Explore
Also Available in:
refuting_evolution

Obsah

Predslov & Úvod

1. kapitola: Evolúcia a stvorenie, veda a náboženstvo, fakty a predsudky

2. kapitola: Variácia a prirodzený výber vs. evolúcia

3. kapitola: Chýbajú články

4. kapitola: Evolúcia vtákov?

5. kapitola: Evolúcia veľrýb?

6. kapitola: Ľudia: obraz Boha alebo pokročilé ľudoopy?

7. kapitola: Astronómia

8. kapitola: Ako stará je Zem?

9. kapitola: Je vysvetlenie dizajnu legitímne?

10. kapitola: Záver

Vyvrátenie evolúcie

Príručka pre študentov, rodičov a učiteľov, ktorí čelia najnovším argumentom za evolúciu

autor: , Ph.D., F.M.
preložil: Jarier Wannous (facebook.com/Stvorenie512)

Chýbajú články

Prvýkrát publikované vo „Vyvrátenie evolúcie“, kapitola 3

Učenie o evolúcii a podstate vedy“ spomína fosílny záznam na niekoľkých miestach. Kreacionisti a evolucionisti svojimi rôznymi predpokladmi predpovedajú rôzne veci o fosílnom zázname. Keby sa živé bytosti vyvinuli z iných druhov tvorov, museli by potom existovať mnohé prechodné formy s prechodnými štruktúrami. Avšak, ak by boli rôzne druhy vytvorené samostatne, fosílny záznam by ukazoval tvory, ktoré by sa javili ako náhle a plne sformované.

Problém prechodných fosílií

Charles Darwin sa obával, že fosílny záznam nepoukazoval na to, čo predpokladala jeho teória:

„Prečo nie je každá geologická formácia a každá vrstva plná takýchto prechodných foriem? Geológia určite neodhaľuje žiadny jemne odstupňovaný organický reťazec, a to je najjasnejšia a najzávažnejšia námietka, ktorá by mohla byť použitá proti tejto teórii.“1

Je to dnes iné? Známy Dr. Colin Patterson, vyššie postavený paleontológ v Britskom prírodopisnom múzeu, napísal knihu s názvom „Evolúcia“. Jeho odpoveď osobe, ktorá sa ho pýtala na to, prečo vo svojej knihe nezahrnul žiadne obrázky prechodných foriem, napísal:

„Plne súhlasím s vašim komentárom o nedostatku priamej ilustrácie evolučného prechodu v mojej knihe. Keby som poznal akýkoľvek príklad, živý alebo fosílny, tak by som ho určite zahrnul … . Odvážim sa však povedať – neexistuje ani jedna taká fosília, pre ktorú by sme mohli použiť nevyvrátiteľný argument.“2

Renomovaný evolucionista (a Marxista – pozrite dokumentáciu) Stephen Jay Gould napísal:

„Nedostatok fosílneho dôkazu o prechodných štádiách medzi hlavnými prechodmi v organickom dizajne a taktiež naša neschopnosť, ani pomocou našej predstavivosti vytvoriť funkčné prechodné formy, sa v mnohých prípadoch stali vytrvalým a otravným problémom pre gradualistický záznam evolúcie.“3

Taktiež:

„Považujem za zlyhanie, keďže sa nepodarilo nájsť jasný „vektor pokroku“ v histórii ľudstva, je to najzáhadnejšia skutočnosť fosílneho záznamu.“4

Ako to vidí Sunderland:

„Samozrejme by nebolo žiadnou záhadou, keby sa [Gould] pred skúmaním dôkazov nerozhodol, že evolučný spoločný predok je skutočnosťou „ako jablká padajúce zo stromu“, a že si môžeme dovoliť iba hľadať možné mechanizmy, ktoré by vysvetľovali to, čo predpokladáme, že je pravdivé.“5

Medzery sú obrovské

Učenie o evolúcii“ sa vyhýba diskutovaniu o obrovskej priepasti medzi neživou hmotou a prvou živou bunkou, medzi jednobunkovými organizmami a mnohobunkovými organizmami, a medzi bezstavovcami a stavovcami. Priepasť medzi týmito skupinami by mala byť dostatočná na poukázanie, že evolúcia molekúl, ktorá vedie k vzniku človeka nemá žiadny základ.

10207bat-fossil
Palaeochiropteryx tupaiodon— je jeden z "najstarších" (podľa evolučného myslenia) fosílií netopierov. BOlo najdené v Messelskej bitúmenovej bridlice blízko Darmstadtu v Nemecku a jej vek bol "určený" medzi 48 a 54 mil. rokov. Je jasné, že má plne sformované krídla a jej vnútorné ucho má rovnakú konštrukciu ako moderné netopiere, čo znamená, že mala celé vybavenie sonaru. (pozrite 9. kapitolu pre viac detailov o tom úžasnom systéme).

Existujú mnohé ďalšie príklady rôznych organizmov, ktoré sa objavujú náhle a úplne sformované vo fosílnom zázname. Napríklad prvé netopiere, pterosaury a vtáky boli plne rozvinutými letcami. Fotografia vpravo ukazuje, že netopiere boli vždy netopiermi.6

Korytnačky sú dobre navrhnutá a špecializovaná skupina plazov s charakteristickou škrupinou, ktorá ochraňuje orgány tela potrebné pre život. Avšak evolucionisti priznávajú, že „prechodné formy medzi korytnačkami a cotylosaurami, čo sú primitívne plazy, z ktorých sa [ako evolucionisti veria] pravdepodobne vyvinuli korytnačky, sú nedostatočné“. Nemôžu sa odvolávať na nekompletný fosílny záznam, pretože „korytnačky zanechávajú viaceré a aj lepšie fosílie ako iné stavovce“.7 „Najstaršia známa morská korytnačka“ bola plne sformovanou korytnačkou a nebola vôbec prechodnou. Mala plne sformovaný systém pre vylučovanie soli, bez ktorej by bol morský plaz rýchlo dehydrovaný. To poznáme podľa dutín v lebke, ktoré museli mať veľké žľazy pre vylučovanie soli okolo očí.8

Všetkých 32 radov cicavcov sa objavuje náhle a sú plne sformované vo fosílnom zázname. Evolučný paleontológ George Gaylord Simpson napísal v roku 1944 :

„Najstaršie a najprimitívnejšie členy každého radu už majú základné radové charakteristiky a v žiadnom prípade sa nepribližujú k nepretržitej sérii, kedy z jedného radu vzniká druhý známy rad. Vo väčšine prípadov je rozdiel taký veľký a medzery sú také obrovské, že pôvod radu je špekulatívny a veľmi spochybňovaný.“10

Existuje len málo toho, čo toto vyvracia.11

Výhovorky

Ako väčšina evolucionistickej propagandy „Učenie o evolúcii“ tvrdí, že existujú mnohé prechodné formy a udáva niekoľko „príkladov“. Rámček na str. 15 obsahuje veselý článok o evolucionistovi ( a ateistovi ) E.O. Wilson „Objav chýbajúceho článku“. Tvrdil, že skúmal „skoro presné prechody medzi osamelými osami a vysoko spoločenskými modernými mravcami“. Avšak ďalší ateistický evolucionista, W.B. Provine vraví, že Wilsonove „tvrdenia sú v texte výslovne vylúčené… . Wilsonove pripomienky sú prinajlepšom zavádzajúce.“12

Archaeopteryx zdôrazňuje „Učenie o evolúcii“ a údajnú sériu prechodu medzi suchozemskými cicavcami a veľrybami, a tak sú zahrnuté v kapitolách 4 a 5 tejto knihy. „Učenie o evolúcii“ taktiež používa nasledujúcu výhovorku na str. 57 :

„Niektoré zmeny v populáciách môžu nastať príliš rýchlo na to, aby zanechali prechodné fosílie. Taktiež mnohé organizmy pravdepodobne nezanechali fosílie kvôli svojmu prostrediu alebo preto, že nemali časti tela, ktoré by mohli ľahko skamenieť.“

Darwin sa tiež vyhovoril na nedostatok prechodných fosílií pre „extrémnu nedokonalosť fosílneho záznamu“. Videli sme však, že aj organizmy, ktoré zanechávajú výborné fosílie, nemajú prechodné formy. Michael Denton upozorňuje na to, že 97,7 % živých radov suchozemských stavovcov je reprezentovaných vo fosíliách a 79,1 % živých čeľadí suchozemských stavovcov – 87,8 %, ak vylúčime vtáky, keďže je menej pravdepodobné, že sa stanú fosíliami.13

10207bat-depiction
umelecké znázornenie živého vrápenca (netopiera).9

Pravdou je, že fosilizácia si vyžaduje špecifické podmienky. Za normálnych okolností, keď ryba zomrie, vypláva na hladinu, zhnije a je zjedená. Dokonca, aj keď sa niektoré časti ryby dostanú na dno, iné zvieratá sa o ne postarajú. Potápači nenachádzajú morské dno plné mŕtvych vodných živočíchov, ktoré by sa pomaly fosilizovali. To isté platí aj o suchozemských zvieratách. Milióny byvolov (bizónov) bolo zabitých v Severnej Amerike počas minulého storočia, ale máme veľmi málo fosílií.

V prírode si dobre zachovalá fosília väčšinou vyžaduje náhle pochovanie (aby iné zvieratá nezničili mŕtvolu) a cementových agentov, aby fosília náhle stvrdla. „Učenie o evolúcii“ obsahuje niekoľko dobrých fotografií zachytávajúcich fosílie ryby, ktorá je dobre zachovaná (str. 3) a taktiež aj medúzu (str. 36). Takéto fosílie sa nemohli vytvoriť postupne – ako dlho mŕtve medúzy zachovávajú svoje funkcie ? Ak by ste chceli vytvoriť takéto fosílie, najlepším spôsobom by bolo vysypať toho tvora nákladom betónu ! Jedine katastrofické podmienky dokážu vysvetliť väčšinu fosílií – ako je napr. globálna potopa a následne rozšírené lokálne katastrofy.

Učenie o evolúcii“ pokračuje a pokúša sa potvrdiť predchádzajúci citát:

„Avšak v mnohých prípadoch, ako napr. medzi primitívnymi rybami a obojživelníkmi, obojživelníkmi a plazmi, plazmi a cicavcami a plazmi a vtákmi, existujú vynikajúce prechodné fosílie.“

Učenie o evolúcii“ však o tom neposkytuje žiadne dôkazy ! Nižšie môžeme stručne preskúmať niektoré z obvyklých evolucionistických tvrdení (pre evolúciu plazov, z ktorých vzniknú vtáky, pozrite nasledujúcu kapitolu):

  • Ryby-obojživelníky: Niektorí evolucionisti veria tomu, že obojživelníky sa vyvinuli z Násadcoplutvovca, niečo ako Coelancanth. Verili tomu, že skôr, ako vyšli na suchú zem, používali svoje mäsité laločnaté plutvy na chodenie po morskom dne. Túto špekuláciu bolo azda nemožné vyvrátiť, keďže podľa evolučnej interpretácie fosílneho záznamu, ktorá sa zakladá na dávnych vekoch, posledný Coelacanth žil pred 7 mil. rokov. Avšak živý Coelacanth (Latimeria chalumnae) bol objavený v roku 1938 a ukázalo sa, že jeho plutvy neboli používané pri chôdzi, ale popri obratnom manévrovaní pri plávaní. Jeho jemné časti boli úplne ako rybie, nie prechodné. Taktiež má isté jedinečné črty – jeho mláďatá sa rodia po roku tehotenstva, má malý sekundárny chvost, ktorý je nápomocný pri plávaní a žľazu, ktorá dokáže odhaliť elektrické signály.14 Prvotný obojživelníkIchthyostega (spomínaný v knihe „Učenie o evolúcii“ na str. 39 ) nie je prechodným, pretože má plne sformované nohy a plne sformovaný ramenný a panvový pletenec, ktoré sa takisto nenachádzajú u Násadcoplutvovcov.
  • Obojživelníky-plazy:Seymouria je často vychvaľovanou prechodnou formou medzi obojživelníkmi a plazmi. Zistený vek tohto tvora (podľa evolucionistických datovacích metód) bol okolo 280 miliónov rokov, čo je asi o 30 miliónov rokov menej ako mali „prvotné“ skutočné plazy,Hylonymusa Paleothyris. To znamená, že plazy sú údajne o milióny rokov staršie ako ich údajní predchodcovia ! Taktiež neexistuje žiadny dôvod, prečo by tu nemala fungovať reprodukcia presne ako u obojživelníkov. Prechod od obojživelníkov k vajíčkam plazov si vyžaduje vývin niekoľkých nových štruktúr a zmenu v biochémii – pozrite nižšie uvedenú časť o zmenách v jemných častiach.
  • Plazy-cicavce“plazy podobné cicavcom“ sú často považované za prechodné. Ale podľa odborníka na týchto tvorov :
    „Každý druh plazov podobný cicavcom, ktoré boli odhalené, sa objavujú náhle vo fosílnom zázname a nepredchádzajú ho žiadne druhy, ktoré by boli priamo jeho predkami. Po nejakom čase znova zmiznú, rovnako náhle a bez toho, aby zanechali druhy, ktoré by pochádzali priamo z nich.“15
    Evolucionisti veria, že ušné kosti cicavcov sa vyvinuli z niektorých čeľustí plazov. Patterson však uznal, že neexistuje žiadne jednoznačné spojenie medzi čeľusťami „plazov podobných cicavcom“ a ušnými kosťami cicavcov. V skutočnosti sa evolucionisti dohadovali na tom, ktorá kosť sa vyvinula z ktorej.16

Funkcia možných prechodných foriem

Neschopnosť predstaviť si funkčné prechodné formy je veľkým problémom. Ak by sa netopier alebo vták vyvinul zo suchozemského zvieraťa, prechodná forma by mala štyri končatiny, ktoré by neboli dobré ani ako nohy, ani ako krídla. Ako by teda mohli byť takéto veci vyselektované ? Krehké dlhé končatiny hypotetického polovičného štádia netopierov a pterosaurov by sa stali prekážkou a neprinášali by úžitok.

Zmeny v jemných častiach

Jemné časti mnohých tvorov sa musia taktiež zmeniť samozrejme drasticky a existuje iba malá pravdepodobnosť, že by boli zachované vo fosílnom zázname. Napr. vývin amniotických vajíčok by si vyžadoval mnohé rôzne inovácie, ako napr. :

  • Škrupina.
  • Dve membrány – amnión a allantois.
  • Vylučovanie kyseliny močovej, ktorá je nerozpustná vo vode namiesto močoviny (močovina by otrávila embryo).
  • Bielok spoločne so špeciálnou kyselinou, ktoré by vylučovali vodu.
  • Žĺtok ako potrava.
  • Zmena v genitálnom systéme, ktorý by povolil oplodnenie vajíčka pred stvrdnutím škrupiny.17

Ďalším príkladom sú cicavce – tie majú veľké množstvo jemných častí na rozdiel od plazov. Napr. :

  • Cicavce majú iný obehový systém, vrátane červených krviniek bez jadier, srdce so štyrmi komorami namiesto troch, jedna aorta namiesto dvoch a úplne iný systém prekrvovania oka.
  • Cicavce produkujú mlieko na kŕmenie svojich mláďat.
  • Koža cicavcov má o dve vrstvy naviac, vlasy a potné žľazy.
  • Cicavce majú membránu, vláknitá a mohutná časť medzi hrudníkom a bruchom, ktorá je dôležitá pre dýchanie. Plazy dýchajú iným spôsobom.
  • Cicavce majú konštantnú teplotu tela (teplokrvné), čo si vyžaduje komplexný mechanizmus kontroly teploty.
  • Uši cicavcov majú komplexný špirálovitý orgán, ktorý nemá žiaden plaz.18
  • bličky cicavcov majú „veľmi vysokú rýchlosť ultrafiltrovania krvi“. To znamená, že srdce musí dokázať vytvoriť potrebný krvný tlak. Obličky cicavcov vylučujú močovinu namiesto kyseliny močovej, čo si vyžaduje inú chemickú rovnicu. Taktiež sú jemne regulované, aby zachovali konštantné množstvo látok v krvi, potrebné pre komplexný endokrinný systém.19

Referencie a poznámky

  1. C.R. Darwin, Origin of Species, 6th edition, 1872 (London: John Murray, 1902), p. 413. Návrat k textu.
  2. C. Patterson, dopis Lutherovi D. Sunderlandovi, 10 April 1979, publikované v Darwin’s Enigma (Green Forest, AR: Master Books, 4th ed. 1988), p. 89. Patterson sa neskôr pokúsil ustúpiť od tohto jasného výroku, zjavne kvôli tomu, že sa obával, že kreacionisti použijú túto pravdu. Návrat k textu.
  3. S.J. Gould, in Evolution Now: A Century After Darwin, ed. John Maynard Smith, (New York: Macmillan Publishing Co., 1982), p. 140. Učenie o evolúcii strany 56–57 poukazujú na sťažnosti zo strany Goulda ohľadom kreacionistov, ktorí ho citujú čo sa týka vzácnosti prechodných foriem. Obviňuje kreacionistov z toho, že o ňom hovoria, že odmieta celú evolúciu. Táto sťažnosť nie je oprávnená. Kreacionisti jasne poukazujú na to, že on je tvrdým evolucionistom, pretože je to celé o tom, že je "nepriateľský svedok". Návrat k textu.
  4. S.J. Gould, The Ediacaran Experiment, Natural History 93(2):14–23, Feb. 1984. Návrat k textu.
  5. L. Sunderland, ref. 2, p. 47–48. Návrat k textu.
  6. Fotografia a informácie od Dr Joachima Schevena z Lebendige Vorwelt Museum v Nemecku. Návrat k textu.
  7. Plazy, Encyclopedia Britannica 26:704–705, 15th ed., 1992. Návrat k textu.
  8. Ren Hirayama, Najstaršia známa morská korytnačka, Nature 392(6678):705–708, 16 April 1998; comment by Henry Gee, p. 651, same issue. Návrat k textu.
  9. Steve Cardno, 1998. Návrat k textu.
  10. G.G. Simpson, Tempo and Mode in Evolution (NY: Columbia University Press, 1944), p. 105–106. Návrat k textu.
  11. Užitočnou knihou o fosílnom zázname je D.T. Gish, Evolution: The Fossils STILL Say NO! (El Cahon, CA: Institute for Creation Research, 1995). Návrat k textu.
  12. Teaching about Evolution and the Nature of Science, A Review by Dr Will B. Provine. Available from fp.bio.utk.edu/darwin/NAS_guidebook/provine_1.html, 18 February 1999. Návrat k textu.
  13. M. Denton, Evolution, a Theory in Crisis (Chevy Chase, MD: Adler & Adler, 1985), p. 190. Návrat k textu.
  14. M. Denton, footnote 13, p. 157, 178–180; see also W. Roush, ‘Living Fossil’ Is Dethroned, Science 277(5331):1436, 5 September 1997, and No Stinking Fish in My Tail, Discover, March 1985, p. 40. Návrat k textu.
  15. T.S. Kemp, The Reptiles that Became Mammals, New Scientist 92:583, 4 March 1982. Návrat k textu.
  16. C. Patterson, Morphological Characters and Homology; in K.A. Joysey and A.E. Friday (eds.), Problems of Phylogenetic Reconstruction, Proceedings of an International Symposium held in Cambridge, The Systematics Association Special Volume 21 (Academic Press, 1982), 21–74. Návrat k textu.
  17. M. Denton, footnote 13, p. 218–219. Návrat k textu.
  18. D. Dewar, The Transformist Illusion, 2nd edition, (Ghent, NY: Sophia Perennis et Universalis, 1995), p. 223–232. Návrat k textu.
  19. T.S. Kemp, Mammal-like Reptiles and the Origin of Mammals (New York: Academic Press, 1982), p. 309–310. Návrat k textu.