Also Available in:

Pohanský imitátori: Ježiš nebol vymyslený z pohanských mýtov

autor:
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512

Linda E. píše ohľadom agnostického priateľa, ktorý písal na podporu tézy imitátora: myšlienka, že evanjeliá kopírovali svoje príbehy o Ježišovi z pohanských mýtov. Špecialistka na nový zákon z CMI názorne poukazuje na to, ako je hypotéza imitátora úplným nezmyslom. Jej komentáre sú priložené k správe.

Wikipedia Supposed pagan ‘precursor’ Asklepios
Asklepios

Drahá Linda,

Prosím, pozrite si moje komentáre priložené k časti vašej správy.

Písala som si s agnostickým synom svojho pastora. Napísala som mu zoznam 15 otázok pre evolucionistov, ale keďže nie je veľmi vedeckou osobou, reagoval otázkami o Epose o Gilgamešovi a potope (ktoré som dokázala zodpovedať – v skutočnosti som mu poslala článok z vašej stránky)…

Predpokladám, že myslíš článok „Noachova potopa a Epos o Gilgamešovi“ (v angličtine).

…ako aj stránkou, ktorá tvrdí, že Ježiš je jednoducho rozsekaný príbeh zo starých mytológií o bohoch. Plánujem s ním tiež pokračovať s problémom vedy a viem, ako na to ísť. Neviem však dosť o týchto mýtoch, aby som mu dokázala dať dostatočnú odpoveď. Stránka, ktorú mi poslal [odkaz je odstránený podľa pravidiel spätnej väzby – pozn.]. Skopírovala som článok a jeho otázky nižšie, aby to vyhovovalo. Mohli by ste mi pomôcť odpovedať na ne?

Ježišov príbeh je jasným prepracovaním niekoľkých predchádzajúcich charakterov.

Možno je príbeh samotného Krista neprekonateľným. Avšak ukazuje sa, že nie je ani trochu originálnym. Naopak nie je to nič viac, ako kolekcia menších častí z tuctu iných príbehov, ktoré sa objavili skôr.

Tento článok tvrdí, že Biblia nie je originálna, avšak to, čo nie je originálne, je samotný článok. Nie je v ňom nič také, čo nebolo vyvrátené už mnohokrát, a mnohé informácie o danej problematike sú voľne dostupné na internete pre kohokoľvek, kto je ochotný to preskúmať. Na našej stránke máme o tom niekoľko článkov, napríklad „Bolo kresťanstvo sfalšované z pohanských mýtov?“ (v angličtine). Vo veľkej časti tejto odpovede vám budem odporúčať zdroje, ktoré sa nachádzajú na stránke Tekton Apologetics Ministry, vzhľadom na to, že obsahuje oveľa viac informácií o pohanských paralelách. Nejaké všeobecné pozadie problematiky nájdete na: Was the story of Jesus stolen from Pagan savior figures?(v angličtine), ďalšie špecifické informácie o niekoľkých údajných pred-Kristov sú dostupné na Were Biblie stories and characters stolen from pagan myths?(v angličtine). Pre všeobecné informácie o postavách som išiel na wikipédiu (nie je to stránka, ktorú by som normálne odporúčal, avšak je v poriadku pre skutočne všeobecné informácie ako tieto) a na niekoľko ďalších stránok, ktoré vyhľadávanie Google ľahko nájde.

Tu máme niektoré príklady

Asklépios uzdravoval chorých, vzkriesil mŕtvych a bol známy ako záchranca a spasiteľ.

Slovo Soter bolo používané na Asklépia, čo je pomenovanie, ktoré podľa kresťanov patrí iba Ježišovi. Avšak „záchranca“ môže znamenať mnohé rôzne veci a neexistuje žiadna indícia o tom, žeby Asklépios bol považovaný za záchrancu v tom isto zmysle ako Ježiš. Vzhľadom na to, že je Bohom medicíny a možno je zbožštením skutočného človeka, ktorý bol lekárom, nemali by sme byť prekvapení, že sa mu pripisuje uzdravovanie ľudí. Taktiež je mu pripísané vzkriesenie Hippolyta z mŕtvych, i keď za to prijal peniaze, kvôli čomu bol aj zabitý.

V skratke áno, existujú nejaké povrchné podobnosti, ale nič základné alebo neočakávané a určite nič také, za čo môžeme obviniť kresťanov, žeby niečo ukradli z uctievania Asklépia. Taktiež i staroveká mytológia bola bohatá a pestrá. Dokonca sa dá argumentovať, že predpokladali skoro všetky možné situácie. Takže kopírovanie textu zo starovekej viery mohol byť použité na Ježišov život bez ohľadu na to, čo by sa stalo. Keď však ignorujeme povrchné paralely, tvrdenia kresťanstva sú jedinečné.

Herkules sa narodil od božského otca a smrteľnej matky…

Príbeh boha, ktorý mal sexuálny vzťah s ľudskou ženou, nie je paralelou ku zrodeniu z panny a to už podľa definície. Pozrite tiež: Kristovo narodenie sa z panny: „údajný pohanský pôvod“ (v Angličtine).

…a bol známy ako záchranca sveta.

Ako mnohí grécki hrdinovia a polobohovia, Herkules bojoval v mnohých bitkách, zabil mnohých zlých, atď. Bol uznávaný za to, že urobil svet bezpečnejším pre ľudí, pretože zabil mnohé príšery. V akom presne zmysle chcú povedať, že je „záchrancom sveta“? Taktiež som nedokázal nájsť akýkoľvek záznam frázy „záchranca sveta“, ktorá by o ňom bola použitá.

Proroci predpovedali jeho narodenie a tvrdili, že bude kráľom, čo spôsobilo to, že ho hľadal nejaký vodca na to, aby ho zabil.

Nenašiel som žiaden záznam o tom, že by proroci predpovedali Herkulove narodenie alebo, že bude kráľom. Najbližší záznam, ktorý som našiel, bol o Heraklovi (nie tá istá osoba, keďže Herakles je grécky hrdina, od ktorého je rímsky Herkules odvodený). Podľa gréckej legendy, Heraklova matka Alkména bola súčasne tehotná s Heraklom od Zea a jeho polobratom Ifiklesom od svojho manžela. Keďže Hera vedela, že Herakles bude potomkom Persia, tak oklamala Zea, aby prisahal, že ďalší potomok Persia bude kráľom. Zeus to urobil, pretože si myslel, že Herakles sa narodí ako ďalší, ale Hera donútila bohyňu pôrodu, aby oneskorila Heraklovo narodenie, čím spôsobila, že iní potomok Persia sa narodil skôr.

„Vodca“, ktorý ho chcel zabiť, bola Hera, Zeova žiarlivá manželka. To sa nemôže rátať ako paralela s Ježišom.

Chodil po vode a povedal svojej matke, keď zomieral: „Neplač, idem do neba.“ Ako zomrel povedal: „Je dokonané.“

Nedokázal som nájsť akýkoľvek odkaz na Herakla alebo Herkula, ako chodil po vode, alebo čokoľvek, čo by sa dalo interpretovať ako chodenie po vode. Jeho matka sa ani nenachádza vo verzii jeho smrti, ktorú som našiel a taktiež som nedokázal nájsť nič, čo by sa podobalo výroku „je dokonané“ v príbehu jeho smrti.

Dionýzos bol doslova „Božím synom“,…

Ako aj každý člen panteónu a všetci polobohovia, ktorí boli výsledkom Zeových mnohých afér. To sa ťažko dá prirovnať k Ježišovi.

…narodil sa z panny,…

Nie. Bol výsledkom božského smilstva ako ostatné Zeove deti.

…a bol často znázornený, ako jazdí na oslovi.

Takže kvôli tomu, že iné postavy jazdili na osloch, Ježiš nemôže? To je triviálne prirovnanie. A symbolizmus osla sa ani nepodobá.

Uzdravoval chorých a menil vodu na víno.

Nedokázal som nájsť akékoľvek uzdravovanie, ktoré bolo pripisované Dionýzovi a hoci bol bohom vína, nedokázal som nájsť akékoľvek záznamy o tom, že by menil vodu na víno.

Bol zabitý, ale vstal z mŕtvych a stal sa nesmrteľným.

Podľa toho, o aký mýtus ide, bol alebo reinkarnovaný, alebo vôbec nezomrel – v najčastejšej verzii je jeho matka zabitá a zanecháva Dionýza ako plod. Zeus zašije plod do svojho stehna a ponesie ho dovtedy, kým nie je pripravený sa narodiť. Taktiež sa mnohí polobohovia nakoniec stali nesmrteľnými, avšak myšlienka skutočného telesného zmŕtvychvstania bola Grékom odporná, preto Pavol musel upraviť korintskú cirkev, čo sa týka zmŕtvychvstania (pozrite 1. Kor. 15 a „Zmŕtvychvstanie a Genesis“ (v angličtine)).

Jeho najväčším úspechom bola jeho vlastná smrť, ktorá spasila samotné ľudstvo.

Nedokážem nájsť akýkoľvek vzťah medzi jeho smrťou a spasením ľudstva. Bol známy ako nositeľ pokoja, ale to súviselo viac s tým, že prinášal so sebou víno a festivaly.

Ozíris robil tie isté veci. Narodil sa z panny,…

Bol synom Geb a Nut, vôbec to nebolo panenské narodenie.

…ol považovaný za skutočného kráľa ľudí…

Ozíris bol niekedy známy ako „kráľ živých“, ale to vôbec nie je prekvapivé a vôbec to nie je paralelou Mesiášovej roly, ktorú mal Ježiš.

…a keď zomrel, vstal z hrobu a odišiel do neba.

V živote Ozírisa existujú dve udalosti, o ktorých sa dá hovoriť ako o nejakom vzkriesení. Prvá, keď bol Ozíris zabitý, jeho žena použila kúzlo, aby ho vrátila dočasne z mŕtvych na tak dlho, kým spolu nepočali dieťa(a tak dostávame Horusa, o ktorom budem hovoriť nižšie). Jeho telo schovala, však keď ho jeho brat (ktorý ho zavraždil) našiel, rozdelil ho na 14 častí, 13 z nich našla Izis a obviazala pre riadne pochovanie. Svojou oddanosťou urobila taký dojem na ostatných bohov, že ho oživili a urobili ho bohom podsvetia.

Ako pri väčšine týchto „paralel“, jednoducho povedať príbehy, ktoré sú údajne paralelami, stačí na vyvrátenie myšlienky, že príbeh Ježiša je založený na nich v akomkoľvek zmysle.

Ozírisov syn, Hórus, bol známy ako „svetlo sveta“, „dobrý pastier“ a „baránok“. Taktiež bol známy ako „cesta, pravda a život“. Jeho symbolom bol kríž.

Neexistuje vôbec žiadny dôkaz čohokoľvek z tohto, v akomkoľvek dôveryhodnom zdroji. Bremeno dôkazu teda patrí tým, ktorí tieto tvrdenia zastávajú, aby ich aj zdokumentovali.

Mithrove narodeniny boli oslavované 25. decembra, svedkami jeho narodenín boli lokálni pastieri, ktorí mu doniesli dary, mal 12 učeníkov a keď končil na zemi mal posledné jedlo, predtým ako išiel do neba. Na súdny deň sa vráti, aby súdil živých aj mŕtvych. Dobrí pôjdu do neba a zlí zomrú v obrovskom ohni. Jeho sviatok je v nedeľu (je bohom slnka). Jeho nasledovníci nazývali sami seba „bratmi“ a ich vedúcich „otcami“. Mali krst a rituálne jedlo, pri ktorom jedli symbolické telo a krv. Nebo bolo na oblohe a peklo bolo dole s démonmi a hriešnikmi.

Veľa mithraizmu vzniklo neskoršie ako kresťanstvo a existuje medzi nimi legitímne požičiavanie, je to však také, že mithraizmus si požičiava z kresťanstva, nie naopak. Kresťanstvo si požičiavalo z mithraizmu jedine v umení. Kresťania z tretieho a štvrtého storočia zobrali mithraické obrazy, ako Mithra zabíjal býka a strieľal šípy na skalu, aby z nej získal vodu, a urobili ich napodobneniny, kde Samson zabil leva a Mojžiš získal vodu zo skaly na hore Choreb. Pozrite aj článok od spoločnosti Tekton: Was the story of Jesus stolen from that of the Persian deity Mithra? (V angličtine).

Krišna mal zázračné počatie, na ktoré mohli prísť múdri muži, pretože ich viedla hviezda. Potom, ako sa narodil, sa ho snažil miestny kráľ nájsť a zabiť. Jeho rodičia boli však upozornení poslom od boha a utiekli a stretli sa s pastiermi. Chlapec vyrástol a stal sa prostredníkom medzi Bohom a človekom.

Kto si skutočne myslí, že ľudia z Palestíny mali významný styk s hinduizmom, nie to ešte aby modelovali svojho Spasiteľa podľa veľmi cudzích božstiev? Krišnove „zázračné počatie“ sa udialo tak, že jeho matka otehotnela „mentálnou transmisiou“ cez jeho úplne ľudského otca. Nenašiel som žiadnych mudrcov alebo hviezdy. Panovníci, ktorí sa snažia zabiť deti, ktoré môžu vyrásť a ohrozovať ich, je častou témou. Nenašiel som žiadnych pastierov a funkciu prostredníka som taktiež nemohol nikde nájsť práve výraznú. Taktiež termíny „prostredník“ a „boh“ získavajú veľmi odlišné významy, keď si uvedomíme, že máme dočinenia s polyteistickým náboženstvom.

Budhovej matke povedal anjel, že porodí svätého syna, ktorý je určený, aby sa stal spasiteľom.

Nikde som nenašiel toho náznak. Maya mala sen, že ju cez jej bok prepichol biely slon so šiestimi klami a o 10 mesiacov porodila. V každom prípade budhizmus nemá „spasiteľa“. Budha mal údajne ukázať cestu do „Nirvány“, slobodu z nekonečných reinkarnačných cyklov smrti a znovuzrodenia do trpiaceho sveta.

Ako dieťa učil kňazov v jeho chráme o náboženstve, pritom ako ho rodičia hľadali.

Ako dieťa bol tienený od náboženstva, pretože bol predurčený na to, aby sa stal veľkým princom. Brahmani však predpovedali, že si vyberie náboženský život namiesto politického miesta.

Začal svoju náboženskú kariéru asi vo veku 30 rokov…

Presne 29 rokov.

…a hovorí sa, že sa pred smrťou rozprával s 12 učeníkmi.

Mal dvoch vedúcich učeníkov, 11 veľkých učeníkov a 10 menších učeníkov. Ktorých 12 myslíte? Nevedel som nájsť akýkoľvek odkaz na 12 učeníkov. Jeho posledné slová, ktoré som našiel, boli o tom, že dával inštrukcie svojmu sluhovi, aby presvedčil Cundu, že jeho smrť nemala nič dočinenia s jedlom, ktoré mu priniesol.

Jeden z učeníkov bol jeho obľúbený a ďalší bol zradca.

Skoro každý by mal obľúbeného v skupine ľudí a učeníci, ktorí zradia svojich majstrov, sú taktiež častou témou.

On a jeho učeníci sa odlúčia od bohatstva a cestujú po krajine, kde učia pomocou príbehov a metafor.

Asketizmus a táto forma učenia boli celkom časté. Sú ale nejaké podstatné podobnosti v podrobnostiach toho, čo vyučovali?

Nazýval sa „synom človeka“ a hovorili o ňom, že je „prorok“, „majster“ a „pán“.

Nenašiel som žiadny dôkaz toho prvého a tie posledné tri sú také matné, až sú zbytočné pri hľadaní nejakej spojitosti medzi tými dvomi.

Liečil chorých, uzdravoval slepých a hluchých a chodil po vode. Jeden z jeho učeníkov sa snažil chodiť po vode tiež, ale začal sa topiť, pretože jeho viera nebola dosť silná.

Všeobecné konanie zázrakov je matné a prakticky všadeprítomné vo všetkých náboženských tradíciách. Príbeh o učeníkovi, ktorý chodil po vode, má minimálnu podobnosť s Petrovým príbehom.

Legenda znie:

Južne od Savatthi je veľká rieka, na ktorej brehu leží dedinka s asi 500 domami. Pritom, ako premýšľal nad spásou ľudí, Ten, ktorému patrí česť, sa rozhodol ísť do dediny a učiť doktrínu. Keď prišiel k brehu rieky, sadol si pod strom a keď uvideli dedinčania slávu jeho príchodu, prišli k nemu s úctou. Keď však začal učiť, neverili mu.

Keď požehnaný Budha odišiel zo Savatthi, Sariputta zacítil túžbu uvidieť Pána a počuť ako učí. Ako prišiel k rieke, voda bola hlboká a prúd silný. Povedal si: „Prúd mi nebude prekážať. Pôjdem a uvidím požehnaného“ a vkročil na vodu, ktorá bola tvrdá pod jeho nohami ako kus žuly. Keď došiel na miesto v strede rieky, kde boli vlny vysoké, Sariputtovo srdce upadlo a začal sa topiť. Avšak znova vyburcoval svoju vieru, obnovil svoju mentálnu snahu a pokračoval ďalej ako predtým, až sa dostal na druhú stranu. Ľudia z dediny boli ohromení, keď videli Sariputtu, a pýtali sa ho, ako dokázal prejsť cez rieku, keď tam nebol ani most, ani loď. Sariputta odpovedal: „Žil som v nevedomosti, dokým som nepočul Budhov hlas. Keďže som úzkostlivo chcel počuť učenie spásy, prešiel som cez rieku a kráčal som po jej búrlivej vode, pretože som mal vieru. Viera. Nič iné mi neumožnilo to urobiť a teraz som tu v blahu majstrovej prítomnosti.“

Požehnaný pridal: „Dobre si hovoril Sariputta. Jedine viera ako tvoja dokáže zachrániť tento svet z širokej priepasti sťahovania a dovolí ľuďom prejsť suchým na druhý breh.“ Vtedy Požehnaný zdôraznil dedinčanom nutnosť stáleho pokroku v ceste zármutku a odhodenia všetkých pút, aby mohli prekročiť rieku svetskosti a získať spasenie od smrti. Keď počuli dedinčania slová Tathagaty, boli naplnení radosťou, uverili učeniu Požehnaného a prijali 5 príkazov a utiekali sa pod jeho meno.

Najskorší záznam Budhovho života bol však napísaný až počas druhého storočia po Kristovi, čo je príliš neskoro na to, aby z neho mohlo kresťanstvo kopírovať. V skutočnosti táto legenda mohla byť skopírovaná z kresťanstva.

Apollonius z Tyany (súčasník Ježiša) robil mnohé zázraky (uzdravoval chorých a chromých, vracal zrak, vyháňal démonov, atď.) Jeho narodenie bolo z panny, predpovedané anjelom. Poznal písmo veľmi dobre už ako dieťa. Bol ukrižovaný, vstal z mŕtvych a ukázal sa svojim učeníkom, aby dokázal svoju moc pred odchodom do neba, aby sedel po pravici otca. Bol známy ako „Syn Boží“.

Problém samozrejme je, že tieto príbehy existovali stovky až tisíce rokov pred tým ako Ježiš.

Jediná platná podobnosť medzi Apolloniom a Ježišom je v tom, že obidvaja robili zázraky. Príbehy Apollonia neboli napísané skorej ako v roku 217 n.l. Pozrite viac v článku od spoločnosti Tekton.

Teraz prichádza logika.

Mnohí poznajú Occamovú britvu, ktorá tvrdí, že keď všetky veci sú si rovné, potom netreba hľadať komplexné vysvetlenia, keď jednoduchšie riešenia sú dostupné.

Hrubé nepresnosti, ktoré sú obsiahnuté vyššie, ukazujú, že všetky veci nie sú si rovné. Pričom tento zdroj ani nezvažoval spoločenskú a náboženskú dynamiku, ktorá by vylúčila možnosť, aby židovská sekta prijala pohanské náboženské príbehy do svojho nového náboženstva z prvého storočia. Existuje napríklad najmenej 17 faktorov, ktoré znamenali, že kresťanstvo nemohlo byť úspešné v staroveku, keby nebolo podporené nevyvrátiteľným dôkazom zmŕtvychvstania, ako je poukázané v The Impossible Faith (v angličtine).

Nikto neodporuje tomu, že tieto iné príbehy sú staršie ako Judeo-kresťanská Biblia,…

Naozaj? Mithrové príbehy, ktoré sa najviac podobajú Ježišovým, prišli neskoršie. Apolloniova biografia bola napísaná až v treťom storočí a Budhova až v druhom storočí (6 storočí po udalostiach, o ktorých hovorí).

…takže máme iba dve možnosti:

Náboženské vysvetlenie je, že napriek tomu, že ostatné príbehy sú veľmi podobné tým v Biblii, sú falošné.

Nie, naše vysvetlenie je, že tieto mýty nie sú ani veľmi podobné Evanjeliu. Taktiež miesta, kde sú povrchné podobnosti, sú presne tam, kde by sme ich očakávali. Čo sa však týka detailov, kresťanstvo je jedinečné (jediné so skutočne panenským pôrodom, skutočným zmŕtvychvstaním a s niektorými jedinečnými zázrakmi).

Dokonca aj keby tie príbehy boli skutočne staršie, ešte to nutne neznamená, že bol Ježišov príbeh nepravdivý (to by páchalo genetickú chybu). Keď však opatrne analyzujeme tieto konkrétne tvrdenia, vidíme, že neexistuje skoro žiadny zdokumentovaný dôkaz, žeby si kresťanstvo požičiavalo z pohanských náboženstiev. Tým pádom kyvadlo kmitá veľmi rýchlo v smere opačnom k tomu, čo chcel autor článku.

Keď sa však objavia v Biblii (napriek tomu, že ide o ten istý obsah), tak tentokrát sú tie príbehy pravdivé.

Nehovorím, že príbeh je pravdivý iba kvôli tomu, že sa objavuje v Biblii (niektoré sú príbehmi alebo podobenstvami, ktoré sú v Biblii, ale nie sú historické. Biblia ich tak nikdy neprezentuje) a neodmietam niečo iba kvôli tomu, že sa to neobjaví v Biblii (niektoré extra-biblické mýty môžu mať základ v prekrútenej histórii). Avšak na rozdiel od mýtov, my máme seriózne dôkazy o tom, že Biblia predkladá dôveryhodný historický záznam. Evanjelia napríklad poskytujú štyri rôzne záznamy, ktoré sa navzájom podopierajú (a napriek mnohým útokom, evanjeliá sa dajú zosúladiť). Skutky podporujú časti Pavlových epištol. Takisto sme našli v Starom Zákone dôkazy o mnohých skupinách ľudí, miestach a udalostiach, ktoré boli v minulosti známe iba cez Písmo a preto predtým mnohí pochybovali o presnosti Biblii. Pozrite napríklad články ako „Bývalý starosta skúma svedkov vzkriesenia“ a „najskoršie krédo Veľkej Noci“ (obidve v angličtine).

Jedným vysvetlením podobnosti k skorším mýtom je, že ich vytvoril satan, aby zviedol ľudí od pravého Mesiáša, ktorý mal prísť oveľa neskôr. Takže v podstate veľmi silná a zlá bytosť (ktorú stvoril Boh) ovplyvnila ľudstvo, aby vytvorili klamlivé príbehy – tisíce rokov predtým, ako prišla skutočná verzia – aby ľudia neverili skutočnosti, keď ju uvidia.

Niektoré z nich môžu byť priamo satanistické, niektoré môžu byť prekrútenou formou uctievania predkov, niektoré môžu byť produktom vízií/halucinácií. V skutočnosti ma veľmi nezaujíma odkiaľ prišli. Prečo by to malo byť nutné? Títo skeptici by mali riešiť tvrdenia Evanjelia o pravde a nie sa uchýliť k rozptýleniu, ktorý nemá nič spoločné s históriou.

Alternatívne vysvetlenie podobností je, že prirodzenosť rozprávania príbehov počas danej periódy bola taká, že sa centrálna téma časom šírila. Keď toto spojíme s prirodzenou tendenciou opakovať niektoré prvky v ľudských príbehoch a so skutočnosťou, že biblické príbehy prišli neskôr ako tie ostatné, dostávame vysvetlenie podobností s predchádzajúcimi mýtmi.

Existujú centrálne témy a to sú presne tie, ktoré nachádzame vo všetkých príbehoch (pokus o vraždu novonarodeného princa žiarlivým oponentom, učiteľ, ktorý činí zázraky, tragická smrť, prežitie v nejakom zmysle). Avšak znova, keď sa pozrieme na nejaké konkrétne veci, kresťanstvo je jedinečné. Neexistuje nič podobnékKresťanstvu.

Toto je pravdepodobne dobré miestom spomenúť ďalšiu vec, ktorá robí kresťanstvo jedinečným. Ľudia hovoria, že Heracles, Dionysus, atď., urobili všetky tie veci, ale nikto netvrdil, že bol svedkom tých vecí. Často opakujúcou sa črtou týchto údajných pohanských príbehov je obrovská časová medzera vytvorená mnohými storočiami medzi osobou a legendou. Naopak, evanjeliá boli napísané ľuďmi, ktorí poznali Ježiša osobne, alebo tými, čo ich poznali osobne (pozrite „Dátumy evanjelia a jeho spoľahlivosť“ (v angličtine)). Prví ľudia, ktorí rozširovali evanjelium, v podstate hovorili: „Ježiš robil zázraky, učil, bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych a my sme to videli!“ Toto je kritický rozdiel. Kresťanstvo začalo v čase, v ktorom keby nebolo pravdivé, tak by židovské autority mohli vytiahnuť mŕtvolu z hrobu, keby tam nejaká mŕtvola bola (a nemali by problém s tým to urobiť).

A keďže príbehy o celosvetovej potope, panenských pôrodoch a o ľuďoch, ktorí vstávajú z mŕtvych, na ktorých je Biblia založená, sú od začiatku falošné (s čím všetci súhlasia) – potom sú falošné aj v Biblii.

Príbehy o celosvetovej potope (kedy sme prešli z „Kristových napodobňovateľov“ na príbehy o potope?) sú všetky založené na tej istej historickej udalosti, ktorú Biblia presne zaznamenáva. A to je samo o sebe nechutná logika. Takže ak A, B a C klamú o tom, že urobili nejakú konkrétnu vec, tak potom D nemôže hovoriť pravdu? Či existencia falošných peňazí vyvracia skutočné peniaze?

V skratke, Biblia je jednoducho ďalším opakovaním tých istých tém, ktoré prišli dávno pred ňou.

Ktoré z týchto dvoch vysvetlení vám dáva väčší zmysel?

Prvé je strašiakom a druhé nedáva ani zmysel. Preferujem naše vysvetlenie viac ako akúkoľvek z nich.

Publikované na Freethoughtpedia.com s povolením Daniela Meisslera[1]

Dúfam, že to je pseudonym, pretože by mal byť zahanbený z takých nezmyslov a ľudia z Freethought boli takí lajdácki, že ani nenapísali jeho meno správne.

Je to iba bujná ignorancia spoločenského sveta raného kresťanstva aj konkrétnosti iných náboženstiev, ktoré dovoľujú prežitie takýchto veciam. Je ťažké sa rozhodnúť, či odpovedať vážnymi argumentmi ako sú vyššie alebo hysterickým smiechom. Chcú, aby sme spochybnili svoju vieru a toto je najlepšie, čo vedia ponúknuť?

V skratke, iba taký človek, ktorý si veci nepreštudoval, by mohol odmietnuť kresťanstvo na základe pohanských paralel. Kresťanstvo sa ukázalo byť historicky dôveryhodné a ukázalo sa, že odráža udalosti, ktoré skutočne nastali. Dokonca aj židovskí oponenti Ježiša si museli nejako vysvetliť prázdny Ježišov hrob. Pastorov syn, ktorý je agnostik, spochybňuje kresťanstvo. To je v pohode. Naša viera odolá podrobnej kontrole, ak je otvorený odpovediam. Mal by však rovnako spochybňovať tie klamstvá, ktorým verí, pretože keby spochybňoval svoje zdroje pri tej najzákladnejšej úrovni, ako som tu ja urobila, tak by to neprešlo skúškou.

S pozdravom,

Lita Cosner

Helpful Resources