Explore
Also Available in:

Definovanie pojmov

Občerstvujúce objasnenie „prirodzeného výberu‘ evolucionistom Dr. Johnom Endlerom bolo v značnej miere odignorované

autor:
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Ilustroval: Caleb Salisbury9680John-Endler
Dr. John Endler, evolucionista, určite nie je žiadnym babrákom čo sa týka akademického života. Narodil sa v Kanade, získal titul PhD zo Scotland’s Edinburgh University, a následný výskum a profesionálne znalosti na University of California, USA, taktiež aj v Austrálie na James Cook University a Deakin University, a Anglickej univerzite England’s University of Exeter. v roku 2007 bol vymenovaný za partnera Americkej akadémii umení a vied. V roku 2008 vyhlásila Európska rada výskumu, že on patrí k prvej kohorte vedcov, ktorí dostanú cenu v ich pokročilej schéme grantov. Jeho evolucionistickí kolegovia radi citujú Endlerov výskum o prirodzenom výbere a adaptácií u pávích očok, ale väčšina odignorovala jeho významné pozorovania v knihe z roku 1986, prirodzený výber v divočine.

Mnohokrát sme poukazovali,1 čo sa týka evolúcie a prirodzeného výberu, že:

  • Prirodzený výber je fakt – bol uznávaný kreacionistami pred Darwinom a je dodnes uznávaný informovanými kreacionistami.2
  • Prirodzený výber podporuje určité v prítomnosti existujúce genetické črty v populáciách tým, že vyradí gény z genofondu;3,4,5 a tým pomáha adaptácii populácii k svojmu prostrediu.6,7
    (Niekedy dostáva nová populácia nové druhové meno – adaptácia a speciácia sú informovanými kreacoinistami uznávané)8,9
  • Prirodzený výber sám o sebe nevytvára žiadne genetické informácie. Takže žiadne adaptácie, ktoré sú výsledkom toho, ako prirodzený výber pôsobí na už existujúce genetické informácie, nie sú zmenami, ktoré by viedli evolúciu molekúl k človeku tým správnym smerom.10 To znamená, že prirodzený výber nie je to isté ako evolúcia!11,12,13

Napriek tomu, zástancovia evolúcie opakovane citujú príklady prirodzeného výberu – príklady, pri ktorých populácia stráca genetické informácie – ako dôkazy evolúcie mikróbov k človeku (ktorá si vyžaduje nárast množstva genetických informácií). Takéto tvrdenia sú nepochybne neoprávnené.

Nejasné a dvojznačné definovanie pojmov evolucionistami napomáha taktike prilákania a presunutia, často používanú Richardom Dawkinsom.14

Teoreticky sa evolucionisti pozerajú na mutácie s tým, že vytvárajú proces zodpovedný za generovanie nových genetických informácií, ktoré si evolúcia vyžaduje, a tie sú potom vytriedené prirodzeným výberom. Ale je to tak aj prakticky?15 Keď sú Dawkins a jeho spoločníci tlačení k tomu, aby podali špecifický dôkaz mutácií, ktoré zvyšujú množstvo informácií v genóme, tak nedokážu podať súvislé odpovede.16 Mali by už vedieť poukázať na stovky príkladov takýchto mutácii, ale to nedokážu. Existuje nanajvýš malá hŕstka – jedna alebo dve podľa nášho vedomia – ktoré by mohli reprezentovať štipku zvýšenia informácií. Hlavný kandidát-schopnosť baktérií tráviť umelý nylón-zahŕňa množstvo pochybností.17

Iba malé množstvo evolucionistov bolo v týchto tvrdeniach úprimných. Avšak boli v prevažnej väčšine ignorovaní. Naša pozornosť sa v poslednej dobe upriamila (pozri rámček) na jedného takého evolucionistu, Dr. Johna Endlera, ktorého kniha Prirodzený výber v divočine18 1986, jasne poukázala na problém.

Endlerová kniha mohla byť ignorovaná, ale samotný Endler a jeho výskumné papiere neboli. Napr. Richard Dawkins s radosťou cituje Enderov známy výskum o prirodzenom výbere a o adaptácii pávích očiek – ale aj toto je klasický príklad taktiky prilákania a presunutia, na ktorú sme často upozorňovali.19,20

V knihe Prirodzený výber v divočine Endler krásne identifikuje vnútorný zmätok o základných termínoch, o ktorých by sme tvrdili, že umožňujú Dawkinsovi a iným otvoreným evolucionistom nebyť verejne spochybňovaní (strana xii):

„Veľký problém v tejto téme je to, že existuje multiplicita významov niektorých termínov a rovnaké termíny majú rôzne významy pre rôznych ľudí.“

A Endler poukazuje na to (str. 8), že zmätok nie je iba na úrovni verejnosti a laikov, ale takisto vo vedeckej komunite a v technických publikáciach:

„Termín „prirodzený výber“ má rôzne významy pre rôznych ľudí, a to väčšinou vedie k zmätku v literatúre.“

Podstatou problému je (ako znovu opakujeme), že ľudia ľubovoľne zamieňajú termíny „prirodzený výber“ a „evolúcia“ a Endler na to špecificky upozorňuje (str. 8):

„Prirodzený výber nesmie byť prirovnávaný k evolúcii, napriek tomu, že majú k sebe blízko.“

Vzhľadom na jeho (pro)evolucionistické názory tiahnuce sa celou jeho knihou, je jasné, že Endler nie je kreacionista. Avšak na strane 245, kde sa dotýka evolučných fráz o tom, že prirodzený výber je základnou súčasťou procesu mikróbov k človeku, takisto úprimne priznal, že prirodzený výber sám o sebe nie je schopný vysvetliť ako sa z kaluže bahna stali ľudia:

„Prirodzený výber je v prirodzených populáciách dostatočne bežný na to, aby bol pozorovaný vo veľkom množstve organizmov, a silný výber nie je taký zriedkavý ako bolo predpokladané v minulosti; je teda veľmi pravdepodobné, že prirodzený výber hrá veľkú rolu v evolúcii. Prirodzený výber však nevysvetľuje pôvod nových variant, iba proces zmeny vo frekvencii ich výskytu.“ (Zvýraznenie dodané)

Endler mnoho krát poukazuje na túto ťažkosť, tj. tí, ktorí používajú termín „evolúcia“ sa nemôžu vyhnúť problému vzniku genetickej variability; ako v prvom rade vznikli samotné varianty. Preto na strane 5 definuje evolúciu následovne:

„Evolúcia by mohla byť definovaná ako akákoľvek čistá zmena alebo akákoľvek súhrnná zmena v charakteristike organizmu alebo populácii počas mnohých generácií… to explicitne zahrňuje vznik ako aj rozšírenie alel, variant, charakteristických vlastností alebo charakteristických stavov“

Dvojznačnosť termínu však znamená, že mnohí sa vyhýbajú tomuto problému (str. 14):

„Keď sa na to pozrieme zo širšieho uhľa pohľadu, tí, ktorí obmedzujú „prirodzený výber“ k fenotypickému výberu taktiež nazývajú prirodzený výber „evolúciou“ ako bola definovaná v tejto knihe; tí ktorí sú opatrnejší ju nazývajú „evolúciou cez prirodzený výber“. Ale evolúcia je viac než iba zmena v charakteristických vlastnostiach a frekvencie alel; lebo taktiež obsahuje aj pôvod variácie.“ (Zvýraznenie dodané – všimnite si, že „alely“ sú alternatívne formy toho istého génu, napr. gén ktorý obsahuje kód na vytvorenie vlasov, môže mať verzie, ktoré kódujú dlhé alebo krátke vlasy jednotlivo.)

Niektorí neostávajú pri bezstarostnom vyhýbaní sa výzve, ale zámerne sa pokúšajú predefinovať tieto termíny preto, aby vyradili problém vzniku zo sféry svojej práce. (str. 7) :

„Populační genetici používajú inú definíciu evolúcie: Zmena vo frekvencii alel medzi generáciami. Tento význam je úplne odlišný od originálu; teraz zahŕňa náhodné aj riadené zmeny, ale nevysvetľuje pôvod nových foriem.“

Inými slovami, či majú zmeny kladný alebo záporný účinok, alebo dokonca nemajú žiaden cieľ, populační genetici ich stále nazývajú „evolúciou“. Endler pokračuje:

„Nanešťastie, použitie definície populačnej genetiky často vedie k prehnanému dôrazu na zmeny vo frekvencii alel a k zníženému (alebo žiadnemu) dôrazu na vznik rôznych alel a ich vlastností. Avšak obe sú pri evolúcii dôležité.“

Všimnite si jeho bystrú analýzu toho, že definovanie termínov takým spôsobom vedie k „… zníženému (alebo žiadnemu) dôrazu na vznik rôznych alel…“. To, aká malá pozornosť bola venované tejto problematike evolucionistami, je zjavné z Endlerovho vysoko významného pozorovania. (str. 246):

Wikipedia.org9680Poecilia-reticulata
Johnu Endlerovi sa pripočíta novoobjavenie farebných rýb v roku 1975, dnes s názvom Endlerovo pávie očko na jeho počesť (Aj keď boli prvý krát dokumentované v roku 1937 vo Venezuely. Endler bol prvý, ktorý ich skúmal a študoval). Živé exempláre Poecilia wingei ktoré Endler vyberal sám boli prvými príkladmi týchto rýb, ktoré sa dostali do akvaristiky.

„Čiže prirodzený výber môže pôsobiť na spôsob vzniku kombinácií vlastností, napriek tomu, že to nevysvetlí mechanizmus ich vzniku. Toto bolo okrajovo spomínané Fisherom (1930),21 Simpsonom (1994),22 a Renschom (1930),23 ale od tej doby nezískal skoro žiadnu pozornosť. Vyžadovalo by to ďalšie vyšetrovanie.“ (Zdôraznenie dodané.)

Čiže, okrajovo spomínané významnými evolucionistami v rokoch 1930, 1944, 1959 a teraz Endlerom v roku 1986. A po Endlerovi? Jeho slová v roku 1986 sú pravdivými dodnes: „od tej doby… skoro žiadnu pozornosť.“ A problém si nutne vyžaduje „ďalšie vyšetrovanie“ evolucionistami, ktorých Endler identifikuje (str. 241):

„… základné porozumenie vzniku nových variant by nám dovolilo sa zaoberať tým, ako v skutočnosti prebiehajú morfologické a genetické zmeny, ako aj spôsob ako pôsobia na rozsah a smer evolúcie. Prirodzený výber pôsobí jedine na zmeny vo frekvencií variant až potom ako sa objavia; nedokáže priamo riešiť dôvody existencie variant.“

Ale je možné, že táto kľúčová problematika získa pozornosť ktorú, ako Endler tvrdí, si vyžaduje? Nie, ak je toho ukazovateľom nedostatok pozornosti od publikovania Endlerovej knihy roku 1986. A Endler bol pravdepodobne upozornený, že jeho pokus ujasniť „prirodzený výber“ pravdepodobne nebude prijatý s nadšeným ohlasom u jeho evolucionistických kolegov. V predslove vo svojej knihe pripustil: „Očakávam, že nikto ju nebude považovať za úplne uspokojivú“, a ďalej vysvetľoval (strany. Xi-xii, zdôraznenie dodané):

„Z mnohých ľudí, ktorí čítali rukopis, niektorí vidia niektoré časti ako veľmi nápomocné, popri čom iní vidia presne tie isté časti ako nudné a zbytočné. Pre niektorých časť, ktorá je najviac iritujúca, je pravdepodobne v prvej, druhej a ôsmej kapitole, pretože sa pokúšajú dávať rôzne uhly pohľadu, definície, významy prirodzeného výberu do jasného stanoviska a každý si myslí, že jeho vlastný pohľad je ten najsprávnejší. Typická reakcia je: „Je to fascinujúce, že viac ako 100 rokoch po Pôvode a Mendelovi, stále môžu existovať dva hlavné postoje k tejto každodennej fráze“;… .“

Takže v kontexte kontraverzie medzi evolúciou a kreacionizmom, bojové pole sa stále pohybuje okolo „termínov“debaty, tj. samotné definície termínov. Ako aj niektorí prefíkaní pozorovatelia poznamenali, „Ten, kto definuje termíny, vyhráva debatu.“

To znamená, že od evolucionistov môžeme bezpochyby očakávať v budúcnosti neistú pozíciu.

Dokazovanie Endlerovej myšlienky

V článku z New Scientist roku 2010 nás profesor Keith Bennett (Queen’s University, Belfast) upozornil na knihu evolucionistického biológa Johna Endlera z roku 1986 s názvom Prirodzený výber v divočine tým, že prehlásil, že kniha zaznamenávala ako Endler „preskúmal prehlasované príklady prirodzeného výberu, ale našiel prekvapivý nedostatok nevyvrátiteľných dôkazov.“ 1

Boli sme však prekvapení, že opak je pravdou; Endler poskytol veľké množstvo dôkazov priebehu skutočného prirodzeného výberu – ale zvýraznil „prekvapiv ý nedostatok nevyvrátiteľných dôkazov“ ktoré by viedli k nejakému vývoju. Takže, je skoro isté, že Bennett používal termín „prirodzený výber“ akoby to znamenalo „evolúcia“. Je teda ironické, že v snahe priaznivo citovať Endlerovu knihu, Bennett vykonal presne to, proti čomu Endlerova kniha varuje – niečo čo sa pravdepodobne nedostalo väčšine čitateľov New Scientist. Niet divu, že vládne chaos.

  1. Bennett, K., The Chaos Theory of Evolution, New Scientist 208(2782):28–31, 16 October 2010.

Referencie

  1. K nášmu pravdepodobne najrozsiahlejšiemu príkladu toho pozrite Chapter 2—Variation and Natural Selection versus Evolution—in Sarfati, J., Refuting Evolution, 4th edition, Creation Book Publishers, Eight Mile Plains, Australia, 2008. Návrat k textu.
  2. Grigg, R., Darwin’s illegitimate brainchild If you thought Darwin’s Origin was original, think again!, Creation 26(2):39–41, 2004; creation.com/brainchild. Návrat k textu.
  3. Catchpoole, D. and Wieland, C., The cane toad ‘war’, Creation 32(2):20–23, 2010. Návrat k textu.
  4. Catchpoole, D., Lizard losers (and winners), Creation 30(1):35–37, 2008; creation.com/lizard-losers. Návrat k textu.
  5. Catchpoole, D., Pesticide resistance is not evidence of evolution, creation.com/pesticide, 20 August 2009. Návrat k textu.
  6. Adaptation, Creation 14(2):13, 1992; creation.com/adaptation. Návrat k textu.
  7. Catchpoole, The stickleback: Evidence of evolution? creation.com/stickleback, 8 September 2009. Návrat k textu.
  8. Catchpoole, D. and Wieland, C., Speedy species surprise, Creation 23(2):13–15, 2001; creation.com/speedy. Návrat k textu.
  9. Batten, D., Evolution in a Petri dish Have scientists demonstrated evolution in action?, Creation 30(4):38–39, 2008; creation.com/petri. Návrat k textu.
  10. Wieland, C., Vlak evolúcie prichádza (ehm, ide zlým smerom), Creation 24(2):16–19, 2002; creation.com/train. Návrat k textu.
  11. Wieland, C., Muddy waters—Clarifying the confusion about natural selection, Creation 23(3):26–29, 2001; creation.com/muddy. Návrat k textu.
  12. Robertson, A., and Batten, D., “It’s just evolution” … Not!, creation.com/its-just-evolution-not, 7 June 2006. Návrat k textu.
  13. Samozrejme, evolúcia sa nemôže tomu ako vznikol život, čo aj samotný Darwin priznal. Catchpoole, D., Sarfati, J., and Batten, D., Natural selection cannot explain the origin of life, creation.com/ns-origin, 12 November 2009. Návrat k textu.
  14. Dawkins to robí mnoho krát vo svojej knihe z roku 2009 The Greatest Show on Earth—The evidence for evolution, komplexne vyvrátená Dr Jonathanom Sarfatim v knihe The Greatest Hoax on Earth? Refuting Dawkins on Evolution, Creation Book Publishers, Atlanta, USA; creation.com/store. Návrat k textu.
  15. Aj bežný pohľad na živé veci okolo nás je dostatočne odhaľujúca. Cosner, L., A Parade of Mutants Pedigree dogs and artificial selection, Creation 32(3):28–32, 2010. Návrat k textu.
  16. Pozrite youtube video, ktoré môžete nájsť na: Was Dawkins stumped?—Frog to a Prince critics refuted again, creation.com/dawkins-stumped. Návrat k textu.
  17. Pozrite Batten, D., The adaptation of bacteria to feeding on nylon waste, Journal of Creation 17(3):3–5, 2003; creation.com/nylon. Návrat k textu.
  18. Endler, John A., Natural Selection in the Wild, Princeton University Press, New Jersey, USA, 1986. Návrat k textu.
  19. Endler, J.A., Natural and sexual selection on color patterns in poeciliid fishes, Environmental Biology of Fishes 9:173–190, 1983. Návrat k textu.
  20. detaily strany z knihy Richarda Dawkinsa the Greatest Show on Earth (Ref. ) kde cituje Endlera môžete nájsť na stranách 71–72 V knihe Jonathana Sarfatiho Greatest Hoax on Earth? rebuttal. Je možné aj si prezrieť online verziu tejto časti na: Sarfati, J., Dawkins playing bait and switch with guppy selection, creation.com/dawkins-guppy, 2010. Návrat k textu.
  21. Fisher, R., The Genetical Theory of Natural Selection, Oxford University Press, Oxford, UK, 1930. Návrat k textu.
  22. Simpson, G., Tempo and Mode in Evolution, Columbia University Press, New York, USA, 1944. Návrat k textu.
  23. Rensch, B., Evolution above the Species Level, Columbia University Press, New York, USA, 1959. Návrat k textu.