tej dobe, predtým ako boli kreacionistické argumenty dobre zverejňované, bolo pochopiteľné, že by takýmto spôsobom premýšľal. Učitelia biológie mohli byť ospravedlnení za podporovanie takejto naivnej viery. Jednoducho predpokladali, že viditeľné genetické zmeny v mnohých druhoch živej populácie sú jasným prejavom, že evolúcia mikróbu k človeku je fakt. Dajme tomu iba dostatočne veľa času, a tadá, takéto „mikro“ zmeny by sa nahromadili, neustále filtrované a nasmerované prirodzeným výberom. Zdalo sa byť jasné a logické predpokladať, že tieto „malé kroky“ sa budú neustále hromadiť pokým nezavedú k „makro“ zmenám – teda naozaj veľkým skokom typu žaba-princ, ryba-filozof, niečo tohto typu. (Ako však ukážeme neskôr v tomto článku, pravý opak je pravda.)

Z takéhoto uhla pohľadu, zmätená frustrácia tohto lektora biológie môže byť ľahko pochopená, lebo si myslel, že často vidí malú časť toho, čo sa časom stane veľkou zmenou. Musíme pochopiť, že väčšina evolucionistov dodnes rozmýšľa takýmto spôsobom. Čo je pravdupovediac dôvodom, prečo zvyčajné odpovede, ktoré dáva väčšina biblicky veriacich ľudí, sú neadekvátne, keď čelia výzve biologických zmien.

Napríklad, oponent môže povedať: „Komáre vyvinuli rezistenciu proti DDT počas iba 40 rokov. Ak toto nie je evolúcia, ktorá sa deje pred našimi očami, tak potom čo je tou evolúciou?“ Väčšina reakcií kresťanov sa zameriava na množstvo zmien. Napríklad by odpovedali: „No, to je iba zmena v samotnom druhu.“ alebo by povedali: „Ale komár je stále komárom, nie? Nezmenil sa komár na nič iné.“

Obidve odpovede sú pravdivé, ale nie sú adekvátne, a málokedy zapôsobia na oponenta, ktorý si pomyslí: „Nuž, to je iba spôsob ako sa kresťania tomu vyhýbajú. Evolúcia potrebuje milióny rokov, a tu máme všetku tú zmenu za iba 40 rokov. Takže, dajme tomu milión rokov a predstavme si potom akú zmenu budeme mať!“

Analógia, ktorú som mnoho rokov používal aby som toto vysvetlil na verejných prednáškach je o vlaku. Predstavte si, že vidíte ako vlak vychádza z nejakej stanici, napríklad z Miami, Florida a ktorý smeruje na sever do Chicaga.1 Vzdialenosť, ktorú uvidíte, že vlak prejde je iba niekoľko stoviek metrov. Ale môžete logicky predpokladať, že ak mu dáme dosť času, tak vlak skončí v Chicagu. Videli ste rozumný dôkaz, ktorý nasvedčuje, že vlak dokáže prekonať celú cestu, a nemusíte vidieť ako celú cestu prechádza. To je presne to ako evolucionisti vidia malé zmeny (Väčšinou nazývané „mikro-evolúcia“, ale pozrite nižšie), ktoré sa dejú všade okolo nás. Ak sa komár zmenil máličko počas 40 rokov, nemusíme vidieť ako sa zmení v slona – už bolo ukázané, že to v princípe dokáže prejsť rovnako radikálnu cestu.

To čoho si musíme byť vedomí, a na čo máme zameriavať svoje odpovede, ako vravím svojím poslucháčom, nie je množstvo zmien, ale smer zmeny. Nie je to iba o tom, že vlak neišiel dostatočne ďaleko, ale o tom, že išiel zlým smerom. Napriek tomu, že druhy zmien, ktoré pozorujeme v súčasnosti sa dajú prispôsobiť štruktúre evolúcii, tak ako aj uvidíme, sú preukázateľne pravým opakom tých, ktoré evolúcia skutočne potrebuje aby dala nejaký náznak pravdivosti svojmu vierovyznaniu.

Tak aj keď vidíte, že vlak odchádza zo stanice v Miami, ak je skutočnosť to, že nesmeruje na sever k Chicagu, ale smeruje opačným smerom tam, kde by železnica (ak tam vôbec je) končila v oceáne, tak potom sa nikdy do Chicagu nedostane. Čas nevyrieši tento problém, keďže v princípe je to nemožné dosiahnuť Chicago vlakom, ktorý ide opačným smerom. Takisto, keď poukážeme ľuďom, že „vlak evolúcie“ (lepšie povedané vlak biologických zmien) smeruje dole, nie hore, tak potom čím viac času máme, tým sa stane celý scenár evolúcie menej pravdepodobným.

Predtým ako vysvetlím, čo tým myslím, že biologické zmeny majú „smer“, tak sa s vami podelím o dôvod, ktorý ma priviedol k napísaniu tohto článku. Bola to recenzia knihy2 napísanú známym evolučným biológom Dr. Jerry Coyne, z Univerzity v Chicagu, ktorý nemohol odolať možnosti napadnúť kreacionistov.3 Prekvapivo, Coyne sám používa analógiu vlaku, a tým posilňuje moju pointu o tom ako vidia túto otázku evolucionisti. I keď jeho zámer je zosmiešniť kreacionistov, tak nechtiac poskytuje veľkú príležitosť aby bolo ukázané ako je tento spôsob myslenia zle postavený.

Kniha, na ktorú robil recenziu4 používa známe príklady rýchlych biologických zmien spôsobených človekom (rezistencia k antibiotikám u baktérií, rezistencia k pesticídom u hmyzu, zmeny v rýchlosti množenia sa u rýb z dôvodu nadmerného rybolovu) k tomu, aby presvedčil ľudí o väčšej myšlienke evolúcii z mikróbu k človekovi.

Coyne ľutuje fakt, že príklady spomenuté v knihe pravdepodobne nezmenia názor zástancov stvorenia, ktorí už prijali takéto zmeny ako „adaptáciu v druhu“ (presnejšie by bolo „variácie v jednom druhu“). Vraví, že kreacionisti tvrdia, že „takéto malé zmeny nedokážu vysvetliť evolúciu nových skupín rastlín a zvierat“, a ďalej pokračuje: „Tento argument odporuje zdravému rozumu. Keď po vianočnej návšteve, my [pravdepodobne jeho rodina v Chicagu – CW] sledujeme ako odchádza stará mama vo vlaku do Miami, tak predpokladáme, že jej cesta bude predĺžením tej prvej štvrť míle.“ Preto vraví Coyne, „Neochota kreacionistov predvídať makro-evolúciu, cez mikro-evolúciu je iracionálna“.

Rozum vs. rétorika

Prečo môže niekto povedať s istotou, že vlak ide zlým smerom, čo sa týka biologických zmien, ktoré sledujeme v súčasnosti (či sú spôsobené človekom alebo nie)? Ako je možné, že keď evolucionisti použijú príklad „vlak starej mamy“, tak to môže byť použité na to, aby bol vysvetlený opačný význam? Lebo pravý problém biologických zmien je hlavne v tom, že čo sa deje na úrovni DNA, čo sa týka informácii.5 Informácia prenesená na DNA, molekula dedičnosti, je ako recept, sada inštrukcií na výrobu niektorých položiek.

Evolucionisti učia, že jednobunkové organizmy6 (napr. protozoá) viedli k vzniku pelikánov, granátových jabĺk, ľudí a poníkov. V každom prípade, DNA „recept“ musel podstúpiť masívnemu čistému nárastu informácii počas údajných miliónov rokov. Jednobunkový organizmus nemá inštrukcie k tomu, ako vyrobiť oči, uši, krv, kožu, kopytá, mozog, atď. ktoré poníky potrebujú. Takže na to aby protozoá viedla k vzniku poníkom, musel existovať mechanizmus, ktorý spôsobí vznik nových informácií.

Evolucionisti berú prirodzený výber akoby to bol tvorivý Boh, ale skutočnosť (ktorú vždy pripustia keď sa na nich potlačí) je, že prirodzený výber sám o sebe sa vždy zbavuje informácií a nikdy nie opak.7 Aby mali spôsob ako pridávať informácie, jediná možnosť je pre pravých veriacich v evolúciu sú genetické chyby kopírovania alebo náhody, tj. náhodné mutácie (ktoré potom môžu byť „filtrované“ výberom).8 Avšak, problém je, že keby mutácie dokázali pridávať potrebné informácie, tak by sme mali vidieť stovky príkladov toho, ako sa to deje, vzhľadom na mnohé tisíce mutácií, ktoré sa neustále odohrávajú. Ale kedykoľvek študujeme mutácie, vždy sa ukáže, že stratili alebo degradovali informáciu. To sa deje aj v tých zriedkavých prípadoch, kedy mutácia dodáva výhodu k prežitiu – napr. strata krídiel u chrobákov na ostrovoch so silným vetrom.9

Čo je v slove? Mikro vs. Makro

Mnohí kreacionisti povedia, „my akceptujeme mikro-evolúciu, ale nie makro-evolúciu.“ Ako aj náš článok poukazuje, „mikro“ zmeny (tj. pozorované genetické variácie) sa nedokážu nahromadiť do „makro“ zmien aj tak.

My však navrhujeme, že by bolo múdrejšie sa vyhnúť použitiu termínu „mikro-evolúcia“. Pre väčšinu ľudí to znie, akoby ste priznávali, že existuje „trocha evolúcie“ ktorá sa deje. Ináč povedané, trocha toho istého procesu, ktorý keď mu dáme dosť času, zmení mikróby v stonožku, magnólie v mikrobiológov. Čiže budete vyzerať grobiansky, alebo ako v Dr. Coynovom inverznom príklade vlaku, ako iracionální, lebo dávate to čo oni vnímajú ako svojvoľné rozlíšenie medzi termínmi „mikro“ a „makro“.

Ak je použitie takejto potenciálne zavádzajúcej terminológie nevyhnutné, vždy využite možnosť poukázať, že zmeny, ktoré sú často nazývané „mikro-evolúcia“ nemôžu byť rovnakým procesom, ako hypotetická viera v zmene mikróbov v človeka. Sú to vždy procesy, kde sa strácajú informácie, preto sú závislé od toho, že existuje skladište informácií, ktorým sa začína.

Popri tom, ako sa tvory menia a rozdeľujú, genofondy sa stále viac riedia. Čím viac organizmov sa adaptuje k svojmu prostrediu výberom, tj. čím viac špecializovanými sa stanú, tým menšiu časť pôvodného skladiska stvoreného pre ich druh nesú. Teda, existuje menej dostupných informácií na ktorých môže prirodzený výber pracovať v budúcnosti, keby sa vyskytla potreba znova adaptovať populáciu pri zmene prostredia. Menej flexibilné, menej prispôsobivé populácie jasne smerujú rýchlejšie k zániku, nie k vývinu.

Vidíme, že ako keď vlak ide z Miami smerom na juh, keď typy zmien, ktoré dnes vidíme sa pretiahnú v čase, tak vedú k zániku, nie vpred smerom k evolúcii.

Pamätajte na to, že evolucionistická viera učí, že kde bolo tam bolo, existovali nejaké živé bytosti, ale nie pľúca – pľúca sa ešte nevyvinuli, takže nebola žiadna DNA informácia na výrobu pľúc. Nejakým spôsobom musel byť tento program napísaný. Nové informácie, ktoré predtým neexistovali museli vzniknúť, kdekoľvek.

Neskôr, existovali pľúca, ale žiadne perie sa nenachádzalo na svete, čiže nebola žiadna genetická informácia na výrobu peria. Pozorovania z reálneho sveta ukázali bez pochybností, že mutácie vôbec nedokážu dodať potrebné nové informácie systému.10 Vlastne mutácie všeobecne urýchľujú trend klesania informácií tým, že pridávajú genetický náklad vo forme škodlivých mutácií, z ktorých sme všetci nahromadili stovky počas generácie našich predkov.11

Inými slovami, populácie sa dokážu meniť a adaptovať, lebo majú veľa informácií (pestrosť) vo svojom DNA „recepte“. Ale pokiaľ mutácie nedokážu pridať nové informácie, zakaždým keď nastane zmena/adaptácia, celkové množstvo informácií sa znižuje (výber sa zbaví neadaptovanej čiastky populácii, čiže informácia sa stratí v tej časti). Teda, s fixne daným množstvom informácií, čím viacej adaptácií vidíme, tým menší je potenciál k budúcej adaptácií. Vlak jasne smeruje dole kopcom, predurčený k pádu z konca trate do vyhynutia.

Najväčšia irónia je, že zo všetkých príkladov vychvaľovaných Dr. Coynom ako „evolúcia“, či je to rezistencia k antibiotikám12 alebo zmeny v raste množstvu rýb, ani jedna z nich nepodporuje jeho analógiu „vlaku“, ale práve naopak. Ani jedna z nich nezahrňuje získanie informácií; všetky poukazujú na opak, čistá strata. Uvažovaním nad tým všetkým, cítim taký istý druh frustrácie (iba opačne), ktorú pred mnohými rokmi vyhlasoval môj evolucionistický oponent, ktorú mohol parafrázovať ako: „Ako to, že to nedokážu vidieť? Je to zrejmé, či nie?“

Kto vie, možno sa tento článok dostane do rúk Dr. Coyna. Možno to dodá jemu a aj iným obrancov evolúcie nejaký myšlienkový pokrm, keď nabudúce pošlú svoju starú matku vlakom.

Referencie a poznámky

  1. Väčšinou používam Australské mestá ako príklady, ale tieto budú viac rozoznateľné čitateľmi na celom svete, a dobre sedia s komentárom evolucionistu Coyna, ktoré boli spomenuté v článku. Návrat k textu.
  2. Nature 412(6847):587–588, 9 August 2001. Návrat k textu.
  3. Dr Coyne bol citovaný v našom článku the peppered moth fraud (Creation 21(3):56, 1999). Povedal, že zistenie, že musíme vyhodiť túto výhodu, ktorú mali evolucionisti mu spôsobila tie isté pocity ako keď zistil, že Santa Calus nie je skutočný. Návrat k textu.
  4. Palumbi, S.R., The Evolution Explosion: How Humans Cause Rapid Evolutionary Change, W.W. Norton, New York, 2001. Návrat k textu.
  5. Špecifická komplexita je ďalší spôsob ako nazývať druh informácií, ktoré sa prenáša v napísanom texte alebo v DNA. See Thaxton, C.B., Bradley, W.L. and Olsen, R.L., The Mystery of Life’s Origin, chapter 8, Lewis and Stanley, Dallas, Texas, 1984. Návrat k textu.
  6. Aj tie „najjednoduchšie“ formy života o ktorých vieme, majú masívne množstvo informácií, ekvivalentné s viac ako pol miliónu „písmen“. Návrat k textu. Návrat k textu.
  7. Wieland, C., Muddy waters, Creation 23(3):26–29, 2001. Návrat k textu.
  8. Hybridizácia je jednoducho premiešanie dvoch sád vpredu existujúcich informácií, a chromozómová duplikácia nevytvára žiadné nové informácie. Návrat k textu.
  9. Wieland, C., Beetle bloopers, Creation 19(3):30, 1997. Návrat k textu.
  10. Spetner, L.M., Not by chance!, The Judaica Press Inc., New York, 1997. Návrat k textu.
  11. Mnohé z týchto mutácií sú škodlivé ibe ak zdedíte tú istú mutáciu z obidvoch rodičov. Preto dnes manželstvo v blízkej rodine môže vytvoriť biologické deformácie v dieťati, keďže je väčšia možnosť zdediť rovnakú chybu z každého rodiča, ako keď sa zoberú dvaja ľudia s niekým so vzdialenejšieho príbuzenstva (všetci sme si príbuzný), ktorý bude mať rozdielne sady chýb. Ale keď sa pozeráme ďalej do histórii, tým menej času bolo na to aby sa tieto chyby nahromadili, čiže to poukazuje na čas, kedy manželstvo v blízkom príbuzenstve nemuselo vytvoriť také problémy.(Batten, D. Ed., The Creation Answers Book, Brisbane, Australia, ‘Cain’s wife—who was she?’, chapter 8, 1999). Návrat k textu.
  12. Wieland, C., Superbugs—not super after all, Creation 20(1):10–13, 1997. Návrat k textu.

Did you notice that there weren’t any ads or annoying page-covering pop ups on our site? Consider undergirding our efforts with a small donation today! Support this site

Copied to clipboard
9669
Product added to cart.
Click store to checkout.
In your shopping cart

Remove All Products in Cart
Go to store and Checkout
Go to store
Total price does not include shipping costs. Prices subject to change in accordance with your country’s store.