Explore
Also Available in:

Milovať Boha celou svojou mysľou: logika a stvorenie

autor:
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Zhrnutie

Logika a dôvodenie nie sú vôbec nekompatibilné s biblickým kresťanstvom. Naopak, sú preň nevyhnutné. Bez nej je nemožné odvodiť čokoľvek z pravdivých tvrdení 66 kníh Písma, ktoré sú hlavnou autoritou kresťana. To isté platí pre Stvorenie, ktoré je jednou zo základných doktrín kresťanstva. Príklady platného a falošného dôvodenia sú skúmané s dôrazom na poukázanie, ako logické dôvodenie môže podporiť pravdu biblického stvorenia a názorne predviesť falošnosť mnohých argumentov evolucionistov.

Logika je veda vzťahov medzi tvrdeniami. Logika nám môže povedať, čo môže byť usúdené z daných tvrdení, ale nemôže nám povedať, či dané tvrdenia sú samé o sebe pravdivé. Všetky filozofické systémy sa spoliehajú na logické dedukcie zo začiatočných predpokladov –axiómy – ktoré, podľa definície nemôžu byť dokázané z predchádzajúcich predpokladov. Čo sa týka našich axióm, je racionálne prijať tvrdenia zjavené bezchybným Bohom v 66 knihách Biblie.


Úvahy z Písma

Martin Luther správne poukazoval na rozdiel medzi magistrálnym a ministerálnym použitím dôvodenia.1

Magistrálne používanie dôvodenia nastáva, keď dôvodenie stojí nad Písmom ako sudca a súdi ho. Také „dôvodenie“ musí byť chybné, pretože začína s axiómami vymyslenými chybnými ľuďmi a nie takými, ktoré sú zjavené bezchybným Bohom. To je však hlavnou charakteristikou liberálneho „kresťanstva“. Je vyvrátená takými pasážami Písma, ako napríklad Iz. 55:8-9

8 Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - znie výrok Hospodinov –

9 ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky.

Všimnite si, že text nehovorí „Moja logika je vyššia ako vaša logika“. Keby to tak bolo, my by sme mohli veriť, že 2+2=4, kým by Boh mohol veriť, že 2+2=5. Skutočne to však znamená, že Boh pozná každé pravdivé tvrdenie, pričom my poznáme iba časť. Ďalšou pasážou je Rim. 9:19-21

19 Povieš mi azda: Prečo teda ešte karhá? Veď kto sa protiví Jeho vôli?

20 Ale ktože si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Či dielo môže povedať majstrovi: Prečo si ma tak spravil?

21 Či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty sformoval jednu nádobu ku cti, druhú ku hanbe?

Ministrálne použitie dôvodenia nastáva, keď sa dôvodenie poddáva Písmu. To znamená, že všetky potrebné veci pre našu vieru a život sú jasne napísané v Písme, alebo sa dajú odvodiť dobrým a nutným dôsledkom Písma.2

Mnohé pasáže Písma poukazujú na to, že kresťania by nemali nechať svoje mozgy na bránach zhromaždenia, ale by mali používať svoje Bohom dané mysle tak, aby bolo podriadené Božiemu slovu, napr. Iz. 1:18

18 "Poďte len a súďme sa - vraví Hospodin. Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna.”

Mat. 22:36-38

36 Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone?

37 Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou.

38 To je veľké a prvé prikázanie.

Rim. 12:2

2 A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.

1. Kor. 2:16

16 lebo kto poznal myseľ Pánovu, aby Ho učil? My však myseľ Kristovu máme!

Poznámka- “myseľ Kristovu”, nie Kristove pocity alebo emócie.

Veľa zmätkov vzniká, keď niektorí ľudia znevažujú „poznanie mysľou“. Napríklad Geoff Smith, ktorý bol pastorom veľkej Cirkvi „Auckland Bible Church“ (Nový Zéland), poukázal na to, že v niektorých zhromaždeniach sa čokoľvek spojené s racionálnym myslením podozrieva a silne sa od toho odrádza.3 Racionálne myslenie je označené ako niečo, čo pochádza z tela. Duchovní ľudia sa nesnažia pochopiť, čo sa deje – budú sa snažiť jednoducho prijať „požehnanie“. Slogany sa nedajú prehliadnuť: „Nesnažte sa to pochopiť“, „Nesnažte sa to analyzovať“, „Nesnažte sa to zistiť svojou mysľou“, atď.

Také myslenie nemá skutočné pochopenie toho, že viera je vždy založená na poznaní. Prorok Izaiáš sa opakovane pýta „Neviete to? Nepočuli ste to?”(Iz. 40:21,28).

Ježiš sa opakovane pýta: „Či ste nečítali…?” a hovorí sadukajcom, že blúdia, pretože nepoznajú „Písmo ani moc Božiu“ (Mat. 22:29).

Pavol vo svojich epištolách stále poukazuje na to, že pravdivá funkčná viera je vždy založená na poznaní. Naopak, neúplne poznanie je nespochybniteľným koreňom neúplnej viery. Pavol sa opakovane pýta, „Či neviete …?” (Rim. 6:3, 16; 1. Kor. 3:16; 1. Kor. 5:6; 1. Kor. 6:2, 3, 9, 15, 16, 19; 1. Kor. 9:13, 27). Taktiež si všimnite, ako sa Jakub pýta tú istú otázku (Jak. 4:4). Filip sa spýtal etiópskeho eunucha: „Či aj rozumieš, čo čítaš?“(Sk. 8:30).3

Časť zmätku pochádza z nesprávneho pochopenia slova „srdce“ uvedeného v Biblii. Niektorí ľudia vytvárajú falošný rozdiel medzi „poznanie mysle“ a „srdcová dôvera“. Pri interpretovaní Písma je nutné zistiť, čo autori mysleli daným termínom. V tomto prípade by sme mali pochopiť, čo znamenalo „srdce“ pre starých Semitov a nie, čo to znamená pre hollywoodskú pop-psychológiu. V Biblii je slovo „srdce“ použité v 75% vo význame myseľ alebo intelekt. Avšak Biblia často poukazuje na rozdiel medzi srdcom a perami – úprimnosť vs. pokrytectvo, ako napríklad:

Gen. 6:5 :

5 Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé

Žalm 14:1:

1 Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha! Konajú skazene a ohavne; niet nikoho, kto by robil dobre!

Pojem viery v Novom Zákone je zlučiteľný s logikou. Grécke slovo pre „vieru“ je πίστις (pistis) a to je spojené so slovesom πιστεύω (pisteuo), čo znamená „veriť“, a slovesom πείθω (pietho), čo znamená „presvedčiť argumentom“. Nikdy to nemá vedľajší význam „veriť v 6 nemožných vecí pred raňajkami“, ale je to „zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme“ (Heb. 11:1). Mnohí nekresťania majú chybnú predstavu o biblickej viere a nanešťastie niektorí kresťania tú zlú predstavu prijali.4

Logika v Biblickom kázaní a svedčení

Kristov hlavný apoštol, Peter, nám prikazuje (1. Pet. 3:15):

15 ale Pána, Krista, posväcujte v srdciach! Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet

Grécke slovo, ktoré je preložené ako „počet“ v 1. Pet. 3:15, je v skutočnosti ἀπολογία (apologia). Termín je odvodení z gréckych slovἀπὸ (apo)= „z“ a λόγος (logos)= „logika/dôvodenie“, čiže to znamená „z logiky“ a teda označuje logickú obranu, ktorá by bola podaná na súde. Klasickým príkladom je Apologia od Platóna, ktorá prezentovala Sokratovu obranu proti obvineniam z ateizmu a kazenia mládeže. Slovo sa taktiež objavuje negatívne v Rim. 1:20: neveriaci sú ἀναπολογήτους(anapologētous) (bez výhovorky / obrany / ospravedlnenia), pretože odmietajú Božie zjavenie v stvorení.

Slovo pre „logiku“ vyššie je λόγος (logos), čo v tomto kontexte znamená dôkazy, ktoré poskytujú racionálne oprávnenie pre niekoho vieru.

Kristov polovičný brat, Júda, prikázal v 3. verši svojej epištoly:

“…by ste bojovali za vieru raz navždy odovzdanú svätým.”

To naznačuje skutočný intelektuálny Boh na presvedčenie ľudí o niečom, čo je spravodlivé a pravdivé. Pavol to vysvetlil viac v 2. Kor. 10:4-5:

4 Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc zboriť hradby. Nimi rúcame ľudské výmysly

5 a každú povýšenosť, čo sa dvíha proti poznávaniu Boha, a nimi viažeme každú myšlienku na poslušnosť Kristovi

Evolúcia je samozrejme v dnešnej dobe hlavným tvrdením proti Bohu, takže musíme vynaložiť veľkú snahu, aby sme ju vyvrátili.

Presné definície slov

Mať logickú diskusiu je nemožné, ak ľudia nesúhlasia na význame slov, alebo ak sú niektorí z nich nečestní vo svojej terminológii. Sokrates v Platónovom Faidon povedal stručne: „Používať slová chybne a neurčite nie je iba chybou, ale vytvára aj zlo v duši.“

Mnohé kulty, vrátane liberálneho „kresťanstva“,5 často používajú biblickú terminológiu, pričom dajú slovám úplne nové významy.6 Podobajú sa Humpty-Dumptymu (Postava v rozprávke „Through the Looking-Glass“ od autora „Lewisa Carolla“), ktorý odpovedá pohŕdavo Alice, keď nerozumie, čo myslel: „Keď používam slovo, znamená to presne to, čo si vyberiem, aby to znamenalo – nič viac a nič menej.“7

Niektoré prvotriedne príklady sémantickej gymnastiky môžeme nájsť v tom, čo hovoria liberálni „kresťania“. Keďže sú platení za to, aby bránili doktríny, ktorým neveria, radšej ich predefinujú. Takým spôsobom sa môžu tváriť, že neporušujú svoje sväté sľuby. Pre nich nie je Boh Stvoriteľom, ale „najvyšším záujmom“; „Ježiš vstal z mŕtvych“ znamená, že Jeho pôsobenie pokračovalo po Jeho smrti; „Kresťanská viera“ nemusí pozostávať z držaní sa akýchkoľvek doktrín, i keď NZ tvrdí o tých, čo sa odvrátia od ortodoxnej kresťanskej doktríny, že sa odvrátili od viery (1. Tim. 4:1, 5:8, 2. Tim. 3:8, cf Ef. 4:5).

To sú všetko príklady špekulatívnych definícií. Táto chyba sa často vyskytuje u evolucionistov, ktorí poukazujú na rozdiel medzi „vedcami“ a „kreacionistami“. Kreacionista by na to odpovedal dôkazmi, že existujú tisíce praktizujúcich vedcov, ktorí veria v biblické stvorenie. Niektorí evolucionisti však odpovedajú, že takí ľudia nemôžu byť skutočnými vedcami, pretože žiadny skutočný vedec by neprijal kreacionistické vysvetlenie bez ohľadu na jeho kvalifikácie alebo skúsenosti s výskumom.8 To je už v podstate kruhové myslenie: všetci, ktorí sú kvalifikovaní vo vede a praktizujú vedu a odmietajú stvorenie, sú proti stvoreniu.

Dvojzmyselnosť

Najhorším príkladom intelektuálnej nečestnosti je dvojzmyselnosť, t.j. zmena zmyslu jedného slova počas argumentu. Je to úskočná praktika, ktorú používajú mnohí evoluční propagandisti, keď definujú slovo „evolúcia“.

Teória evolúcie v skutočnosti znamená vývin všetkých živých vecí z jednej bunky, ktorá sama vznikla z neživých chemikálií. To priamo protirečí Biblii a nemá žiadnu vedeckú podporu. Mnohí propagandisti však definujú evolúciu, ako „zmena vo frekvencii génov s časom“ alebo „zostup so zmenou“ a používajú Darwinove pinky a industriálny melanizmus piadivky brezovej ako rozhodujúci dôkaz pre „evolúciu“ a vyvrátenie stvorenia! Napríklad ateistka Eugenie Scott, výkonná riaditeľka organizácie s klamlivým názvom „National Center for Science Education“ (Národné centrum pre vedecké vzdelávanie), ktorá je vedúcou organizáciou v USA, je plne oddaná tlačeniam evolúcie.9 Táto ateistka súhlasne odcitovala učiteľku, po ktorej „definícii“ povedali žiaci: „Samozrejme, že sa druhy menia s časom! Hovoríte, že to je evolúcia?!“10

Samozrejme, žiaden kreacionista nevyvracia, že zmeny po čase nastávajú, ale kreacionisti nesúhlasia s tým, že nastáva druh zmeny potrebný na to, aby nastala evolúcia človeka z molekúl, t.j. zmeny, ktoré zväčšujú obsahové množstvo informácií.

Zmysel a odkaz

Filozof Gottlob Frege (1848-1925) predstavil problém vo svojom známom príklade „Hesperus je Phosphorus“ (Večernica je Zornička).37

Pytagoras dávno dokázal, že tieto dva menované objekty sú jedným a to planétou Venuša. Keď však niekto hovorí: „Hesperus je Phosphorus“ hovorí to isté, ako „Hesperus je Hesperus“? Zjavne je to druhé triviálne pravdivé, ako a = a, ale keď Pytagoras povedal predchádzajúci výrok, hovoril novú informáciu: tieto dva, zjavne rôzne objekty, sú v skutočnosti to isté. To tiež znamená, že ak niekto nepozná prvý výrok, môže povedať: „Hesperus nie je Phosphorus“ bez toho, aby odmietal triviálne pravdivé „Hesperus je Hesperus“. Frege tvrdil, že Hesperus a Phosphorus majú rôzny zmysel (Nem. Sinn) napriek tomu, že ide o ten istý odkaz (Nem. Bedeutung) – Venuša – pretože poukazujú na rôzne črty (svietenie ráno alebo večer).

To sa dá aplikovať na kulty, ktoré sú vyššie spomínané: Keď používajú rovnaké slová, nemajú ten istý odkaz, napr. biblický Kristus vs. falošní kristovia. Nazýva v inom prípade teistický evolucionista Krista klamárom, keďže Ježiš potvrdil Genesis ako históriu? Nie nutne: Teologický konzervatívny kresťan a evolucionista by taktiež potvrdil ten istý „odkaz“ ako kresťan, ktorý je kreacionista a síce, že Kristus vždy povedal pravdu. Ale niektorí skutoční kresťania si nemusia uvedomovať, že Ježiš potvrdil, že Genesis je história – „zmysel“ (hlavne noví kresťania, ako je spomínané v článku „Môžu kresťania veriť evolúcii?“). Boli by teda ako osoba, ktorá si neuvedomuje, že Hesperus je ten istý objekt ako Phosphorus, ale stále by potvrdzovala, že Hesperus je Hesperus.

Ďalšou aplikáciou je odhaliť vedeckú neznalosť niektorých environmentálnych aktivistov a naivných podporovateľov. Príkladom je, keď sú ľudia požiadaní, aby podporili zákaz „dihydrogén monoxidu“ so zoznamom všetkých jeho strašlivých nebezpečenstiev. Tento výmysel zneužíva to, že mnohí ľudia nevedia, že obidva zmysly „dihydrogén monoxid“ (a „hydrogén hydroxid“ a pravé chemické názvy „hydrogén oxidný“ a „oxidane“) a „voda“ majú ten istý odkaz: H2O.

Pravda a klam

Jednoduchá definícia pravdy a klamu pochádza už od Aristotela (384-322 p.n.l.): „Ak poviem o tom, čo je, že je, tak hovorí pravdu. Ak hovorím o tom, čo je, že nie je, hovorím klamstvo“. Teda výrok je pravdivý a súhlasí so skutočnosťami, a je falošný, ak nastane niečo iné.

To by malo byť jasné, ale ateistický anti-kreacionista Ian Palmer napísal:

„Podľa môjho pohľadu, Biblia nie je pravdivá. Je však Pravdou.“11

Z mnohých hrubých omylov, ktoré urobil v logike, matematike, vedách a exegéze, ktoré sú všetky zaznamenané na [tejto] stránke,12 je toto ten najhorší.

Rozumné argumenty13

V logike je argument definovaný ako sekvencia výrokov, ktoré pozostávajú z predpokladov, o ktorých sa tvrdí, že podporujú záver. Ako bolo spomenuté vyššie, Písmo učí, že kresťania by mali argumentovať v tomto zmysle. Nie je to to isté, ako byť svárlivý alebo argumentovať iba kvôli tomu, aby sa argumentovalo.

Argumenty môžu byť deduktívne alebo induktívne. Deduktívne dôvodenie je dôvodenie zo všeobecného do konkrétneho. Induktívne argumenty vychádzajú z konečného počtu príkladov a smerujú k všeobecnému pravidlu. Deduktívne argumenty sú najnutnejšie, preto sa budem na nich nižšie zameriavať.

Sylogizmus je častý druh deduktívnych argumentov, ktorý má dva predpoklady a záver.

1) Platnosť

Platný argument je taký, kde je nemožné, aby boli predpoklady pravdivé a záver nepravdivý, t.j. záver vychádza z predpokladov. Všimnite si, že platnosť nezáleží od pravdivosti predpokladov, ale na forme argumentu.

Príklad platného argumentu s pravdivými predpokladmi je: 

1) Všetky veľryby majú chrbtice;
2) Moby Dick je veľryba;
∴ Moby Dick má chrbticu.

Príklad platného argumentu s nepravdivým predpokladom a nepravdivým záverom je:

1) Všetky psy sú plazy;
2) Všetky plazy majú šupiny;
∴ Všetky psy majú šupiny.

Neplatný argument s pravdivým predpokladom a pravdivým záverom je:

Slnko je väčšie ako Zem;
∴ Polyteizmus odporuje Biblii.

To je neplatné, pretože záver obsahuje termíny, ktoré sa nevyskytujú v predpoklade. Je nutné rozpoznať platné formy argumentu a použiť ich.

Mnohé neplatné argumenty sa dajú nájsť v práci politikov. V bystrej britskej televíznej politickej satire, „Yes Prime Minister“ slov. „Áno, pán premiér“ (epizóda: „Power of the people“ slov. „Moc ľudí“) dvaja vysokopostavení štátni úradníci (Sir Arnold Robinson a Sir Humphrey Appleby) ilustrovali „logiku politika“:

1) Niečo sa musí urobiť;
2) Toto je niečo;
∴ Musíme to urobiť.

Ako bolo podotknuté v programe (pozrite nižšie uvedený záber v angličtine), je to rovnako neplatné ako:

1) Všetky mačky majú 4 nohy;
2) Môj pes má 4 nohy;
∴ Môj pes je mačka.

2) Solídnosť

Solídny argument je platný argument s pravdivými predpokladmi. Záver solídneho argumentu musí byť pravdivý. Takže, aby sa dokázal záver platného argumentu, stačí dokázať, že všetky predpoklady sú pravdivé. Napríklad:

1) Potrat je zámerné zabitie plodu;
2) Plod je nevinná ľudská bytosť;
3) Zámerne zabiť nevinnú ľudskú bytosť je vražda;
4) Vražda je zakázaná Bohom;
∴ Potrat je zakázaný Bohom.

Forma argumentu je platná, predpoklady (1) a (3) sú platné podľa akýchkoľvek definícií slov, (2) dá sa dokázať vedecky a Písmom (Gen. 25:22 a Luk. 1:41 používajú tie isté slová pre nenarodené a narodené deti), (4) je dokázané cez Gen. 9:6, Ex. 20:13, Rim. 13:9, takže argument je solidný.

3) Protirečenie

Protirečenie je definované ako spojenie potvrdenia a popretia predpokladu v tom istom čase, mieste a zmysle (t.j. p a negácia p, alebo symbolicky p.~p). Pre akýkoľvek pár protikladných predpokladov, jeden musí byť pravdivý a druhý nepravdivý. Zákon protirečenia zabraňuje, aby obidva predpoklady boli pravdivé, pričom zákon vylúčenia tretieho poukazuje na to, že pár protikladných predpokladov vyčerpá všetky možnosti. Ináč povedané: tvrdenie musí byť pravdivé alebo nepravdivé – nie pravdivé a nepravdivé, ani v nejakom „medzi-svete“ medzi pravdou a nepravdou. To môže byť užitočné pri zostavení zoznamu všetkých možností a vyvrátení všetkých z nich okrem tej správnej možnosti.

Známy argument Trilemmy C.S. Lewisa je dobrým príkladom.

O Ježišovi Kristovi sa hlásalo, že o sebe tvrdil, že je Bohom. Tieto reči boli buď pravdivé, alebo nepravdivé.

1) Ak boli nepravdivé, oznamovatelia buď vedeli, že sú oznamy nepravdivé, alebo nevedeli.

1a) Ak vedeli, že sú nepravdivé, boli klamári – ale prečo by zomreli kvôli niečomu, čo vedeli, že je klamstvo?

1b) Ak nevedeli, že sú nepravdivé, tak je veľký problém vysvetliť, ako sa legendy mohli nahromadiť okolo historickej osoby počas tak krátkej doby.

2) Ak bolo ich hlásanie pravdivé, Ježiš buď hovoril nepravdu, alebo pravdu.

2a) Ak Ježiš hovoril nepravdu, buď to vedel alebo nie.

2ai) Ak to vedel, bol klamár.

2aii) Ak to nevedel, bol blázon, keďže tvrdiť o sebe, že je Bohom, čo je najabsurdnejšie tvrdenie, ktoré môže nejaký tvor povedať.

2b) Ak Ježiš hovoril pravdu, tak je skutočne Bohom.

Anti-kresťania často obviňujú Bibliu z toho, že si protirečí, pretože si uvedomujú, že ak by boli ich tvrdenia potvrdené, potvrdilo by sa i to, že existuje aspoň jedno nepravdivé tvrdenie a tým pádom by sa vyvrátila Božská autorita. Väčšina tých skeptikov však nepozná vyššie podanú definíciu protirečenia.

Napríklad Mat. 20:29, ktorý tvrdí, že Kristus vyliečil dvoch slepých mužov, neprotirečí Mar. 10:46, ktorý tvrdí, že Bartimaios bol uzdravený, keďže ten druhý nehovorí, že iba Bartimaios bol uzdravený.

Niektoré údajné protirečenia sa dajú vyriešiť tým, že sa ukáže, že sa slová používajú v rôznom zmysle. Napríklad:

Ján 1:18 vs Ex. 24:9-10: V tom prvom Ježiš hovorí: „Boha [v Jeho plnej sláve ako Panovníka vesmíru] nikto nikdy nevidel; jednorodený [Syn] Boží [Ježiš]…(Ho) známym učinil.“ V tom druhom Mojžiš jasne videl zahalenú Božiu prítomnosť, ktorá bola metaforicky označená ako „pod Jeho nohami“. V Ex. 33:18-23 sa znova robí rozdiel medzi uzretím plnej Božej slávy („tvár“) a Jeho zahalenou prítomnosťou („chrbát“).

Napriek tomu, že mnohé kulty tvrdia, že biblická doktrína Trojjedinosti protirečí sama sebe, tak to nie je pravda. Jedinosť a trojitosť Boha odkazuje na rôzne aspekty. Tri večné a rovnocenné Osoby Boha – Otec, Syn a Svätý Duch – sú vo svojej podstate to isté, ale rôzne vo svojej roly – Tri Osoby (alebo tri centrá vedomia) a jedna Bytosť.

Nutným aspektom protirečenia je seba-vyvrátenie. Mnohé výroky anti-kresťanov sa môžu zdať rozumné na povrchu, ale keď sú použité na seba, tak sa vyvracajú. Niektorými zvyčajnými príkladmi sú:

  • „Neexistuje pravda“ – To by znamenalo, že samotná tá veta nie je pravdivá.
  • „Nemôžeme vedieť nič naisto“ – tak ako je možné, že to vieme naisto?
  • „Výrok má význam práve vtedy, ak je nutnou pravdou logiky, alebo ak sa dá testovať empiricky“ (To bolo populárnym kritériom verifikácie významnosti pre „Logických pozitivistov“) – Tento výrok sám o sebe nie je nutnou pravdou logiky, ani sa nedá testovať empiricky, čo znamená, že je bezvýznamný podľa vlastných kritérií.
  • „Neexistujú všeobecné morálne pravidlá, takže by sme mali byť tolerantní k morálnosti iných ľudí“ – ale fráza „mali by sme“ naznačuje všeobecné morálne pravidlo, že tolerancia je dobrá.

4) Podmieňovacie výroky a implikácie

Tie sú tvaru: „Ak p, tak potom q“ (ak p je pravdivé, tak q je pravdivé). Ďalší spôsob, ako sa to dá povedať, je „p implikuje q“ alebo v symbolickom tvare p ⊃ q (alebo p → q). Ďalším spôsobom je povedať, že p je postačujúcou podmienkou pre q, pričom q je nutnou podmienkou pre p. P sa nazýva predošlým a q sa nazýva vyplývajúcim.

Presadzovať, že implikácia (p ⊃ q) je pravdivá, neznamená samo o sebe, že predchodca (p) je pravdivý – iba, ak je p pravdivé, tak potom q z neho logicky vyplýva. Príklad zlého pochopenia tejto pointy je, používanie nasledujúcej pasáže na to, aby „dokázali“, že je možné hovoriť „anjelskými jazykmi“ – 1. Kor. 13:1-3:

1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi, ba aj anjelskými, a lásku by som nemal, bol by som iba ako cvendžiaci kov a zuniaci bubon.

2 A keby som mal aj dar prorokovať a poznal by som všetky tajomstvá a mal by som všetko poznanie a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím.

3 A keby som rozdal všetok svoj majetok a vydal svoje telo na upálenie, no lásku by som nemal, nič by mi to neosožilo.

Pavol používa niekoľko podmieňovacích výrokov, ktoré poukazujú na to, že bez lásky, bez ohľadu na to, aké iné hypotetické divy by mohol urobiť, by nebol ničím. Pavol netvrdí, že existujú nejaké špeciálne anjelské jazyky, rovnako ako netvrdí, že prenášal hory alebo vydal svoje telo na upálenie. Možno existujú pasáže, ktoré by podporili bežné letničné aktivity, ale táto pasáž nie je jednou z nich (V Creation Ministries International nezaujímame žiadny postoj, čo sa týka tejto problematiky).

Ďalším dobrým príkladom je Ježišom výrok v Mat. 12:27:

27 Ak ja vyháňam démonov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia?

Pochybujem, že by nejaký kresťan tvrdil, že tým Ježiš tvrdil, že vyháňal démonov Belzebubom! Ježiš dokazoval, že ak Jeho oponenti mali pravdu vo svojom obvinení, potom by ich obvinenie platilo rovnako aj na vlastných ľudí. Ježišov argument je príkladom reductio ad absurdum (pozrite nižšie).

Slovenčina Symbolicky
p implikuje q p⊃q
p je pravdivé p
tak potom q je pravdivé q
 Doloženie predošlého Modus ponens
Tabuľka 1: Doloženie predošlého

Slovenčina Symbolicky
p implikuje q p⊃q
q je nepravdivé ~q
tak potom p je nepravdivé ~p
Zamietnutie vyplývajúceho Modus tollens
Tabuľka 2: Zamietnutie vyplývajúceho

Cez podmieňovacie výroky sa dajú vytvoriť dva druhy platného záveru: modus ponens (tabuľka 1) a modus tollens (tabuľka 2). Modus ponens je latinský výraz, ktorý znamená „metóda konštrukcie“. Dôvod, prečo sa to nazýva „doloženie predošlého“, je argument dokazujúci, že dôsledok musí byť pravdivý, ak je predošlí potvrdený. Modus tollens je latinský výraz, ktorý znamená „metóda porušenia“. Tento typ argumentu dokazuje, že predošlí musí byť nepravdivý, ak je zamietnutý vyplývajúci.

Existujú dva druhy neplatných záverov: logické klamy doloženia vyplývajúceho (tabuľka 3) a zamietnutia predošlého (tabuľka 4).

Slovenčina Symbolicky
p implikuje q p⊃q
q je pravdivé q
tak potom p je pravdivé p
Tabuľka 3: Logický klam doloženia vyplývajúceho

Slovenčina Symbolicky
p implikuje q p⊃q
p je nepravdivé ~p
tak potom q je nepravdivé ~q
Tabuľka 4: Logický klam zamietnutia predošlého

Pozrime ilustráciu: začneme implikáciou: Ak Ježiš vstal z mŕtvych (p), potom Jeho kosti nemôžu byť nájdené (q). Keď to skombinujeme so 4 možnými predpokladmi, dostaneme:

1) Ježiš vstal z mŕtvych (p je pravdivé)
∴ Jeho kosti sa nedajú nájsť (q je pravdivé)

  • platné.

2) Ježišove kosti sa nedajú nájsť (q je pravdivé)
∴ Vstal z mŕtvych (p je pravdivé)

  • neplatné.

Pripomienka: platnosť nezávisí od pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení alebo záverov. Akceptujeme, že Ježiš vstal, ale neakceptujeme, že každý človek, ktorého kosti nevieme nájsť, tiež vstal.

3) Ježiš nevstal z mŕtvych (p je nepravdivé)
∴ Jeho kosti sa dajú nájsť (q je nepravdivé)

  • neplatné.

Záver z toho nevyplýva. Mnohí ľudia, ktorí nevstali, boli spopolnení.

4) Ježišove kosti sa dajú nájsť (q je nepravdivé)
∴ Nevstal z mŕtvych (p je nepravdivé)

  • platné (napriek tomu, že obidve tvrdenia sú nepravdivé).

Zakladatelia mnohých sfalšovaných náboženstiev majú stále kostry, ktoré sa pomaly rozpadávajú, čo je dôkaz, že nevstali z mŕtvych.14

Jedno použitie modus tollens je argument reductio ad absurdum, t.j. ukázať, že predpoklad je nepravdivý, tým že implikuje absurdný záver.

Príkladom je snaha biskupa Johna Shelbyho Sponga15 dokázať, že homosexuálne správanie je OK, pretože to robia zvieratá. V takom tvare je argument neplatný. Nato, aby sa stal platným, sa musí pridať ďalší predpoklad, ktorý tvrdí: čokoľvek robia zvieratá je OK.

1) Zvieratá praktizujú homosexuálne správanie.
2) Čokoľvek praktizujú zvieratá je OK.
∴ Homosexuálne správanie je OK.

Nato, aby bol argument solídny, sa musí dokázať, že tento predpoklad je pravdivý. Naopak, aby sa dokázalo, že argument nie je solídny, musí byť predpoklad nepravdivý. To sa dá dokázať absurdným záverom, ku ktorému to celé vedie:

1) Zvieratá praktizujú znásilňovanie a kanibalizmus.
2) Čokoľvek praktizujú zvieratá je OK.
∴ Znásilňovanie a kanibalizmus je OK.

Teraz, ak osoba neprijme záver a je logická, musí odmietnuť jeden alebo viac predpokladov. Keďže (1) je empiricky pravdivý, tak (2) musí byť nepravdivým predpokladom. Takže Spongov argument obsahuje nepravdivý predpoklad a teda je nesolídny.

Ďalší príklad: Zástancovia potratov často tvrdia, že nenarodené dieťa je iba postrádateľnou časťou ženského tela. Pozrime sa však, čo sa stane, keď je tento predpoklad spojený s inými, ale nevyvrátiteľnými predpokladmi v nasledujúcom argumente:

1) Ak a je časťou b a b je časťou c, tak a je časťou c (tomu sa hovorí tranzitívna relácia – príkladom je: ak tehla je súčasťou steny a stena je súčasťou domu, tak tehla je súčasťou domu).
2) Nenarodené dieťa, ktoré je chlapcom, má penis (t.j. penis je jeho súčasťou).
3) Toto bábätko je súčasťou tehotnej ženy.
∴ Tehotná žena, ktorá nosí chlapča, má penis.

Vzhľadom na to, že záver je nepravdivý (feministkám by sa to špeciálne priečilo), aspoň jeden z predpokladov musí byť tiež nepravdivý. Všetky predpoklady sú nevyvrátiteľné okrem toho, ktorý tvrdia zástancovia potratov (3), ktorý bol aj sporný. Takže tento argument dokazuje, že je nepravdivý.16

Príklad zlého reductio ad absurdum je argument, ktorý použili sadukajci proti zmŕtvychvstaniu – Mat. 22:23-34

23 V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho:

24 Učiteľ, Mojžiš povedal: Ak niekto zomrie bez detí, jeho brat si ako najbližší príbuzný vezme jeho ženu a splodí svojmu bratovi potomka.

25 Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel, a pretože nemal potomka, zanechal ženu svojmu bratovi.

26 Podobne aj druhý a tretí, až po siedmeho.

27 Napokon po všetkých zomrela aj žena

28 Nuž ktorého ženou z tých siedmich bude pri zmŕtvychvstaní? Veď ju mali všetci!

Všimnite si, že sa snažili vyvrátiť zmŕtvychvstanie poukázaním na to, že vedie k absurdnému záveru, totiž že by sa v tejto hypotetickej situácii nevedelo, kto je manželom danej ženy. Ježišova odpoveď odhaľuje majstrovskú logiku Božieho Logos.

29 Ježiš im však odpovedal: Blúdite, lebo nepoznáte Písma ani Božiu moc.

Najprv Ježiš poukazuje na to, že predpoklady, na ktorých zakladajú, sú nepravdivé – sadukajci prijímali iba Pentateuchu ako Písmo, pričom Ježiš, ako farizejci, akceptoval tie isté knihy ako protestantský Starý Zákon. Keby poznali, čo je Písmo, uvedomili by si, že Písma ako Dan. 12:2 jasne učia o zmŕtvychvstaní.

Potom poznamenáva, že ak je záver platného argumentu nepravdivý, stačí, aby jeden predpoklad bol nepravdivý. Neplatný predpoklad v argumente sadukajcov nebolo zmŕtvychvstanie, ale že sa ľudia budú v nebi ženiť a vydávať:

30 Veď pri zmŕtvychvstaní sa ľudia ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.

Avšak vyvrátenie akéhokoľvek množstva argumentov proti nejakej pozícii samo o sebe nevyvracia samotnú pozíciu. Preto Ježiš dokázal svoju vlastnú pozíciu podľa podmienok samotných sadukejcov použitím Písma, ktoré prijímali:

31 Či ste nečítali o zmŕtvychvstaní, čo vám povedal Boh:

32 Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba? Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.

33 Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.

34 Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa

Dokonca aj Písma, ktoré akceptovali sadukajci, učili o zmŕtvychvstaní: Kristus na to poukázal argumentom, že Pentateuch učí, že Boh bol Bohom patriarchov a Bohom živých. Preto patriarchovia žili v nejakom zmysle v Mojžišovom čase, storočia potom ako fyzicky zomreli. Všimnite si tiež, že argument závisí od prítomného času slovesa „byť“, ktoré je zaznačené v hebrejskej vez-slovesnej doložke k pasáži (Ex. 3:6), ktorú citoval Ježiš. Jeho argument by nedával zmysel, keby neveril v bezpodmienečnú slovnú inšpiráciu Písma.

Omyl vyvrátenia predchodcu robia niektoré skupiny, ktoré učia chybu krstnej regenerácie, keď citujú nasledujúci výrok Krista podľa Mar. 16:16:

16 Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. Kto však neuverí, bude odsúdený.

Prvá časť verša je implikácia: Ak niekto verí a dá sa pokrstiť, tak bude spasený. Nie je to platný argument, ak niekto kvôli tomu tvrdí, že kto nebude pokrstený, nebude spasený. Druhá časť je jasný výrok o tom, že výsledkom nevery je odsúdenie.

Aby sme dokázali tento omyl, pozrieme sa na nasledujúci výrok, ktorý je v tej istej logickej forme: „Čo má perie a lieta, je vták. Čo však nemá perie, nie je vták.“ Tento výrok nehovorí o tom, že neexistujú vtáky, ktoré nelietajú.

Ďalším príkladom omylu vyvrátenia predchodcu je, keď sú niektorí ľudia smutní, pretože nemôžeme už používať banálny kreacionistický argument (napr. hĺbka meteoritného prachu na Mesiaci dokazuje, že Mesiac je mladý17). Ale keď uvidíme schému argumentu nasledovne, tak sa omyl stane jasným:

1) Ak argument mesačného prachu funguje, Mesiac musí byť mladý.
2) Argument Mesačného prachu nefunguje.
∴ Mesiac nemôže byť mladý.

To by nám malo byť ponaučením, že našim hlavným dôkazom musí byť vždy bezchybné napísané svedectvo toho, Kto tam bol, a nikdy neschybí, nie dôkazy omylných vedcov, ktorí tam neboli, a často robia chyby.

Príkladom omylu potvrdenia dôsledku je používanie overených predpovedí ako „dôkazov“ vedeckého zákona.18 Dá sa to vidieť na analýze:

1) Teória T predpovedá pozorovanie P.
2) Pozorujeme P.
∴ T je pravdivé.

Aby sme videli, prečo to z toho nevyplýva, zamyslite sa nad týmto:

1) Keby som zjedol celú pizzu, cítil by som sa veľmi plný.
2) Cítim sa veľmi plný.
∴ Práve som zjedol celú pizzu.

Ale môžem sa cítiť plný z rôznych dôvodov.

Na druhej strane, známe kritérium vyvrátenia vedeckej teórie, ktoré bolo vymyslené Sirom Karlom Popperom, je založené na platnom vyvrátení dôsledku:

1) Teória T predpovedá, že nebudeme pozorovať P.
2) Pozorujeme P.
∴ T nie je pravdivá.

Mohli by sme toto aplikovať na analýzu významného evolučného argumentu:

1) Ak organizmy X a Y majú spoločného predka, potom budú mať homológne štruktúry.
2) X a Y majú homológne štruktúry.
∴ X a Y majú spoločného predka.

To poukazuje na to, že to je príklad logického klamu potvrdenia dôsledku. Záver nie je dokázaný – homológne štruktúry môžu byť dôsledkom spoločného dizajnéra, ktorý zanecháva „biotickú správu“, že existuje jeden dizajnér života a nie mnoho dizajnérov.19

Na druhej strane, ornitológovia, ako Alan Feduccia, argumentujú proti evolúcii vtákov z dinosaurov kvôli mnohým dobrým dôvodom vrátane nedávneho objavu, že embryá dinosaurov majú embryonálny palec, ktorý u vtákov chýba (I-II-III a II-III-IV vzory prstov v danom poradí).20 Argument je:

1) Ak sa vtáky vyvinuli z theropód, tak by mali homológne prsty.
2) Vtáky a theropódy nemajú homológne prsty.
∴ Vtáci sa nevyvinuli z theropód.

To je platné (vyvrátenie dôsledku), takže kreacionisti boli v práve, keď tento dôkaz zverejnili.21,22

Avšak filozofovia, ako Imre Lakatos, poukazujú na to, že jadrové teórie nie sú izolovane testované, ale sú „chránené“ vedľajšími hypotézami. Vyvrátenie dôsledku iba poukazuje na to, že jeden z predpokladov musí byť nepravdivý a nemusí to byť jadrová teória. Takže namiesto toho sa menia vedľajšie hypotézy. V schematickej podobe vyzerá platný argument takto:

1) Teória T a vedľajšia hypotéza H predpovedajú, že O nebude pozorované.
2) Pozorujeme O.
∴ T alebo A je nepravdivé.

Napríklad Newtonova teória predpovedala isté pohyby Saturnu s tým, že nebudú prekážať iné masívne objekty. Keď sa Saturn nepohyboval podľa predpokladov, buď bola Newtonova teória vyvrátená, alebo existoval iný masívny objekt, ktorý pôsobil na jeho obežnú dráhu – ukázalo sa, že to bola planéta Urán.23

Vyššie sme vysvetľovali logiku kritéria falzifikácie. To neznamenalo, že ju nutne uznávame – ucelená definícia vedy sa ťažko dá nájsť.

V rukách evolucionistov sa slovo „nevedecké“ stáva nadávkou, ktorá sa používa pri útoku na stvorenie. Nutnejšie však je posúdiť, či je pravdivé stvorenie alebo evolúcia, ako to, či je jedno z nich „vedeckejšie“ ako to druhé. Niekedy evolucionisti tak dychtia po tom, aby útočili na kreacionistov, že si neuvedomujú svoje vlastné protirečenia si. Filozof P. Quinn (taktiež anti-kraecionista), napríklad poukazuje na nelogickosť marxistického evolucionistu Stephena Jay Goulda:

&bdquo…Gould tvrdí, že „„vedecký kreacionizmus“ je protichodná fráza práve preto, lebo sa nedá vyvrátiť“…Ironicky v ďalšej vete Gould pokračuje a protirečí si tvrdením, že „jednotlivé tvrdenia sa dajú jednoducho vyvrátiť trochou výskumu“. Samozrejme niektoré z nich sa dajú! Keďže sa tak jednoducho dajú vyvrátiť výskumom, potom sú vyvrátiteľné a tým pádom testovateľné. Tento jasný rozpor je upozornením na skutočnosť, že rozprávanie o testovateľnosti a falzifikovateľnosti je verbálnym útokom a nie vážnymi námietkami v Gouldovej anti-kreacionistickej polemike.“24

5) Vylučovací princíp

Vylučovací princíp je platnou formou argumentu, ktorý je známy tým, ktorí prešli testami s otázkami s viacerými odpoveďami. Vylučovací proces niekedy môže vylúčiť všetky možnosti okrem jednej, ktorá musí byť vždy pravdivá. Príkladom je: Fred letí buď cez QANTAS alebo Air New Zealand. Keď neletí cez QANTAS, tak letí cez Air New Zealand (pozrite tabuľku 5).

Slovenčina Symbolicky
Buď p alebo q p v q
p je nepravdivé ~p
tak potom q je pravdivé

q

Tabuľka 5: Vylučovací princíp

Na to, aby si bol niekto istý, že záver platí, musí vedieť, že sú zaznamenané všetky možnosti. Najistejším spôsobom je aplikovať zákon vylúčenia tretieho a potom mať vo vylučovacom predpoklade pár kontradikcií (p a ~p).

Dôležitým faktom je, že existujú iba dve skutočné vysvetlenia pôvodu rôznych druhov života – stvorenie a evolúcia. Profesor D.M.S. Watson napríklad napísal:

„Evolúcia je svetovo akceptovanou teóriou nie preto, že môže byť dokázaná zmysluplnými dôkazmi, ale preto, že jediná, alternatíva špeciálne stvorenie je zjavne neuveriteľná.“25

T.j. C vs. E, ~C, ∴ E.

Keďže to je vylučovací princíp, je to platný argument. Ale nedá sa príliš zvýrazniť, že platnosť a pravdivosť nie je to isté – tento argument nie je solídny! Mnohí evolucionisti od čias Darwina použili túto logiku. Poukazuje to na ateistický náboženský fanatizmus, ktorý sa skrýva za veľkým množstvom evolučného myslenia. Samozrejme, kreacionisti môžu používať rovnako platný argument:

C vs. E, ~E, ∴ C.

T.j. dôkaz proti evolúcii je automaticky dôkaz pre stvorenie. To je aj platné aj solídne.

Mnohí evoluční propagandisti namietajú proti takej logike, keď ju kreacionisti používajú s tým, že stvorenie a evolúcia nie sú jedinými alternatívami. Kreacionisti sú preto obviňovaní z logického klamu falošných alternatív, t.j. vylučovacie predpoklady vynechávajú možnú alternatívu. Ale ako už bolo poukázané, mnohí evolucionisti súhlasia s tým, že existujú iba dva, takže tam funguje dvojitý štandard.26 To sa dá ukázať, keď sa použije zákon vylúčenia tretieho: Alebo boli veci stvorené (stvorenie), alebo neboli (evolúcia). Je pravda, že biblický kreacionizmus nie jedinou alternatívou, takže nie je dokázaný vyvrátením evolúcie. Biblické stvorenie je určite v súlade s vyvrátením evolúcie na rozdiel od ateizmu.

Pekným príkladom logického klamu falošných alternatív je nasledujúci „dôkaz“ teórie prerušovaných rovnováh, ktorá je verziou evolúcie:

1) Život sa musel vyvinúť buď cez gradualizmus alebo cez prerušované rovnováhy.
2) Existujú veľké problémy s gradualizmom (chýbajúce prechodné fosílie, neschopnosť vytvoriť funkčnú sériu).
∴ Život sa musel vyvinúť cez prerušované rovnováhy.

To je v podstate základný tvar argumentu, ktorý použili Niles Eldredge a Stephen Jay Gould vo svojej seminárnej práci,(27) ako je to poukázané kreacionistami.28

Ďalšie časté logické klamy

Unáhlené zovšeobecňovanie

Zatiaľ sme hovorili o deduktívnom dôvodení. Ako bolo povedané, induktívne argumenty vychádzajú z konečného počtu príkladov a smerujú k všeobecnému pravidlu. Dôvodom, prečo sú menej dôležité, je skutočnosť, že negarantujú pravdivosť výsledku – formálne sú neplatné podľa definícií platnosti v logike. Napríklad to, že 1000 vrán je čiernych, ešte neznamená, že 1001. vrana nebude albín.

Veda je prirodzene induktívna a nie deduktívna. Veda vždy používa konečné množstvo meraní, z ktorých každá má istú mieru nepresnosti, preto nám veda nikdy nemôže dať úplný obraz reality. Preto napriek tomu, že veda môže byť užitočná, tak nemôže byť nikdy hrozbou pre kresťanskú vieru.

Genetický klam

Chyba snažiť sa vyvrátiť vieru tým, že sa vystopuje jej pôvod. Kekulé napríklad objavil (správnu) cyklickú štruktúru molekuly benzénu (C6H6) potom, ako sa mu snívalo o hadovi, ktorý držal svoj chvost, chemici sa však nemusia starať o správnu ofiológiu, aby mohli analyzovať bezén!

Mnohí anti-kreacionisti však páchajú tento klam, keď sa snažia vyvrátiť kresťanstvo tým, že poukazujú na údajné paralely s pohanskou mytológiou.29 Ďalším príkladom je: „Veríš kresťanstvu iba preto, lebo ťa v ňom vychovávali rodičia a kultúra. Keby si pochádzal z hinduistickej rodiny a kultúry, bol by si hinduista“, s vysloveným alebo nevysloveným dojmom: „preto nemá byť kresťanstvo preferované nad hinduizmom“. Ani v jednom prípade sa nedá nič povedať o pravdivosti kresťanstva z toho, kde údajne vznikla viera kresťana.

Mnohí evoluční propagandisti veria, že stačí dokázať, že kreacionista má „fundamentalistickú“ náboženskú vieru, aby vyvrátili jeho čisto vedecké tvrdenia. Dvojitý štandard je zjavný – radikálna ateistická alebo dokonca marxistická viera mnohých vedúcich evolucionistov30 je často ignorovaná napriek tomu, že táto viera určuje, ktoré vedecké vysvetlenia sú prijateľné a ktoré nie.

Klam rozdelenia

Napríklad: kamión je ťažký, preto všetky jeho atómy sú ťažké. Tento príklad je jasne nepravdivý, ale iné rovnako nepravdivé argumenty sa úplne vážne používajú. Niektorý New-ageri, ako Teilhard de Chardin, tvrdia, že, keďže všetky živé bytosti majú vedomie, tak aj ich atómy musia mať nejaké vedomie.

Klam zloženia

Opak klamu rozdelenia. Napríklad: všetky bunky sú ľahké, tak potom všetky zvieratá, ktoré majú bunky, sú ľahké.

Post hic ergo propter hoc

To je latinský výraz, ktorý znamená: „je to potom, takže je to kvôli tomu“. Ale len to, že B nastalo po A, ešte neznamená, že B bolo spôsobené A. Gordon Clarck podáva príklad tohto klamu:

„Koncom 70. rokoch americká IRS začala obťažovať kresťanské školy.…snažili sa obťažovať kresťanské školy.…snažili sa odňať štatút oslobodenia z dane, ktoré mali kresťanské školy, tým, že ich obviňovali z rasovej diskriminácie, pokým nemohli dokázať svoju nevinu istými procesmi, ktoré bolo nemožné splniť v istých lokalitách. Jeden z argumentov, ktoré použili IRS, bol, že tieto školy boli otvorené krátko potom, ako boli ustanovené zákony o rasovej diskriminácii. Post hoc ergo propter hoc. Jedna z obhajob použitých kresťanmi, bola, že školy boli otvorené krátko potom, ako najvyšší súd zakázal Bibliu a modlitby v školách. Niekto by mohol pridať, že boli otvorené potom, ako sa stali drogy, agresia a sex netolerovateľnými vo verejných školách.“31

Nedávnejším príkladom tohto klamu je tvrdenie ateistu Alexa Ritchieho:

„Navrhujem, že zmena mena z Creation Science Foundation [Austrália] na Answers in Genesis je obozretným a dobre načasovaným opatrením na ochranu tejto náboženskej organizácie o možného legálneho stíhania po predchádzajúcom prípade Pimer/Roberts.“32

Samozrejme Answers in Genesis v USA zmenila meno misie tri roky pred tou udalosťou a oficiálne meno spoločnosti Answers in Genesis (Austrália) v tom istom čase ostalo Creation Science Foundation Ltd., ACN 010 120 304 (ACN = austrálske číslo spoločnosti). Dôvod pre zmenu mena je vysvetlený v článku: Axiómy misie a predpoklady Biblie, nie teórie omylných vedcov. [Poznámka redaktora: V roku 2006, Misie v Austrálii, Kanade, Novom Zélande a Južnej Afrike zmenili svoje mená na Creation Ministries International]

Základy logiky

Konečná otázka je, prečo by mala vôbec logika fungovať? Nielenže neveriaci nedokážu podať solídny argument proti kresťanstvu, ale ateistický svetonázor útočí na samotný základ dôvodenia. To si uvedomil známy komunistický evolučný biológ J.B.S. Haldane:

„Ak sú mentálne procesy úplne určené pohybmi atómov v mojom mozgu, tak potom nemám žiadny dôvod predpokladať, že moje presvedčenie je pravdivé…a teda nemám žiadny dôvod predpokladať, že môj mozog je vytvorený z atómov.“33

V debate medzi kresťanom Williamom Lane Craigom a ateistom Frankom Zindlerom,34 Zindler tvrdil, že naše logické procesy sa vyvinuli pre vylepšenia schopnosti prežiť. Craig poznamenal, že to neposkytuje žiadny dôvod na to, aby sme dôverovali ich platnosti, iba v ich hodnote pre naše prežitie.

Dokonca aj Darwin napísal v skoršom súkromnom zošite: „Prečo je myslenie, ktoré je výtvorom mozgu, podivuhodnejšie ako gravitácia, ako schopnosť hmoty?“35 Ale tento argument anuluje sám seba, pretože to platí na túto samotnú myšlienku Darwina a na každú myšlienku o evolúcii a teda nemáme žiadny dôvod im dôverovať.

Známy marxista a paleontológ Stephen Jay Gould tvrdil, že myseľ je ilúzia vytvorená mozgom.36 Prečo by som mal teda dôverovať čomukoľvek, čo hovorí Gould, ak jeho myšlienky sú ilúzie?

To iba ukazuje na to, že mnohé ateistické teórie v skutočnosti vyvracajú samé seba. Preto nie je potreba pre ne vykonávať nezávislé empirické testy. Naopak kresťanská doktrína toho, že sme stvorení na obraz logického Boha, je výborným vysvetlením našich logických spôsobilostí.

Poďakovanie

Chcel by som sa poďakovať svojmu mentorovi v logike, Rossa Powella (MA) z Wellingtonu, Nový Zéland, ktorý je expertom na logické paradoxy a ktorý ma naučil skoro všetko, čo viem o logike. Akékoľvek chyby v tomto článku sú však iba mojím pričinením.

Referencie a poznámky

  1. Pre dobrú diskusiu, pozrite Craig, W.L., Apologetics: An Introduction, Moody Press, Chicago, chapter 1, 1984. Návrat k textu
  2. Pre detailnú diskusiu o úlohe logiky v kresťanstve a mnohé príklady, pozrite Clark, G.H., Logic, The Trinity Foundation, POB 68, Unicoi, TN 37692, 1988. Návrat k textu
  3. Smith, G. The ‘Toronto Blessing’, Apologia 4(2):37–40, 1995. Návrat k textu
  4. Všeobecne prvotriednou knihou o dôležitosti vyvinutia mysle podobnej Kristovej je Moreland, J.P., Love Your God With All Your Mind, Navpress, Colorado Springs, 1997. Jej hlavnou nevýhodou je, že Moreland je “60% za pozíciu starej Zeme” (str.107), možno kvôli trochu prehnanému zvýrazneniu extra-Biblického zjavenia. Návrat k textu
  5. Machen, J.G., Christianity and Liberalism, Macmillan, New York, 1924. Návrat k textu
  6. Martin, W.R., The Kingdom of the Cults, Bethany House Publishers, Minneapolis, MN, 1985. Návrat k textu
  7. Carroll, L. Through the looking-glass, and what Alice found there (with fifty illustrations by John Tenniel) Macmillan, London, 1877. Návrat k textu
  8. Jedným príkladom je Schafersman, S. Letter, Geotimes, August 1981. Citované v Bird, ref. 26, Vyd. II, str. 77–78. Návrat k textu
  9. Pozrite Batten, D. and Sarfati, J., How Religiously Neutral are the Anti-Creationist Organisations?, 1998. s Návrat k textu
  10. Scott, E., Dealing with anti-evolutionism, Reports of the National Center for Science Education 17(4):24–28; quote on p. 26, with emphasis in original, 1997. Návrat k textu
  11. Plimer, I.R., Telling Lies for God, Random House, Australia, p. 289, 1994. Návrat k textu
  12. Pozrite The Ian Plimer Files. Návrat k textu
  13. Zjavne tu môžem dať iba základné črty. Formálnejšie a detailnejšie spracovanie môžete nájsť v Hughes, G.E. and Londey, D.G., The Elements of Formal Logic, Methuen, London, 1965. Návrat k textu
  14. Ďakujem kresťanskému logikovi Ross Powellovi z Wellingtonu za tento príklad. Návrat k textu
  15. Extenzívnu kritku Spongových chybných a heréznych myšlienok nájdete v Bott, M.R. and Sarfati, J.D.,What’s wrong with Bishop Spong? Apologia 4(1):3–27, 1995. Návrat k textu
  16. Tento argument je dramatizovaný vo forme sokratického dialógu v Kreeft, P., The Unaborted Socrates, IVP, pp. 44–47, n.d. (after 1987). Návrat k textu
  17. Snelling, A.A. and Rush, D., Moon dust and the age of the solar system , Journal of Creation 7(1):2–42, 1993. Návrat k textu
  18. Clark, G.H., The Philosophy of Science and Belief in God, The Trinity Foundation, POB 68 Unicoi, TN 37692, 1987. Návrat k textu
  19. ReMine, W.J., The Biotic Message, St Paul Press, St. Paul, Minnesota, 1993; pozri review . Návrat k textu
  20. Ann C. Burke, A.C. and Feduccia, A., Developmental Patterns and the Identification of Homologies in the Avian Hand, Science 278(5338):666–8, 1997; perspective in the same issue, pp. 596–7 by Hinchliffe, R. The Forward March of the Bird-Dinosaurs Halted? Návrat k textu
  21. Oard, M.J., Bird-dinosaur link challenged, Journal of Creation 12(1):5–7, 1998. Návrat k textu
  22. Sarfati, J.D., Dino-bird evolution falls flat , Creation 20(2):41, 1998. [Pozrite aj ďalšie články pod Did birds really evolve from dinosaurs?] Návrat k textu
  23. Pre extenzívnu diskusiu pohľadov Poppera a Lakatosa a iných pokusov definovať vedu, pozrite Bird, W.R., The Origin of Species Revisited, Philosophical Library, New York, Vol. II, chapters 9–10, 1991. Návrat k textu
  24. Quinn, P., The Philosopher of Science as Expert Witness; in: Recent Work in the Philosophy of Science, ed. J. Cushing, C. Delaney and G. Gutting, 1984, pp. 32, 43, 1984; Cited in Bird, ref. 26, p. 121. Návrat k textu
  25. Watson, D.M.S., Adaptation, Nature 124: 233, 1929. Návrat k textu
  26. Bird, W.R., The Origin of Species Revisited, Philosophical Library, New York, Vyd. II, kapitola11, 1991. Návrat k textu
  27. Gould, S.J. and Eldredge, N., Punctuated equilibria: an alternative to phyletic gradualism; in: Models in Paleobiology, T.J.M. Schopf (ed.), Freeman, Cooper and Co., San Francisco, str. 82–115, 1972. Návrat k textu
  28. Batten, D.J., Punctuated equilibrium: come of age? Journal of Creation 8(2):131–7, 1994. Návrat k textu
  29. Ronal Nash riešil takéto tvrdenia detailne, napríklad Was the New Testament Influenced by Pagan Religions? Pozrite tiež Was Christianity plagiarized from pagan myths? Refuting the copycat thesis. Návrat k textu
  30. Batten, D.J., A Who’s Who of evolutionists , Creation 20(1):32, 1997. Návrat k textu
  31. Clark, ref. 2, str. 17–18. Návrat k textu
  32. Ritchie, A., Dropping the Pretence: The Creation Science Foundation changes its name,The Skeptic 17(4):13,15, 1997. Návrat k textu
  33. Haldane, J.B.S. Possible Worlds, p. 209; cited in Lewis, C.S., Miracles, Fontana, London, str. 19, 1960 (1. vydanie 1947). Návrat k textu
  34. Pozrite Ateizmus vs. Kresťanstvo: Kam ukazujú dôkazy? Debata medzi Frankom Zindlerom a Dr. William Lane Craigom, Apologia 5(1):21–29, 1996. Návrat k textu
  35. Citoval Wieland, C., Darwin’s real message: have you missed it? Creation 14(4):16–19, 1992. Návrat k textu
  36. Gould, S.J., The Darwinian Revolution in Thought. Lecture, June 6, Victoria University of Wellington, New Zealand, 1990. Návrat k textu
  37. Frege, F.L.G., Über Sinn und Bedeutung, Zeitschrift für Philosophie und philosophische Kritik 100: 25–50, 1892 (On Sense and Reference, Journal of Philosophy and Philosophical Criticism). V gréckej mytológii je Hesperos(grécky Ἓσπερος ) večernica, planéta Venuša večer. Je taktiež synom bohyne večera, Eos (rím. Aurora) a bratom Phōsphoros (grécky: Φωσφόρος = svetlonos, často preložené ako Lucifer do Latinčiny. Ďalšie meno je Eōsphoros Ἐωσφόρος = nositeľ-svitania), Zornička. Ale Fregeho pôvodná práca v nemčine použila názov “Večernica” (der Abendstern) a “Zornička” (der Morgenstern). Pozrite tiež Venus: cauldron of Fire. Návrat k textu

Helpful Resources

Christianity for Skeptics
by Drs Steve Kumar, Jonathan D Sarfati
US $12.00
Soft cover