Also Available in:
This article is from
Creation 36(4):34–35, October 2014

Browse our latest digital issue Subscribe

Podvod evolúcie veľryby

Ďalšia ikona evolúcie, ktorá je porazená

autor:
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Pakicetus-AMNH-2012
Obrázok 1.. Displej AMNH (New York) v roku 2012, stále ukazujúci falošnú rekonštrukciu Pakicetus, s „dúchadlom“ (červená šípka) a nízkou polohou oka (biela) zatiaľ čo lebka publikovaná v roku 2001 jasne ukázala, že nozdry boli v špičke nosa a oči boli na vrchole hlavy, vôbec nie ako ozubená veľryba. Foto z 3. vydania, Evolúcia: Veľký experiment, © Dr. Carl Werner, 2014
Updated from Creation 36(4):34–35; October 2014

Múzeá a učebnice tvrdia, že fosílie veľrýb poskytujú najjasnejší dôkaz evolúcie v dnešnej dobe. – Už sa prevažne vzdali evolúcie koňa, pretože ten príbeh už nedokáže odolať kritike.1 Tromi kľúčovými fosíliami sú Pakicetus, Amubulocetus a Rodhocetus, o ktorých sa tvrdí, že spájajú suchozemské zvieratá s veľrybami známymi pod názvom Basilosauridae.2 Bez týchto troch by sa príbeh zrútil.

Dr Carl Werner, autor knihy Evolution: the Grand Experiment (Evolúcia: veľký experiment) preskúmal tvrdenia, ktoré sa týkajú týchto fosílií, urobil pohovory s výskumníkmi, ktorí ich publikovali a zistil, že žiadna z týchto fosílií nemôže byť považovaná za prechodnú k veľrybám. Otvorene povedané, Dr. Werner objavil reťazec podvodov alebo prinajmenšom extrémne túžby a imaginatívne rozprávanie príbehov, ktoré nie je podporené fosílnym dôkazom.

Pakicetus

Už sme v minulosti poukázali na extrémne „rozprávanie príbehov“, ktoré sprevádzalo fosíliu Pakicetus, kde bol zapletený Dr Philip Gingerich.3 Keď sa objavila neúplná fosília lebky, vznikla predstava, že patrí tvoru podobnému veľryby, podľa toho ako bola umelecky zobrazená na obale prestížneho žurnálu Science v roku 1983. Po niekoľkých rokoch bol objavený pozostatok kostry, publikovaný v roku 2001, kde sa ukázalo, že nemá nič spoločné s veľrybou. Zviera nemalo žiadne nozdry tak, ako si predstavoval Dr. Gingerich, nemalo žiadne plutvy (iba kopytá) a nemalo veľrybí krk (iba krk typický pre suchozemské živočíchy). Napriek tomu Dr. Werner poukazuje na to, že Americké Prírodovedné Múzeum v New Yorku a Prírodopisné Múzeum v Londýne neprestali používať zle zrekonštruovanú lebku, ktorá znázorňuje na lebke nozdry (pozrite obr. 1).

Dr. Gingerich v roku 2009 v dokumentárnom filme na televíznom kanále National Geografic stále tvrdil, že Pakicetus by mal byť zaradený medzi veľryby pre tvar jeho ušnej kosti. Ušná kosť však nevyzerá ako veľrybia, ktorá má výstupok podobný prstu (sigmoidný proces), ale má tanierovú podobu, ktorú majú fosílie suchozemských tvorov s názvom artiodactyls.

Ambulocetus
Obr. 2. Maľba Ambuloceta v “Smithsonian”, ktorá znázorňuje falošné nozdry a male uši. Neexistuje žiadne fosílny dôkaz pre ktorýkoľvek z údajných čŕt, ktoré sa podobajú veľrybím. Obrázok z 3. Vydania knihy “Evolution: The Grand Experiment”, ©Dr. Carl Werner, 2014.

Ambulocetus

9923-ambulo-cheek-bone-slovak
Obr. 3.Porovnanie lícnych kostí u cetaceana (delfín, ktorý je súčasťou druhu veľrýb), Ambulocetusa a koňa. Dr. Thewissen tvrdil, že lícna kosť Ambuloceta je tenká a podobná veľrybej, ale to vôbec nie je pravda. Táto odhaľujúca ilustrácia je z dodatku F ku knihe Evolúcia: Veľkolepý experiment (tretia edícia, 2014) (kliknite pre zväčšenie) Použité so súhlasom Dr. Wernera

Ambulocetus je zobrazovaný ako prechodný medzi druhmi Pakicetus a Rodhocetus. Dr. Hans Thewissen, bývalý Gingerichov študent, povedal, že existuje 8 charakteristík, ktoré poukazujú na to, že Ambulocetus bol predkom veľrýb. My sme o Ambulocetus správu podali,4 Dr. Werner však nahral video, v ktorom Dr. Thewissen priznával, že kľúčový „dôkaz“ veľrybieho pôvodu, sigmoidný proces v aparáte ušnej kosti, sa (znova) nijako nepodobal na veľrybiu ušnú kosť. Taktiež lícna kosť, o ktorej Thewissen tvrdil, že je tenká ako veľrybia lícna kosť, nie je v skutočnosti vôbec tenká; napríklad kôň má oveľa tenšiu lícnu kosť ako Ambulocetus (pozrite obr. 2).

Laboratórium Dr. Thewissena navyše dodalo modely Ambuloceta rôznym múzeám, ktoré znázorňujú nozdry na vrchu lebky, ale neexistuje žiadny fosílny dôkaz nozdier. Dr. Werner vraví: „Všetkých osem vlastností, ktoré vyhlasoval za veľrybie, sa znepokojujúco nenachádzajú u veľrýb.“

Rodhocetus

O Rodhocete sa tvrdí, že je morským živočíchom, u ktorého sa vyvíjajú predné plutvy a chvost, podobný chvostu veľryby a horizontálne plutvy – t.j. údajne na najlepšej ceste stať sa veľrybou. Keď však Dr. Werner upozornil paleontológa Dr.Ginricha, objaviteľa Rodhoceta, na neexistujúce fosílne kostry, ktoré by slúžili ako dôkaz chvostu alebo plutiev, Dr. Gingerich priznal túto skutočnosť. Taktiež odmietol myšlienku, že tvor má akékoľvek zo spomenutých kritických veľrybích vlastností. Niektoré informácie sme poskytli v článku nášho Časopisu stvorenia (Creation magazine) z roku 2011.5 Napriek tomu sú plutvy a chvost stále znázornené v mnohých publikáciách.6 A predpokladám, že to bude platiť po mnohé roky aj pre Haeckelove embryá.

Bez týchto troch údajných prechodných fosílií, príbeh evolúcie veľryby sa zrúti. Ďalšia ikona evolúcie, ktorá je porazená!

Dr Philip Gingerich, objaviteľ Rodhoceta, priznáva, že chvost a plutvy vystavené v rekonštrukciách Rodhoceta v múzeach nie sú správne a že ďalšie objavy fosílii ukazujú, že také vlastnosti nemalo.

"Veľrybosť" Ambuloceta je prevažne zakladaná na tvrdení, že ušná kosť, nazývaná tympanická je podobná veľrybej. Dr. Hans Thewissen priznáva, že to je diskutabilné.

Dr Hans Thewissen priznáva, že fosília ambuloceta nezahŕňa časť lebky, na ktorej sú nozdry, napriek tomu múzea vystavujú Ambuloceta s nozdrami. Ináč povedané, je to vymyslené.

evolution-the-grand-experiment
Dr. Werner poskytuje ďalšie dôkazy vo svojej tlačovej správe, a ešte mnoho ďalších detailov v rozsiahlom treťom vydaní nového dodatku svojej poučnej a krásne ilustrovanej knihy Evolúcia: Veľkolepý experiment. Pripojené DVD prezentuje mnohé z týchto priznaní, ako ich hovoria paleontologovia.

Referencie a poznámky

  1. Sarfati, J., The non-evolution of the horse, Creation 21(3):28–31, 1999; creation.com/horse. Návrat na text
  2. Taktiež podľa evolučnej paleontologičky, ktorá sa špecializuje na stavovce, Barbara Stahl, Basilosauridi “nemohli v žiadnom prípade byť predchodcami moderných veľrýb.” Stahl, B.J., Vertebrate History: Problems in Evolution,p. 489, McGraw-Hill, New York, 1974. Návrat na text
  3. Williams, A. and Sarfati, J., Not at all like a whale, Creation 27(2):20–22, 2005; creation.com/pakicetus. Návrat na text
  4. Batten, D., A whale of a tale (last updated May 2012); creation.com/ambulo. Návrat na text
  5. Batten, D., Rodhocetus and other stories of whale evolution, Creation 33(3):54–55, 2011; creation.com/rodhocetus. Návrat na text
  6. Van Niekerk, E., Ernst Haeckel, fraud is proven, Journal of Creation 25(3):89–95, 2011; creation.com/haeckel-fraud. Návrat na text