Terorizmus a duchovná prázdnota Európy

Sekularizmus je koreňom problému

autor: Philip Bell
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Mnohí boli šokovaní príbehmi, ktoré médiá publikovali po bezcitnom záchvate vrážd, ktoré spáchali teroristi podporovaní Islamským štátom v Paríži 13. novembra minulého roku.¹ Pravdepodobne si však len málo ľudí prečítalo oznámenie samotného IS o zodpovednosti za útoky a dôvodoch, prečo boli spáchané.² Zdá sa, že boli médiami ignorované. To je pravdepodobne spôsobené pochopiteľnou neochotou pomôcť šíreniu takej propagandy. Verím však, že existuje aj ďalší dôvod. Priznať sa k obsahu vyjadrenia je už nepohodlné, nakoľko je jeho popis stále viac upadajúceho západu dosť nepríjemný. Aby však z nasledovného nedošlo k nedorozumeniu, ani len nenaznačujem, že skutky páchateľov týchto zločinov boli oprávnené. Predsa však existuje vzťah medzi sekularizmom Európy a stále narastajúcim ohrozením bezpečnosti jej občanov.

Keď niekto číta ako ISIS obraňuje svoje teroristické činy proti európskym národom, nemôže pochybovať o ich vyjadrených motiváciách, ani o ideológii, ktorá ich, ako sami tvrdia, poháňa. Vyjadrenie začína „v mene Allaha…ldquo; a to meno je vzývané aj v priebehu celého dokumentu. Taktiež tvrdí, že Paríž bol vybraný „ako hlavné mesto prostitúcie a nemorálnosti, vedúcim nositeľom kríža v Európe“. Inými slovami vidia, že morálny úpadok, ktorý stále viac charakterizuje európske krajiny, je synonymný s tým, že sú „kresťanské“, pretože sa to deje v „kresťanských“ krajinách. Miesto s najväčším počtom úmrtí, Bataclan, bolo vybrané, lebo tam boli „zozbierané stovky pohanov pri koncerte prostitúcie a nemorálnosti“.

Podstata problému

V súčasnosti, keď nastanú udalosti, ktorých výsledkom je veľká strata ľudských životov – bez ohľadu na to, či sú to prírodné katastrofy, havárie lietadiel, obete vojny alebo teroristické útoky – vždy nastane mediálna hystéria, pričom každý uhol príbehu je preberaný minútu po minúte. To sa obzvlášť uplatňovalo pri zverstvách v Paríži, pričom boli dôvody páchateľov skoro úplne ignorované. Povšimnutiahodnou výnimkou je článok od Ibeny Thranholmovej.³ Keďže v minulosti pracovala v Dánskom ekvivalente BBC,⁴ fejtonistka a ocenená dánska žurnalistka hodila za chrbát opatrnosť a povedala svoj názor.⁵

Napríklad keď médiá oznámili, že meno skupiny, ktorá hrá v Bataclane, je „The Eagles of Death Metal“, rozhodli sa ignorovať skutočnosť, že vyčíňanie začalo práve vtedy, keď skupina hrala svoju populárnu pieseň, „Kiss the Devil“(Pobozkám Diabla). To, že masaker spáchali náboženskí extrémisti práve vtedy, keď sa ľudia pridali k slovám „I’ll love the Devil, I’ll sing his song” (Budem milovať Diabla, budem spievať jeho pieseň), je podľa slov Tranholmovej „Diabolskou iróniou“.⁶ Smrť toľkých ľudí, mnohí z nich v najlepších rokoch, je absolútne tragická. Keby ste však počúvali niektorých politických lídrov a učencov médií, mysleli by ste si, že „Džihádisti“ (ako sú často nazývaní) nie sú vôbec motivovaní svojou Islamskou vierou. Oni však hovoria, že sú a skutočnosti naznačujú, že je to pravda. Odmietať to je hrubá politická korektnosť. Čo má toto celé spoločné s problémom apologetiky stvorenia?

Koreň problému

Prečo je spomenúť spojenie medzi takýmito teroristickými útokmi a náboženskou ideológiou skrytou za nimi tabu? Prečo sa médiá snažili neupozorniť na satanické šarapaty, ktoré sa udiali na rockovom koncerte v Bataclane? Zúfalo chcú veriť, že „vojna proti terorizmu“, v ktorej západné národy musia bojovať, nemá nič spoločné s náboženstvom! Uznať, že ich veľká snaha počas posledných desaťročí bagatelizovať biblické kresťanstvo vo verejnej sfére mohla mať následky, je posledné, čo chcú urobiť. Avšak niektorí ľudia vo svojich srdciach aspoň tušia, že to je pravda. Vypočujte si darvinistu a apoštola ateizmu, Richarda Dawkinsa:

Je kresťanstvo ochranou proti nebezpečenstvám ideológie, ktorá podporuje teroristické činy? Určite je z mnohých dôvodov, ktoré nie je možné preskúmať v takomto krátkom článku. Predsa len sa dajú nasledujúce spojenia zvýrazniť ako nespochybniteľne pravdivé bez ohľadu na to, či si jednotlivci myslia, že zmeny v spoločnosti sú dobré alebo zlé:

• zasahovanie sekularizmu do kultúry rástlo spoločne s „evolucionizovaním“ kultúry;
• nastal vzostup otvoreného – dokonca až militantného – ateizmu a rastúcej intolerancie voči biblickému záznamu stvorenia, pádu a potopy;
• spoločnosť stále viac prijímala morálnosť, ktorá odporuje kresťanstvu, ako napríklad pri sexuálnej čistote a homosexuálnemu správaniu;
• kresťanská etika, ako napríklad hodnota ľudského života, stále viac upadáva – všimnite si pokračujúce problémy s potratmi, výskumom zárodočných kmeňových buniek a rôznymi formami eutanázii. Dá sa toho povedať oveľa viac.

K tomu celému treba ešte poznamenať, že stále upadá celková návštevnosť cirkví, ktorá by bola, aspoň v Spojenom kráľovstve, oveľa viac zrejmá, nebyť veľkého prílivu imigrantov, ktorí navštevujú miesta uctievania, čo pomáha maskovať úpadok v číslach.⁸ Potom, ako stále viac ľudí zanecháva Bibliu a Boha, po nich ostáva rozsiahla prázdnota. Nič lepšie, ako citovať Thranholmovú, by som tu nemohol urobiť:

Ďalej pokračuje zvýraznením niektorých jasných znakov tohto opustenia kresťanstva, ako napríklad odstránenie „všetkých náboženských symbolov z verejných priestranstiev“, ktoré prijalo niekoľko členných štátov EU. Niektoré veci sa stávajú stále viac známe. „Koreňom problému“, ako to jasne povedala Thranholmová, je duchovná a morálna prázdnota, ktorá bola spôsobená odmietnutím kresťanstva. Pre niektorých je na tejto úmyselnej slepote dráždivá skutočnosť, že kresťanstvo je „silou dobra“ pre akúkoľvek spoločnosť a že budeme žať to, čo sejeme, ak budeme utláčať jej pravdu. Peter Hitchens⁹ poukázal na to, že

Toto všetko by malo byť intuitívne pravdivé pre kresťana, keďže nám Biblia hovorí, že „Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov“ (Prís. 14:34). Táto pravda sa dá ilustrovať počas celej ľudskej histórie a je pre nás rovnako relevantná aj v súčasnosti.

Útočíme na vlastné základy?

Keď sa ľudia odvracajú od kresťanstva, keď sa rozhodnú radšej „uctievať“ na oltároch materializmu a sekulárneho humanizmu – bezbožné náboženstvá, ktoré si nevyžadujú žiadne absolútne morálne alebo etické požiadavky – naša spoločnosť stráca svoju morálnu silu. Napriek tomu, že poukázať na to môže rozhnevať niektorých ľudí, deštruktívne sily IS, ktoré v súčasnosti sú namierené proti západným demokraciám, by to malo viesť k hlbokej sebaanalýze. Situácia, v ktorej sa nachádzame, si vyžaduje uznanie hlbokej nespokojnosti západnej kultúre. Útočili sme na vlastné základy už príliš dlho. To je určite relevantné pre misiu zameranú na biblické stvorenie ako je CMI. V roku 2014 sme písali o uznesení Európskej rady,¹¹ v ktorej

Tvrdili, že „je nemožné zlúčiť vieru s vedou“ a porovnávali myšlienky, ktoré zahŕňali Boha (čo označili ako „absurdné“), s evolúciou, ktorú uznali, že je „centrálnou teóriou pre naše pochopenie života na Zemi a na prehodnotenie základov našej spoločnosti“ (zvýraznenie pridané).¹²

Nie. Jediným istým základom pre západné spoločnosti je biblické kresťanstvo. Práve to pomáhalo ničiť evolučné myslenie a práve také myslenie má stále viac tragických následkov. Máme teda pracovať na tom, aby sme práve ten základ obnovili. Existuje teraz pre nás zúfalá potreba objaviť svoje kresťanské korene a práve preto by sa mali všetci kresťania modliť za duchovné oživenie.