Also Available in:

Koronavírus v stvorení

Podporuje nedávne prepuknutie koronavírusu teóriu evolúcie?

autor 
Preložil: Mojmír Marčaník

Zverejnené: 6. februára 2020 (GMT+10)
Národná knižnica patogénovcorona-virus
Obrázok z elektrónového mikroskopu: 2019- nCoV koronavírus

Celý svet je v panike z nového vírusu. Väčšina ľudí ho pozná ako koronavírus. Prvýkrát sa objavil v meste Wuhan, v Číne. Dnes už sa objavuje vo viacerých krajinách sveta. Mnoho ľudí zomrelo. Čo si o tom máme myslieť? Podporujú vírusy teóriu evolúcie? Dokážeme ich existenciu vysvetliť v kontexte stvorenia? Môže byť takýto vírus produktom stvorenia, ktoré bolo na začiatku veľmi dobré? Držte si klobúky, pretože tento článok prevráti váš názor na vírusy.

Väčšina vírusov je prospešných

Môže to pre mnohých znieť ako šok, keď sa dozvedia, že veľa vírusov je pre nás prospešných. Už si počul, že na tvojom tele a v ňom je viac baktérií ako máš svojich vlastných buniek? Je to pravda. Ale je tiež pravda, že v črevách máš viac vírusov ako baktérií. V skutočnosti vírusová populácia (ktorá sa nazýva aj viróm1) zohráva dôležitú úlohu pri regulácií množstva typov baktérií v tvojom tele.2 Bez nich by sme sa rýchlo stali potravou pre nenásytné baktérie žijúce v našich črevách.

Už si niekedy plával v oceáne? Ak áno, tak si plával vo vysoko koncentrovanej bakteriálnej polievke. V oceánoch je množstvo baktérií rôznych druhov. Ale tak isto ako v tvojom čreve aj v oceáne je viac vírusov ako baktérií a pravdepodobne zohrávajú významnú rolu pri udržiavaní koncentrácie baktérií vo vodách oceánov. Mali by sme vôbec ryby, keby nebolo vírusov? To je otázka, ktorú chcú vedci jedného dňa rozlusknúť.

Už si niekedy plával v jazere? Tak potom si plával v polievke plnej vírusov a baktérií. Boli na tom jazere aj kačice, labute alebo husi? Tak to si plával medzi vírusmi chrípky. V skutočnosti, vodné vtáky sú nositeľmi všetkých možných typov chrípkových vírusov, vrátane tých, ktoré nie sú schopné infikovať ľudí. Tieto vírusy sa dostávajú do vody, keď sa vtáky vyprázdňujú. Prítomnosť týchto vírusov zvyčajne nespôsobuje žiadne choroby vtákom3 a ani nám, aj keď sa nám dostanú do očí, uší alebo do nosa. Evolucionista by mohol povedať, že vtáky samotné z toho zvyčajne neochorejú, pretože milióny rokov viedli spolu vojnu, až nakoniec uzavreli prímerie. Vírus nezabije hostiteľa a hostiteľ dá vírusu priestor na život. Z perspektívy stvorenia, chrípkový vírus predstavuje pre vtáka nejaký benefit, ale je jasné, že tento benefit už nikto nehľadá.

Niektoré vírusy mohli uniknúť z genómu

Vedeli ste, že vaše bunky produkujú mnoho takého obsahu, z ktorého sa vírusy skladajú? Vyrábame proteínové plášte, kopírujeme DNA a RNA, máme mechanizmy presunu DNA do rôznych častí genómu, atď. Niektoré vírusy môžu pochádzať z normálnych bunkových operácií.4 Jednotlivé časti sú tam všetky, no niekedy sa spoja do útvarov, ktoré sa javia ako vírus. Stačí len pár náhodných zmien a táto “montáž” sa môže vymknúť z rúk a „ísť vírusovo“.

Niektoré vírusy mohli uniknúť svojim pôvodným konštrukčným obmedzeniam

pixabay.com/mandarin-ducks
Aj keď sú krásne, kačice a iné vodné vtáctvo sú nositeľmi každého známeho druhu chrípky

Ale nie všetky vírusy sú podobné genómu. Mnoho vírusov, ktoré spôsobujú choroby, vytvárajú dojem, že boli navrhnuté tak, aby robili presne to, čo robia. Odkiaľ pochádzajú? Ak existuje vírus, ktorý je určený na infikovanie buniek baktérie, myši alebo osoby, tak pravdepodobne spolupracuje so systémom kontroly a udržiavania rovnováhy. Ak jedna z týchto kontrol zlyhá, vírus sa môže rozmnožiť oveľa rýchlejšie, ako sa pôvodne plánovalo a dôjde k ochoreniu. Z „prospešného“ vírusu sa môže stať nebezpečný vírus. Stačí len zopár malých mutácií, napríklad zmena faktora bunkového rozpoznávania, ktorý zabráni hostiteľským bunkám v detekcii a tým aj v regulovaní vírusu.

Vírusy, ktoré preskakujú druhy, sú obzvlášť nebezpečné

Teraz môžeme diskutovať o koronavíruse, víruse, ktorý nepatrí medzi ľudí. Vírusy, ktoré presahujú druhy, sa nazývajú zoonotiká (všimnite si slovo „zoo“ v tomto názve). Máme veľa dôkazov o zoonotických vírusoch vrátane chrípky,5 rodiny koronavírusov (tento nový vírus, SARS a MERS) a HIV (vírus, ktorý spôsobuje AIDS). Všetky z nich spôsobujú u ľudí ochorenie. Niektoré z nich v ľudskej populácii pretrvávajú už veľmi dlho. Našťastie, veľa nových vírusov sa samo vytratí. Vírusy sa časom tiež oslabia. Keď sa množia, zbierajú mutácie a niekedy ich tieto mutácie oslabia do bodu, keď už nie sú prenášané. Nie je to však vždy tak a niektoré vírusy, ako napríklad vírus HIV alebo ľudský vírus prechladnutia (ďalší koronavírus), sa môžu naďalej šíriť napriek zachyteným mutáciám. Závisí to od mnohých rôznych faktorov a žiadne dva vírusy nie sú podobné.

Nové vírusy sú skutočnou hrozbou

pixabay.com/pandemic

Ľudstvo bolo počas svojej histórie zasiahnuté ničivými epidémiami. Niektoré z nich, rovnako ako čierna smrť, sú dobre popísané. (Bolo to spôsobené baktériou šírenou blchami.) Všetko, čo vieme, je to, že početné starodávne kráľovstvá, civilizácie a mestá trpeli rozsiahlymi epizódami chorôb a smrti. Zachované záznamy nám niekedy umožňujú urobiť dobre informovaný odhad toho, čo ochorenie spôsobilo, no nie je to bežné.

Počiatočné stvorenie nemalo žiadnu chorobu. (Pozri sa na článok v Q&A - Smrť a utrpenie. Chorobnosť sa však za posledných šesť tisíc rokov zvýšila. Ak chorobnosť rastie, nie je dôvod očakávať, že by sa v budúcnosti neobjavila ďalšia vírusová nákaza. To nie je dôvod na strach, no malo by nám to pomôcť dômyselne posúdiť naše niekedy slabé postavenie na tejto Zemi.

Vytvorili sme rozmanité bezpečnostné siete, aby sme zabránili šíreniu infekcie a svet začína rýchlejšie reagovať na vznikajúce hrozby. Karantény, umývanie rúk a očkovanie sú súčasťou tejto stratégie v závislosti od závažnosti, rizika a od toho, či sme vymysleli spôsob očkovania proti nim. Zoberme si posledné ohnisko eboly v Afrike. Minuli sme milióny dolárov, ktoré týmto ľuďom pomohli v tom strašnom období a znova sa zabránilo prepuknutiu choroby do celého sveta. Ďalším príkladom je prepuknutie koronavírusu v súčasnosti v Číne. Miera úmrtia (asi 2%) je našťastie oveľa nižšia z pôvodných odhadov (približne 11%). Miera úmrtnosti vo výške 2% by sa však rovnala smrti mnohých miliónov ľudí, ak by sa vymkla spod kontroly a stala by sa tak bežnou ako prechladnutie. Vedecká komunita však reagovala veľmi rýchlo. V krátkom čase sa dokončilo viac génových sekvencií vírusu a zverejnili sa vo verejných databázach. Elektrónové mikroskopy vytvorili fotografie vírusu, s ktorým máme dočinenia. Rýchlosť tohto procesu bola bezprecedentná.

Budúcnosť koronavírusu

Ak toto prepuknutie vírusu bude podobné predchádzajúcim prípadom, môže dôjsť k samospáleniu koronavírusu. Toto sa zjavne stalo s vírusom ľudskej chrípky H1N1, ktorý sa v roku 1917 prehnal po celom svete a zabil milióny ľudí. Trvalo to 40 rokov a vírus potom zmizol. V roku 1976 sa tento vírus znovu objavil vďaka uskladnenej laboratórnej vzorke a ďalších 33 rokov pretrvával, dokedy znova nezmizol v rokoch 2009 - 2010 počas pandémie ošípaných. Vírus však nebol obzvlášť smrteľným. Neskoršie verzie nemali smrtiacu povahu ako predchádzajúce a skutočnosť, že ľudský H1N1 nemohol v ľudskej populácii pretrvávať, je dobrým dôkazom toho, že prešiel genetickou entropiou. V skutočnosti vírus zbieral viac ako 14 mutácií ročne, keď bol aktívny a viac ako 10% jeho genómu zmutovalo predtým, ako vyhynul.6 To tiež zodpovedalo predtým publikovaným počítačovým simuláciám.7

Koronavírus však nie je chrípka. Nie sme si tiež istí, kde a ako tento vírus vznikol, hoci zjavne alebo pravdepodobne pochádzal z netopierov. V každom prípade s ním musíme zaobchádzať veľmi opatrne a naše systémy zdravotnej starostlivosti s ním musia zaobchádzať ako so závažnou a okamžitou hrozbou. Nemôžeme čakať desaťročia, kým si genetická entropia vyberie svoju daň.

Ako by sme mali reagovať?

Podľa modelu “Stvorenie a pád” môžeme očakávať, že sa vynoria nové choroby. Keď sa tak stane, mali by sme triezvo posúdiť riziko a podniknúť príslušné preventívne opatrenia. Mali by sme byť vždy ochotní pomôcť tým, ktorí to potrebujú, pretože vieme, že v tejto situácii by sme sa mohli ocitnúť my sami. Charitatívna pomoc, pokiaľ možno prostredníctvom kresťanskej agentúry, je vždy jednou z možností. Kresťania by si nemali nechať prekĺznuť medzi prsty ani túto krízovú situáciu, ale poukázať na krehkosť ľudského života. V takýchto situáciách sme všetci viac naklonení zvážiť svoj vzťah s Bohom a prijať nádej, ktorú ponúka Ježiš Kristus.

Záver

Vírusy sú súčasťou Božieho stvoreného poriadku. Mnoho z nich hrá prospešné úlohy. Napriek tomu žijeme vo svete postihnutom hriechom, vo svete plnom veľkého utrpenia, chorôb a smrti. Niektoré vírusy sa stali nebezpečnými a spôsobili nesmierne utrpenie počas celej ľudskej histórie. To nás núti vyvíjať inovatívne stratégie, ktoré by ich udržiavali pod kontrolou. Boh nám nesľúbil dlhý život ani dobré zdravie. Sľúbil však, že vykúpi tento svet zlorečený hriechom, ako aj naše telá zasiahnuté chorobami. No naša nádej nie je na tejto Zemi, ale je v Bohu. Náš pohľad smeruje do večnosti, na ktorú sa môže, ale aj má pripraviť každý z nás.

Referencie

  1. This is a good summary of the virome, but from an evolutionary source so use with appropriate caution: sciencedirect.com/topics/immunology-and-microbiology/human-virome. Návrat k textu.
  2. Here is a paper from a biblical Creation-Fall perspective about the important function of the mammalian virome: Francis, J.W., Ingle, M., and Wood, T.C., Bacteriophages as beneficial regulators of the mammalian Microbiome, Proc. Int. Conf. Creationism 8:152–157, 2018; creationicc.org. Návrat k textu.
  3. Barber, M.R. et al., Association of RIG-I with innate immunity of ducks to influenza, PNAS 107(13):5913–5918, 2010.Návrat k textu.
  4. Terborg, P., The ‘VIGE-first hypothesis–how easy it is to swap cause and effect, J. Creation 27(3):105–112, 2013. (VIGE = Variation-Inducing Genetic Element). creation.com/images/pdfs/tj/j27_3/j27_3_105-112.pdf. Návrat k textu.
  5. Ma, W., Kahn, R.E., and Richt, J.A., The pig as a mixing vessel for influenza viruses: human and veterinary implications, J. Mol. Genet. Med. 3(1):158–166, 2008. Návrat k textu.
  6. Carter, R.W., and Sanford, J.C., A new look at an old virus: mutation accumulation in the human H1N1 influenza virus since 1918, Theoretical Biology and Medical Modelling 9:42, 2012. Návrat k textu.
  7. Brewer, W., Smith, F.D., and Sanford, J.C., Information loss: potential for accelerating natural genetic attenuation of RNA viruses; in: Marks II, R.J., Behe, M.J., Dembski, W.A., Gordon, B., and Sanford, J.C. (Eds.), Biological Information—New Perspectives, World Scientific, Singapore, pp. 369–384, 2013. Návrat k textu.