Pohanský imitátori: Ježiš nebol vymyslený z pohanských mýtov

autor: Lita Sanders
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512) 

Linda E. píše ohľadom agnostického priateľa, ktorý písal na podporu tézy imitátora: myšlienka, že evanjeliá kopírovali svoje príbehy o Ježišovi z pohanských mýtov. Špecialistka na nový zákon z CMI Lita Sanders názorne poukazuje na to, ako je hypotéza imitátora úplným nezmyslom. Jej komentáre sú priložené k správe.

Wikipedia

Drahá Linda,

Prosím, pozrite si moje komentáre priložené k časti vašej správy.

Predpokladám, že myslíš článok „Noachova potopa a Epos o Gilgamešovi“ (v angličtine).

Tento článok tvrdí, že Biblia nie je originálna, avšak to, čo nie je originálne, je samotný článok. Nie je v ňom nič také, čo nebolo vyvrátené už mnohokrát, a mnohé informácie o danej problematike sú voľne dostupné na internete pre kohokoľvek, kto je ochotný to preskúmať. Na našej stránke máme o tom niekoľko článkov, napríklad „Bolo kresťanstvo sfalšované z pohanských mýtov?“ (v angličtine). Vo veľkej časti tejto odpovede vám budem odporúčať zdroje, ktoré sa nachádzajú na stránke Tekton Apologetics Ministry, vzhľadom na to, že obsahuje oveľa viac informácií o pohanských paralelách. Nejaké všeobecné pozadie problematiky nájdete na: Was the story of Jesus stolen from Pagan savior figures?(v angličtine), ďalšie špecifické informácie o niekoľkých údajných pred-Kristov sú dostupné na Were Biblie stories and characters stolen from pagan myths?(v angličtine). Pre všeobecné informácie o postavách som išiel na wikipédiu (nie je to stránka, ktorú by som normálne odporúčal, avšak je v poriadku pre skutočne všeobecné informácie ako tieto) a na niekoľko ďalších stránok, ktoré vyhľadávanie Google ľahko nájde.

Slovo Soter bolo používané na Asklépia, čo je pomenovanie, ktoré podľa kresťanov patrí iba Ježišovi. Avšak „záchranca“ môže znamenať mnohé rôzne veci a neexistuje žiadna indícia o tom, žeby Asklépios bol považovaný za záchrancu v tom isto zmysle ako Ježiš. Vzhľadom na to, že je Bohom medicíny a možno je zbožštením skutočného človeka, ktorý bol lekárom, nemali by sme byť prekvapení, že sa mu pripisuje uzdravovanie ľudí. Taktiež je mu pripísané vzkriesenie Hippolyta z mŕtvych, i keď za to prijal peniaze, kvôli čomu bol aj zabitý.

V skratke áno, existujú nejaké povrchné podobnosti, ale nič základné alebo neočakávané a určite nič také, za čo môžeme obviniť kresťanov, žeby niečo ukradli z uctievania Asklépia. Taktiež i staroveká mytológia bola bohatá a pestrá. Dokonca sa dá argumentovať, že predpokladali skoro všetky možné situácie. Takže kopírovanie textu zo starovekej viery mohol byť použité na Ježišov život bez ohľadu na to, čo by sa stalo. Keď však ignorujeme povrchné paralely, tvrdenia kresťanstva sú jedinečné.

Príbeh boha, ktorý mal sexuálny vzťah s ľudskou ženou, nie je paralelou ku zrodeniu z panny a to už podľa definície. Pozrite tiež: Kristovo narodenie sa z panny: „údajný pohanský pôvod“ (v Angličtine).

Ako mnohí grécki hrdinovia a polobohovia, Herkules bojoval v mnohých bitkách, zabil mnohých zlých, atď. Bol uznávaný za to, že urobil svet bezpečnejším pre ľudí, pretože zabil mnohé príšery. V akom presne zmysle chcú povedať, že je „záchrancom sveta“? Taktiež som nedokázal nájsť akýkoľvek záznam frázy „záchranca sveta“, ktorá by o ňom bola použitá.

Nenašiel som žiaden záznam o tom, že by proroci predpovedali Herkulove narodenie alebo, že bude kráľom. Najbližší záznam, ktorý som našiel, bol o Heraklovi (nie tá istá osoba, keďže Herakles je grécky hrdina, od ktorého je rímsky Herkules odvodený). Podľa gréckej legendy, Heraklova matka Alkména bola súčasne tehotná s Heraklom od Zea a jeho polobratom Ifiklesom od svojho manžela. Keďže Hera vedela, že Herakles bude potomkom Persia, tak oklamala Zea, aby prisahal, že ďalší potomok Persia bude kráľom. Zeus to urobil, pretože si myslel, že Herakles sa narodí ako ďalší, ale Hera donútila bohyňu pôrodu, aby oneskorila Heraklovo narodenie, čím spôsobila, že iní potomok Persia sa narodil skôr.

„Vodca“, ktorý ho chcel zabiť, bola Hera, Zeova žiarlivá manželka. To sa nemôže rátať ako paralela s Ježišom.

Nedokázal som nájsť akýkoľvek odkaz na Herakla alebo Herkula, ako chodil po vode, alebo čokoľvek, čo by sa dalo interpretovať ako chodenie po vode. Jeho matka sa ani nenachádza vo verzii jeho smrti, ktorú som našiel a taktiež som nedokázal nájsť nič, čo by sa podobalo výroku „je dokonané“ v príbehu jeho smrti.

Ako aj každý člen panteónu a všetci polobohovia, ktorí boli výsledkom Zeových mnohých afér. To sa ťažko dá prirovnať k Ježišovi.

Nie. Bol výsledkom božského smilstva ako ostatné Zeove deti.

Takže kvôli tomu, že iné postavy jazdili na osloch, Ježiš nemôže? To je triviálne prirovnanie. A symbolizmus osla sa ani nepodobá.

Nedokázal som nájsť akékoľvek uzdravovanie, ktoré bolo pripisované Dionýzovi a hoci bol bohom vína, nedokázal som nájsť akékoľvek záznamy o tom, že by menil vodu na víno.

Podľa toho, o aký mýtus ide, bol alebo reinkarnovaný, alebo vôbec nezomrel – v najčastejšej verzii je jeho matka zabitá a zanecháva Dionýza ako plod. Zeus zašije plod do svojho stehna a ponesie ho dovtedy, kým nie je pripravený sa narodiť. Taktiež sa mnohí polobohovia nakoniec stali nesmrteľnými, avšak myšlienka skutočného telesného zmŕtvychvstania bola Grékom odporná, preto Pavol musel upraviť korintskú cirkev, čo sa týka zmŕtvychvstania (pozrite 1. Kor. 15 a „Zmŕtvychvstanie a Genesis“ (v angličtine)).

Nedokážem nájsť akýkoľvek vzťah medzi jeho smrťou a spasením ľudstva. Bol známy ako nositeľ pokoja, ale to súviselo viac s tým, že prinášal so sebou víno a festivaly.

Bol synom Geb a Nut, vôbec to nebolo panenské narodenie.

Ozíris bol niekedy známy ako „kráľ živých“, ale to vôbec nie je prekvapivé a vôbec to nie je paralelou Mesiášovej roly, ktorú mal Ježiš.

V živote Ozírisa existujú dve udalosti, o ktorých sa dá hovoriť ako o nejakom vzkriesení. Prvá, keď bol Ozíris zabitý, jeho žena použila kúzlo, aby ho vrátila dočasne z mŕtvych na tak dlho, kým spolu nepočali dieťa(a tak dostávame Horusa, o ktorom budem hovoriť nižšie). Jeho telo schovala, však keď ho jeho brat (ktorý ho zavraždil) našiel, rozdelil ho na 14 častí, 13 z nich našla Izis a obviazala pre riadne pochovanie. Svojou oddanosťou urobila taký dojem na ostatných bohov, že ho oživili a urobili ho bohom podsvetia.

Ako pri väčšine týchto „paralel“, jednoducho povedať príbehy, ktoré sú údajne paralelami, stačí na vyvrátenie myšlienky, že príbeh Ježiša je založený na nich v akomkoľvek zmysle.

Neexistuje vôbec žiadny dôkaz čohokoľvek z tohto, v akomkoľvek dôveryhodnom zdroji. Bremeno dôkazu teda patrí tým, ktorí tieto tvrdenia zastávajú, aby ich aj zdokumentovali.

Veľa mithraizmu vzniklo neskoršie ako kresťanstvo a existuje medzi nimi legitímne požičiavanie, je to však také, že mithraizmus si požičiava z kresťanstva, nie naopak. Kresťanstvo si požičiavalo z mithraizmu jedine v umení. Kresťania z tretieho a štvrtého storočia zobrali mithraické obrazy, ako Mithra zabíjal býka a strieľal šípy na skalu, aby z nej získal vodu, a urobili ich napodobneniny, kde Samson zabil leva a Mojžiš získal vodu zo skaly na hore Choreb. Pozrite aj článok od spoločnosti Tekton: Was the story of Jesus stolen from that of the Persian deity Mithra? (V angličtine).

Kto si skutočne myslí, že ľudia z Palestíny mali významný styk s hinduizmom, nie to ešte aby modelovali svojho Spasiteľa podľa veľmi cudzích božstiev? Krišnove „zázračné počatie“ sa udialo tak, že jeho matka otehotnela „mentálnou transmisiou“ cez jeho úplne ľudského otca. Nenašiel som žiadnych mudrcov alebo hviezdy. Panovníci, ktorí sa snažia zabiť deti, ktoré môžu vyrásť a ohrozovať ich, je častou témou. Nenašiel som žiadnych pastierov a funkciu prostredníka som taktiež nemohol nikde nájsť práve výraznú. Taktiež termíny „prostredník“ a „boh“ získavajú veľmi odlišné významy, keď si uvedomíme, že máme dočinenia s polyteistickým náboženstvom.

Nikde som nenašiel toho náznak. Maya mala sen, že ju cez jej bok prepichol biely slon so šiestimi klami a o 10 mesiacov porodila. V každom prípade budhizmus nemá „spasiteľa“. Budha mal údajne ukázať cestu do „Nirvány“, slobodu z nekonečných reinkarnačných cyklov smrti a znovuzrodenia do trpiaceho sveta.

Ako dieťa bol tienený od náboženstva, pretože bol predurčený na to, aby sa stal veľkým princom. Brahmani však predpovedali, že si vyberie náboženský život namiesto politického miesta.

Presne 29 rokov.

Mal dvoch vedúcich učeníkov, 11 veľkých učeníkov a 10 menších učeníkov. Ktorých 12 myslíte? Nevedel som nájsť akýkoľvek odkaz na 12 učeníkov. Jeho posledné slová, ktoré som našiel, boli o tom, že dával inštrukcie svojmu sluhovi, aby presvedčil Cundu, že jeho smrť nemala nič dočinenia s jedlom, ktoré mu priniesol.

Skoro každý by mal obľúbeného v skupine ľudí a učeníci, ktorí zradia svojich majstrov, sú taktiež častou témou.

Asketizmus a táto forma učenia boli celkom časté. Sú ale nejaké podstatné podobnosti v podrobnostiach toho, čo vyučovali?

Nenašiel som žiadny dôkaz toho prvého a tie posledné tri sú také matné, až sú zbytočné pri hľadaní nejakej spojitosti medzi tými dvomi.

Všeobecné konanie zázrakov je matné a prakticky všadeprítomné vo všetkých náboženských tradíciách. Príbeh o učeníkovi, ktorý chodil po vode, má minimálnu podobnosť s Petrovým príbehom.

Legenda znie:

Južne od Savatthi je veľká rieka, na ktorej brehu leží dedinka s asi 500 domami. Pritom, ako premýšľal nad spásou ľudí, Ten, ktorému patrí česť, sa rozhodol ísť do dediny a učiť doktrínu. Keď prišiel k brehu rieky, sadol si pod strom a keď uvideli dedinčania slávu jeho príchodu, prišli k nemu s úctou. Keď však začal učiť, neverili mu.

Keď požehnaný Budha odišiel zo Savatthi, Sariputta zacítil túžbu uvidieť Pána a počuť ako učí. Ako prišiel k rieke, voda bola hlboká a prúd silný. Povedal si: „Prúd mi nebude prekážať. Pôjdem a uvidím požehnaného“ a vkročil na vodu, ktorá bola tvrdá pod jeho nohami ako kus žuly. Keď došiel na miesto v strede rieky, kde boli vlny vysoké, Sariputtovo srdce upadlo a začal sa topiť. Avšak znova vyburcoval svoju vieru, obnovil svoju mentálnu snahu a pokračoval ďalej ako predtým, až sa dostal na druhú stranu. Ľudia z dediny boli ohromení, keď videli Sariputtu, a pýtali sa ho, ako dokázal prejsť cez rieku, keď tam nebol ani most, ani loď. Sariputta odpovedal: „Žil som v nevedomosti, dokým som nepočul Budhov hlas. Keďže som úzkostlivo chcel počuť učenie spásy, prešiel som cez rieku a kráčal som po jej búrlivej vode, pretože som mal vieru. Viera. Nič iné mi neumožnilo to urobiť a teraz som tu v blahu majstrovej prítomnosti.“

Požehnaný pridal: „Dobre si hovoril Sariputta. Jedine viera ako tvoja dokáže zachrániť tento svet z širokej priepasti sťahovania a dovolí ľuďom prejsť suchým na druhý breh.“ Vtedy Požehnaný zdôraznil dedinčanom nutnosť stáleho pokroku v ceste zármutku a odhodenia všetkých pút, aby mohli prekročiť rieku svetskosti a získať spasenie od smrti. Keď počuli dedinčania slová Tathagaty, boli naplnení radosťou, uverili učeniu Požehnaného a prijali 5 príkazov a utiekali sa pod jeho meno.

Najskorší záznam Budhovho života bol však napísaný až počas druhého storočia po Kristovi, čo je príliš neskoro na to, aby z neho mohlo kresťanstvo kopírovať. V skutočnosti táto legenda mohla byť skopírovaná z kresťanstva.

Problém samozrejme je, že tieto príbehy existovali stovky až tisíce rokov pred tým ako Ježiš.

Jediná platná podobnosť medzi Apolloniom a Ježišom je v tom, že obidvaja robili zázraky. Príbehy Apollonia neboli napísané skorej ako v roku 217 n.l. Pozrite viac v článku od spoločnosti Tekton.

Mnohí poznajú Occamovú britvu, ktorá tvrdí, že keď všetky veci sú si rovné, potom netreba hľadať komplexné vysvetlenia, keď jednoduchšie riešenia sú dostupné.

Hrubé nepresnosti, ktoré sú obsiahnuté vyššie, ukazujú, že všetky veci nie sú si rovné. Pričom tento zdroj ani nezvažoval spoločenskú a náboženskú dynamiku, ktorá by vylúčila možnosť, aby židovská sekta prijala pohanské náboženské príbehy do svojho nového náboženstva z prvého storočia. Existuje napríklad najmenej 17 faktorov, ktoré znamenali, že kresťanstvo nemohlo byť úspešné v staroveku, keby nebolo podporené nevyvrátiteľným dôkazom zmŕtvychvstania, ako je poukázané v The Impossible Faith (v angličtine).

Naozaj? Mithrové príbehy, ktoré sa najviac podobajú Ježišovým, prišli neskoršie. Apolloniova biografia bola napísaná až v treťom storočí a Budhova až v druhom storočí (6 storočí po udalostiach, o ktorých hovorí).

Náboženské vysvetlenie je, že napriek tomu, že ostatné príbehy sú veľmi podobné tým v Biblii, sú falošné.

Nie, naše vysvetlenie je, že tieto mýty nie sú ani veľmi podobné Evanjeliu. Taktiež miesta, kde sú povrchné podobnosti, sú presne tam, kde by sme ich očakávali. Čo sa však týka detailov, kresťanstvo je jedinečné (jediné so skutočne panenským pôrodom, skutočným zmŕtvychvstaním a s niektorými jedinečnými zázrakmi).

Dokonca aj keby tie príbehy boli skutočne staršie, ešte to nutne neznamená, že bol Ježišov príbeh nepravdivý (to by páchalo genetickú chybu). Keď však opatrne analyzujeme tieto konkrétne tvrdenia, vidíme, že neexistuje skoro žiadny zdokumentovaný dôkaz, žeby si kresťanstvo požičiavalo z pohanských náboženstiev. Tým pádom kyvadlo kmitá veľmi rýchlo v smere opačnom k tomu, čo chcel autor článku.

Nehovorím, že príbeh je pravdivý iba kvôli tomu, že sa objavuje v Biblii (niektoré sú príbehmi alebo podobenstvami, ktoré sú v Biblii, ale nie sú historické. Biblia ich tak nikdy neprezentuje) a neodmietam niečo iba kvôli tomu, že sa to neobjaví v Biblii (niektoré extra-biblické mýty môžu mať základ v prekrútenej histórii). Avšak na rozdiel od mýtov, my máme seriózne dôkazy o tom, že Biblia predkladá dôveryhodný historický záznam. Evanjelia napríklad poskytujú štyri rôzne záznamy, ktoré sa navzájom podopierajú (a napriek mnohým útokom, evanjeliá sa dajú zosúladiť). Skutky podporujú časti Pavlových epištol. Takisto sme našli v Starom Zákone dôkazy o mnohých skupinách ľudí, miestach a udalostiach, ktoré boli v minulosti známe iba cez Písmo a preto predtým mnohí pochybovali o presnosti Biblii. Pozrite napríklad články ako „Bývalý starosta skúma svedkov vzkriesenia“ a „najskoršie krédo Veľkej Noci“ (obidve v angličtine).

Niektoré z nich môžu byť priamo satanistické, niektoré môžu byť prekrútenou formou uctievania predkov, niektoré môžu byť produktom vízií/halucinácií. V skutočnosti ma veľmi nezaujíma odkiaľ prišli. Prečo by to malo byť nutné? Títo skeptici by mali riešiť tvrdenia Evanjelia o pravde a nie sa uchýliť k rozptýleniu, ktorý nemá nič spoločné s históriou.

Existujú centrálne témy a to sú presne tie, ktoré nachádzame vo všetkých príbehoch (pokus o vraždu novonarodeného princa žiarlivým oponentom, učiteľ, ktorý činí zázraky, tragická smrť, prežitie v nejakom zmysle). Avšak znova, keď sa pozrieme na nejaké konkrétne veci, kresťanstvo je jedinečné. Neexistuje nič podobnékKresťanstvu.

Toto je pravdepodobne dobré miestom spomenúť ďalšiu vec, ktorá robí kresťanstvo jedinečným. Ľudia hovoria, že Heracles, Dionysus, atď., urobili všetky tie veci, ale nikto netvrdil, že bol svedkom tých vecí. Často opakujúcou sa črtou týchto údajných pohanských príbehov je obrovská časová medzera vytvorená mnohými storočiami medzi osobou a legendou. Naopak, evanjeliá boli napísané ľuďmi, ktorí poznali Ježiša osobne, alebo tými, čo ich poznali osobne (pozrite „Dátumy evanjelia a jeho spoľahlivosť“ (v angličtine)). Prví ľudia, ktorí rozširovali evanjelium, v podstate hovorili: „Ježiš robil zázraky, učil, bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych a my sme to videli!“ Toto je kritický rozdiel. Kresťanstvo začalo v čase, v ktorom keby nebolo pravdivé, tak by židovské autority mohli vytiahnuť mŕtvolu z hrobu, keby tam nejaká mŕtvola bola (a nemali by problém s tým to urobiť).

Príbehy o celosvetovej potope (kedy sme prešli z „Kristových napodobňovateľov“ na príbehy o potope?) sú všetky založené na tej istej historickej udalosti, ktorú Biblia presne zaznamenáva. A to je samo o sebe nechutná logika. Takže ak A, B a C klamú o tom, že urobili nejakú konkrétnu vec, tak potom D nemôže hovoriť pravdu? Či existencia falošných peňazí vyvracia skutočné peniaze?

Ktoré z týchto dvoch vysvetlení vám dáva väčší zmysel?

Prvé je strašiakom a druhé nedáva ani zmysel. Preferujem naše vysvetlenie viac ako akúkoľvek z nich.

Dúfam, že to je pseudonym, pretože by mal byť zahanbený z takých nezmyslov a ľudia z Freethought boli takí lajdácki, že ani nenapísali jeho meno správne.

Je to iba bujná ignorancia spoločenského sveta raného kresťanstva aj konkrétnosti iných náboženstiev, ktoré dovoľujú prežitie takýchto veciam. Je ťažké sa rozhodnúť, či odpovedať vážnymi argumentmi ako sú vyššie alebo hysterickým smiechom. Chcú, aby sme spochybnili svoju vieru a toto je najlepšie, čo vedia ponúknuť?

V skratke, iba taký človek, ktorý si veci nepreštudoval, by mohol odmietnuť kresťanstvo na základe pohanských paralel. Kresťanstvo sa ukázalo byť historicky dôveryhodné a ukázalo sa, že odráža udalosti, ktoré skutočne nastali. Dokonca aj židovskí oponenti Ježiša si museli nejako vysvetliť prázdny Ježišov hrob. Pastorov syn, ktorý je agnostik, spochybňuje kresťanstvo. To je v pohode. Naša viera odolá podrobnej kontrole, ak je otvorený odpovediam. Mal by však rovnako spochybňovať tie klamstvá, ktorým verí, pretože keby spochybňoval svoje zdroje pri tej najzákladnejšej úrovni, ako som tu ja urobila, tak by to neprešlo skúškou.

S pozdravom,

Lita Sanders