Also Available in:
refuting_evolution

Obsah

Predslov & Úvod

1. kapitola: Evolúcia a stvorenie, veda a náboženstvo, fakty a predsudky

2. kapitola: Variácia a prirodzený výber vs. evolúcia

3. kapitola: Chýbajú články

4. kapitola: Evolúcia vtákov?

5. kapitola: Evolúcia veľrýb?

6. kapitola: Ľudia: obraz Boha alebo pokročilé ľudoopy?

7. kapitola: Astronómia

8. kapitola: Ako stará je Zem?

9. kapitola: Je vysvetlenie dizajnu legitímne?

10. kapitola: Záver

Vyvrátenie evolúcie

Príručka pre študentov, rodičov a učiteľov, ktorí čelia najnovším argumentom za evolúciu

autor: , Ph.D., F.M.
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Záver

Táto kniha sa venovala hlavným argumentom evolúcie, aké boli prezentované v knihe „Učenie o evolúcii a podstate vedy“ a ukázali sme, že sú nedostatočné. Naopak dôkazy stvorenia sú výstižné. V knihe Vyvrátenie evolúcie sme sa najmä venovali nasledujúcim oblastiam v každej z deviatich kapitol:

  1. Prvá kapitola: Fakty nehovoria sami za seba, ale musia byť interpretované podľa nejakého kontextu. Vedúci evolucionisti sú zaujatí za naturalizmus do tej miery, že mnohí sú otvorenými ateistami. To je obzvlášť pravdivé pre Národnú akadémiu vied, ktorá produkovala knihu Učenie o evolúcii. Kreacionisti naopak priznávajú, že sú zaujatí v prospech stvorenia, ako je zjavené v Biblii. Napriek tomu, že majú tie isté skutočnosti ako evolucionisti, tak ich interpretácia podľa Biblického kontextu vytvára výstižnejšiu vedeckú teóriu.

  2. Druhá kapitola: Stúpenci kontextu biblického stvorenia/pádu/potopy aj stúpenci kontextu evolúcie ľudí z častíc učia, že organizmy sa menia postupom času a že mutácie a prírodný výber v tomto procese zohrávajú veľkú úlohu. Evolucionisti však predpokladajú, že zmeny v konečnom dôsledku zvyšujú obsahové množstvo informácii, takže jednotlivá živá bunka (o ktorej tvrdia, že vznikla z neživých chemikálií) bola predkom všetkých foriem života. Kreacionisti veria, že boli stvorené rôzne druhy a že zmeny vo všeobecnosti odstraňujú informácie alebo nemenia obsahové množstvo. Príklady „evolúcie v akcii“, ktoré prezentuje kniha Učenie o evolúcii neznázorňujú zvyšovanie množstva informácii, ktoré si vyžaduje evolúcia. Sú skôr príkladmi variácie druhu a sú konzistentné s kontextom stvorenia.

  3. Tretia kapitola: Evolucionisti od čias Darwina predpovedali, že fosílny záznam ukáže mnohé prechodné formy, ktoré spájajú jeden druh organizmu s iným druhom. Fosílny záznam namiesto toho ukazuje, že sa zvieratá zrazu objavujú plne sformované, pričom existuje iba hŕstka sporných príkladov údajných prechodných foriem. Je taktiež pochybné, či si vôbec môžeme predstaviť funkčné prechodné formy v mnohých prípadoch.

  4. Štvrtá kapitola: Vtáci sú jedinečnými zvieratami s krídlami a perím, ktoré bolo vytvorené pre lietanie, a so špeciálnymi pľúcami, ktoré sú úplne odlišné od akýchkoľvek plazov. Niektorí evolucionisti navrhujú, že sa vtáci vyvinuli z plachtiacich stromových plazov, pričom iní navrhujú, že sa vtáci vyvinuli z bežiacich dinosaurov. Každá skupina vyvracia druhú tak presvedčivo, že rozumným záverom toho by bol, že vtáci sa vôbec nevyvinuli z ne-vtákov.

  5. Piata kapitola: Veľryby sú cicavce vytvorené pre život vo vode s mnohými jedinečnými črtami. Kniha Učenie o evolúcii presadzuje, že veľryby sa vyvinuli zo suchozemských zvierat a prezentuje údajnú sériu prechodných veľrýb. Pri detailnejšej analýze však žiaden z nich neobstojí. Zisťujeme napríklad, že fosílny dôkaz jednej údajnej kľúčovej prechodnej formy, Ambulocetus, je úryvkovitý. Ďalšia prechodná forma, Basilosaurus, je v skutočnosti 10 krát väčšia ako Ambulocetus, i keď ich kniha znázorňuje v rovnakej veľkosti. Evoluční paleontológ a odborník na stavovce poukazuje na nezvyčajný tvar tela a zubov, z ktorých je zjavné, že Basilosaurus nemohol byť predkom moderných veľrýb.

  6. Šiesta kapitola: Ľudia sa veľmi odlišujú od ľudoopov, hlavne čo sa týka inteligencie a jazyka. Kniha Učenie o evolúcii prezentuje sériu lebiek údajných ľudoopov. Dôkaz však ukazuje, že ľudia a australopithecíny sú odlišné druhy. To zahŕňa analýzu polkruhových kanálov uší a kanálov, ktoré privádzajú nervy do jazyka. Podobnosť DNA medzi ľuďmi a šimpanzmi je preháňaná. Rozdielnosti korešpondujú s encyklopedickým rozdielom v informácií. Spoločný stvoriteľ je lepším vysvetlením podobnosti aj odlišnosti. Vhodné nákresy embryí ukazujú, že rôzne druhy majú veľmi odlišné embryá, nie podobné, napriek tvrdení knihy Učenie o evolúcii.

  7. Siedma kapitola: Kniha Učenie o evolúcii prezentuje známu teóriu veľkého tresku. Nie je však poskytnutá uspokojivá evolučná odpoveď na to, ako mohol vesmír vzniknúť bez príčiny, alebo na formáciu hviezd a slnečnej sústavy po takom údajnom „veľkom tresku“. Kniha Učenie o evolúcii taktiež preberá Galileov spor, pričom jej uniká pointa. Kresťanstvo adoptovalo Ptolmaický referenčný rámec a podľa neho interpretovalo Bibliu. Sekulárni obrancovia referenčného rámca presvedčili Cirkevných vodcov o tom, že Galileo odporoval Biblii. Taktiež verše, ktoré boli použité (zneužité) na učenie Ptolemaickej astronómie, boli často z Žalmov, čo je Hebrejská poézia (na rozdiel od Genesis), ktorá jasne nebola určená na vyučovanie nejakého kozmologického modelu. Taktiež iné Biblické pasáže, ktoré boli použité (zneužité), používali Zem ako referenčný rámec, čo je vedecky správny proces.

  8. Ôsma kapitola: Kniha Učenie o evolúcii učí, že Zem je miliardy rokov stará a používa fosílie a rádiometrické datovanie ako „dôkaz“. Existujú však dôkazy o tom, že mnohé skaly a fosílie boli vytvorené katastrofickými procesmi, ktoré sú konzistentné s Biblickým kontextom, ktorý obsahuje globálnu potopu. Teória rádiometrického datovania sa spolieha na niekoľko neoveriteľných predpokladov o minulosti a metódy boli často vyvrátené a v praxi aj protikladné. 90% použitých metód naznačuje vek, ktorý je oveľa mladší ako to, čo presadzuje kniha Učenie o evolúcii.

  9. Deviata kapitola: Živé organizmy obsahujú encyklopedické množstvá komplexných, špecifických informácií, ktoré sú zakódované v DNA. Zaujímavé je, že presne to je kritérium, ktoré by dokázalo, že signál z vesmíru má inteligentný zdroj. Samotná DNA je najúčinnejší systém skladovania/načítania vo vesmíre. Informácia, ktorú skladuje, je plánom pre všetky enzýmy, ktoré sú potrebné pre život, a je taktiež receptom pre vybudovanie potrebných komplexných orgánov. Niektoré z týchto zahŕňajú aj sonary, ktoré majú napríklad delfíny a netopiere, ale aj miniatúrne motory, ktoré poháňajú bičíky, alebo vytvárajú molekulu ATP. Všetky tieto veci sú oveľa komplexnejšie, ako čokoľvek kedy postavené. Iné štruktúry inšpirovali ľudské vynálezy, napríklad oči rakov inšpirovali dizajn röntgenového ďalekohľadu. Nakoniec je ukázané, že vysvetlenie dizajnu je legitímne a že jediný dôvod, prečo ho odmietnuť, je predom existujúca viera v materializmus.

Helpful Resources

Refuting Evolution 2, updated edition
by Jonathan Sarfati
From
US $10.00
Refuting Evolution
by Jonathan Sarfati
From
US $7.00